Americkú spisovateľku Kristin Hannah registrujem už dlhé roky, od čias, keď písala klasické ľúbostné príbehy pre notorických romantikov. Nemôžem povedať, že by ma nezaujali, ale nešlo o žiadne extra diela, ktoré by sa mi udržali v pamäti. Kristin však našťastie patrí k autorkám, ktoré postupne posúvajú svoju tvorbu na vyššiu úroveň, čoho nepriestrelným dôkazom je aj jej ospevovaný román Slávik odohrávajúci sa počas druhej svetovej vojny. Prechod od pomerne banálnych námetov k rezonujúcim spoločenským témam bol trefou do čierneho. Je viac než isté, že ak vezmete do rúk niektorý z jej aktuálnych titulov, neubránite sa silným emóciám a obdivu voči postavám, ktoré by pokojne mohli byť ľuďmi z mäsa a kostí. Ich vykreslenie je totiž nesmierne uveriteľné a autentické napriek zasadeniu do (nedávnej) minulosti.
"Každý deň počas tej dlhej mrazivej zimy sa Elsa budila s myšlienkou, že musí nakŕmiť deti. Každý deň sa jej zdalo menej isté, že prežijú. Prebúdzala sa do tmy sama, obliekla sa, ani nerozsvietila. Pohľad do zrkadla by ju určite nepotešil. Pery mala popraskané od zimy a opuchnuté, lebo keď bola utrápená, vytrvalo si ich hrýzla. A stále bola utrápená. Sužovala sa, lebo bolo mrazivo, nebolo isté, či sa niečo urodí, bála sa o zdravie svojich detí. To bolo najhoršie. Školu minulý týždeň zatvorili - v budove bolo mínus desať stupňov. Keďže kravský trus na kúrenie sa povážlivo míňal, vykurovanie školy bol prepych, ktorý si nikto nemohol dovoliť." (str. 134)
V centre je opäť silná ženská hrdinka, boriaca sa s nástrahami nevyspytateľného osudu. A práve preto verí a dúfa, že raz musia nastať aj lepšie časy. Kým sa to však udeje, čaká ju ešte veľa skúšok. Elsa Martinelliová sa totiž snaží prekonať existenčné životné problémy, pričom niekedy akoby bojovala proti veterným mlynom... Dej je situovaný do Texasu počas veľkej hospodárskej krízy. Tento pojem na bežného človeka zvyčajne číha iba v učebniciach dejepisu či článkoch venujúcich sa danej téme, no málokedy je možné natrafiť na plnohodnotné príbehy obyčajných ľudí. Iste, román Proti vetru je fikcia, ale podobných osudov, aké zažívajú jeho postavy, sa iste našlo neúrekom. O to silnejšie napokon vyznieva kontrast medzi plodnými povojnovými rokmi, keď sa svet znovuzrodil na nových základoch, a úpadkom o desaťročie neskôr. Elsa sa po zoznámení s Rafom Martinellim dočká svojho osobného rastu, ktorý už pomaly ani nepovažovala za možný. Žije v relatívnej spokojnosti na farme so svojou rodinou, keď udrie obrovské sucho, majitelia pôdy sa potýkajú so slabou úrodou a hospodárske pomery na úrovni celej krajiny neposkytujú nijakú nádej, že by sa to mohlo zlepšiť. Zem akoby sa podujala umrieť, Martinelliovci nemajú ako nakŕmiť ani seba, nieto zvieratá, od ktorých existencie takisto závisia. Elsa musí nakoniec učiniť rozhodnutie - ostať so svojimi dvoma deťmi a bojovať o udržanie farmy nad vodou, alebo ísť hľadať lepšie podmienky na západ do Kalifornie. Elsa je našťastie rodenou bojovníčkou - už odmala čelila rôznym výzvam, či už v podobe choroby, alebo nedostatku pozornosti zo strany rodičov. Jej vnútorný prerod je jedným z pilierov príbehu a priam žasnem, s akou ľahkosťou a pritom hĺbkou sa podarilo Kristin Hannah zobraziť premenu z pomerne utiahnutého a introvertného dievčaťa na odhodlanú, láskavú a silnú ženu. Na jednej strane je to úchvatné, na druhej vás mrzí, že sa to deje na pozadí náročných sociálnych podmienok. V tomto smere mi kniha silno pripomenula dnes už kultové dielo Ovocie hnevu od Johna Steinbecka, takže ak máte chuť na inteligentné čítanie, ktoré vás zároveň vtiahne svojou živelnosťou, neváhajte. Človek si pritom aspoň uvedomí banálnosť niektorých vlastných problémov...
 |
| Kristin Hannah (zdroj: The New York Times) |
"Pozrela na Jacka. Napriek všetkému, čo prekonali v tú hroznú dlhú noc, mal v sebe silu a to ju utešovalo. Na takého muža sa dá spoľahnúť, premýšľala. Ten muž nielen chrlil myšlienky, on za ne aj bojoval, a hoci ho bili, zostal na svojom mieste. Keby tak jej otec bol ako Jack. Skôr rebel, než rojko. Ocko hovoril Lorede len slová, ale dôležitejšie boli činy. To už teraz vedela. Odísť, zostať, bojovať, zmiznúť. Loreda chcela byť ako Jack, nie ako jej otec, ktorý neplnil sľuby. Chcela zastávať nejaký postoj a povedať svetu, že je lepšia než toto, že v Amerike sa malo žiť lepšie než takto." (str. 301)
Proti vetru rozohráva viacero závažných tém, ktoré však nesúvisia nutne iba s dobou okolo polovice tridsiatych rokov minulého storočia. Jednou z najvýraznejších sú medzigeneračné vzťahy. Tie sa javia ako autorkina doména, nevyhne sa im prakticky v žiadnej svojej knihe. V tomto prípade sa zameriava predovšetkým na vzťahy medzi rodičmi a deťmi, respektíve medzi matkou a dcérou. Na interakciách Elsy a Loredy Kristin pekne ukazuje, že deti majú neraz problém odosobniť sa pri vnímaní rodiča od jeho roly, vidieť ho ako človeka s minulosťou či osobitými túžbami a potrebami. Kristin Hannah zobrazila emotívny zápas o prežitie a úsilie udržať rodinu pokope napriek ťažkostiam čitateľsky príťažlivým štýlom a ja môžem opäť zodpovedne vyhlásiť, že Lindeni prinieslo jeden z najlepších románov roka 2021.
Originálny názov: The Four Winds
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Tamara Chovanová
Počet strán: 416
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára