Smrť v podobe umeleckých diel

Chris Carter sa ako autor psychotrilerov etabloval už aj u slovenských čitateľov a rovnako ako predošlé knihy, aj Sochár smrti vychádza pod taktovkou vydavateľstva Aktuell. Chris má za sebou pestrú kariéru v umeleckej i súdno-psychologickej sfére a svoje bohaté skúsenosti naplno využíva aj pri písaní svojich napínavých románov. Slovo napätie pritom získava nový rozmer, pretože každou knihou akoby sa stupňovala brutalita páchateľov. Na svoje si však prídu aj slabšie povahy, autor je znalcom ľudskej psychiky a náhľad do mysle širokej škály postáv je jednou z najväčších devíz celej série. Ústrednú dvojicu tvoria detektívi Robert Hunter a Carlos Garcia, ktorí už mali viackrát namále (najmä o mladšom Carlosovi som občas pochyboval, či sa dožije ďalšieho dielu) a ani tentoraz to nebudú mať vôbec ľahké. 

"Doktorka Hoveová si čupla k prvej kaluži hneď pri vchode (...) Silný kovový zápach ju štípal v nose, ale nepohla ani brvou. Postavila sa a prešla po okraji kajuty k zohavenému bezhlavému telu. Hunter sa presunul k stolíku, kde ležala hlava. V tvári obete sa zračil znepokojivý strach, krvavé šmuhy pripomínali bojové maskovanie. Hunter sa k nej sklonil a prezrel si ústa. Nashorn nemal vyrezaný jazyk ako prvá obeť. Mal ho vrazený hlboko do krku, špičkou sa takmer dotýkal mandlí, ale stále tam bol. Ľavú stranu tváre mal značne poškodenú. Zo zlomenej čeľuste trčala asi pol centimetrová zakrvavená kosť." (str. 110)

Pri sérii založenej na procedurálnom pátraní po sériových vrahoch sa autori, prirodzene, nevyhnú určitým opakovacím postupom či motívom. Chris Carter nie je výnimkou, no na druhej strane sa mu nedá uprieť snaha odlíšiť jednotlivé diely čo najvýraznejším páchateľom. Navyše, predchádzajúca kniha - Nočný lovec - sa mi zdala o trochu slabšia a v porovnaní s ňou vychádza Sochár smrti ako jasný víťaz. Je temnejší, napínavejší a premyslenejší. Niektorým čitateľom môže síce vadiť prílišná prekombinovanosť, občas pôsobiaca ako pritiahnutá za vlasy, či veľké množstvo postáv, ale ja som to uvítal. Čítanie nie je totiž iba povrchným prevracaním stránok, ide o skutočné pohrúženie sa do vydareného príbehu. Už po objavení prvej obete je losangelskému oddeleniu vrážd nad slnko jasnejšie, že majú znova dočinenia s brutálnym vrahom a že starý muž pravdepodobne nebol jeho posledným výčinom. Prečo by niekto zabíjal starca, ktorému do konca života ostávalo prakticky len zopár dní? Išlo o pomstu, výstrahu alebo vyjadrenie hlbšieho významu? Ak by to boli jediné otázky, zamestnávajúce myseľ Huntera a Garciu, azda by ich to až tak nerozhodilo. Lenže ak by išlo o bežný prípad vraždy, neboli by povolaní na miesto činu... Vrah totiž svojej obeti amputoval končatiny a vytvoril z nich podivnú skulptúru. Jej zmysel môže napomôcť odhaleniu vrahovej identity či aspoň motívu, ale jeden náznak je pomerne málo. Kriminalisti sa okrem dolapenia zločincov potýkajú aj so skutočnosťou, že "potrebujú" ďalšiu obeť, aby mohli vypracovať smerodajnejší profil či odhaliť určité vzorce. Keď Los Angeles začnú zaplavovať ďalšie znetvorené telá, Hunter na základe spojitosti medzi nimi usudzuje, že ide o vyrovnávanie účtov z minulosti. Tento námet sme už v Carterovej tvorbe tiež zažili, no je spracovaný novým spôsobom. Je pritom zaujímavé, že do istej miery sa dá frustrácia páchateľa pochopiť, v čom sa prejavuje práve autorova znalosť ľudského vnútra, pohnútok a myšlienkových pochodov. Násilie popisované v knihe tak nie je prvoplánovou snahou šokovať čitateľa, ale úsilím zdôrazniť, kam až môže zájsť nedostatočné spracovanie negatívnych udalostí v živote človeka. Tentoraz sa Carter vo väčšej miere vyhral aj s odhalením vraha. Jeho praktiky sú totiž spoľahlivejšie, ako to bolo v predchádzajúcich knihách, a prekvapenie v závere je tým pádom zaručené.

zdroj: Bibliophile Book Club

"Popoludní Hunter s Garciom a kapitánkou Blakeovou museli čeliť médiám na tlačovej konferencii, pripadali si tam ako odsúdenci pred popravnou čatou. Novinári už stihli vyspovedať každého, kto pracoval v budove, kde sídlila psychologická poradňa Nathana Littlewooda, a informácie, ktoré získali, siahali od rozštvrtenia a dekapitácie cez rituálnu smrť pomocou čiernej mágie až po kanibalizmus. Jedna žena dokonca použila slovo upír. Všetci traja robili, čo mohli, aby tie nezmysly vyvrátili a presvedčili senzáciechtivých novinárov, že nič z toho, čo sa dozvedeli, nie je pravda." (str. 300)

U každého Carterovho románu vyzdvihujem krátke kapitoly a ani Sochár smrti nebude výnimkou. Dynamický dej, založený na rýchlom striedaní lokácií či uhlov postáv, si ani nič iné nezaslúži. A čitateľ, užívajúci si napínavý príbeh, tiež nie. Stránky sa obracajú rýchlo, zvedavosť vás poháňa vpred a Hunter s Garciom si ako zvyčajne uzurpujú všetku vašu pozornosť. Aktuálna novinka sa v mojom osobnom rebríčku autorových kníh zaraďuje na popredné priečky spolu s úvodným Dvojitým krížom. Vzdáva hold detektívnej dvojici naháňajúcej sériových vrahov a skvele navnadí na pokračovanie série. 

Originálny názov: The Death Sculptor
Príslušnosť k sérii: 4. diel (Robert Hunter)
Preklad: Patrik Roľko
Počet strán: 416

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Aktuell.

Hunter na love ďalšieho sériového vraha

Chris Carter patrí k autorom, ktorí na poli psychotrilerov ponúkajú to najlepšie zo súčasnej americkej tvorby. Nájdeme v nich hrdinu ako vystrihnutého z noirových filmov, dôslednú prácu kriminialistov, prefíkaného páchateľa a hlavne fungujúcu ťaživú atmosféru. Robert Hunter sa svojou temnou minulosťou a zanietenou túžbou po spravodlivosti ľahko vyrovná trendovým severským náprotivkom, no na rozdiel od nich si stále dokáže zachovať určitý šmrnc, ktorý ho robí charizmatickejším a bližším čitateľovi.  Po Dvojitom kríži a Katovi prichádza tretí prípad s názvom Nočný lovec. Samozrejme, jednotlivé diely sa dajú čítať aj samostatne, ale vždy je lepšie pohrúžiť sa do nich postupne, hlavne preto, že tak môžeme sledovať vývoj ústrednej postavy. Hneď v úvode knihy totiž bude musieť Hunter čeliť šoku, ktorý naštartuje celé vyšetrovanie.

"Oči ho pálili, akoby mu do nich niekto hodil hrsť piesku, a pálčivá bolesť, ktorá začala v  zadnej časti hlavy, sa rýchlo šírila. Snažil sa prestať myslieť na ženinu tvár zachytenú na fotografiách z miesta činu, ale márne. Oči vypleštené od hrôzy, spuchnuté pery zošité hrubou niťou. Prebrala sa opustená v prázdnom mäsiarstve a pokúšala sa krikom privolať pomoc? Preto sa jej niť okolo pier zarezala tak hlboko? Driapala si ju v panike z úst? Bola pri vedomí, keď jej vrah vložil do tela bombu a zašil ju tam? Otázky sa naňho valili ako príbojové vlny." (str. 39)

Carter sa ani tentoraz nebojí zájsť do krajnosti a znovu predstavuje vraha so zvrátenou túžbou kruto ublížiť nevinným obetiam. Lovec sa navyše vyžíva v strachu plynúcom z vedomia, že dotyčná osoba nemá najmenšiu šancu na útek a dokonca sama prispeje k tomu, že sa jej pobyt na tomto svete čoskoro skončí. Občas preto natrafíte na scény s pomerne explicitným násilím, ale sú využité funkčne a zvýrazňujú naliehavosť vyšetrovateľov dolapiť páchateľa skôr, než mu padne do rúk ďalšia žena. Práve na tie sa Nočný lovec zameriava, aj keď je nutné dodať, že nepriamou obeťou jeho vyčíňania sa stane aj dobre známa postava. Román začína zhurta a motivácia detektívov je o to väčšia. Novou posilou sa stáva súkromná detektívka Whitney Myersová, sebavedomá, odhodlaná profesionálka, ktorú priviedli na stopu vrahovi vlastné pohnútky. Zároveň sa potýka s osobnými problémami, poznačenými nevydareným koncom prípadu, čo ju pripravil o miesto v zbore. Myersová je skvele vykreslenou postavou, medzi ňou a Hunterom to prirodzene iskrí. Priznám sa, podvedome som očakával, že autor sa konečne nad svojím hrdinom zmiluje a dopraje mu v ľúbostnom živote aspoň trochu šťastia, ale zároveň som bol pripravený na to, že je ešte asi priskoro čakať podobné vyústenie. Ako to dopadne, vám neprezradím, poviem len toľko, že spracovanie tohto motívu bolo adekvátne stavbe celého prípadu. Nemenej dôležitou ženskou postavou je aj Hunterova nová nadriadená. Obaja si musia zvykať na spôsob práce toho druhého, nápomocný sa ukáže spoločný cieľ - snaha dopomôcť víťazstvu dobra. Každý dobrý triler stojí a padá na nepriateľovi, pričom tentoraz ide o chlapa, ktorý narúša osobný priestor svojich obetí a vyznieva o to nebezpečnejšie. Samotné vyšetrovanie a jeho hľadanie však oproti predošlým dielom série pôsobí o čosi jednoduchšie. Každá stopa totiž vyjde naprázdno a nebyť určitého vrahovho kroku, zrejme by ho Hunter ešte dlho nechytil. Samozrejme, nielen Hunter. Ako zvyčajne mu sekunduje parťák Garcia, jeho opak, čo sa týka rodinného života a istých hodnôt. Počiatočné rozpaky a nesúlad už prekonali a teraz dokážu spolu fungovať ako dobre naolejovaný stroj. Oceňujem, že v Nočnom lovcovi sa už Garcia nedostal do priameho ohrozenia páchateľa - stalo by sa z toho klišé -, ale to zas neznamená, že sa v nebezpečenstve neocitne iný člen tímu...

Chris Carter (zdroj: Goodreads)

"Vrátila sa do spálne a rozhliadla sa ešte raz po miestnosti, až potom oprela pálku o nočný stolík a vliezla späť do postele. Zhasla lampu a zachumlala sa pod prikrývku. Sotva zatvorila oči, zježili sa jej všetky chĺpky na tele. Akýsi hlboko skrytý inštinkt k nej vyslal náhle varovanie - ako senzor signalizujúci hroziace nebezpečenstvo. Cítila, že v miestnosti nie je sama. Bol tam ešte niekto. A vtedy ho začula. Nie to cvakanie za dverami, čo ju vytrhlo zo spánku, ale chrapľavý šepot, ktorý sa ozval z jediného miesta, ktoré neskontrolovala. "Zabudla si sa pozrieť pod posteľ." (str. 199)

Chris Carter mal ako kriminálny psychológ priamy kontakt so sériovými vrahmi, aj preto sú jeho texty autentické a uveriteľné. V súčasnosti je spisovateľom na plný úväzok, ale svoje skúsenosti zúročuje aj s odstupom času. Temné ľudské pudy sú napokon nevysychajúcou studňou námetov, a tak sa ešte v rámci série s Robertom Hunterom máme na čo tešiť.  Nočný lovec sa ľahko číta, krátke kapitoly dynamizujú dej, nehovoriac o vizuále slovenského vydania. Páči sa mi layout série, knihy sa vedľa seba krásne vynímajú, a určite sa k nim budem opakovane vracať.

Originálny názov: The Night Stalker
Príslušnosť k sérii: 3. diel (Robert Hunter)
Preklad: Patrik Roľko
Počet strán: 392

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Aktuell.

Ľudská temnota ešte nikdy nebola taká desivá

Psychotrilerov o sériových vrahoch je na našom trhu ako maku. Ľudia radi prenikajú za oponu svojho pokojného života, strach z nepoznaného nás drží v strehu a vyvoláva príjemné zimomriavky. V čom sa Chris Carter odlišuje od iných autorov na poli daného žánru? Už len tým, že jeho príbehy nie sú čistým produktom jeho fantázie. Carter totiž vyštudoval psychológiu a kriminálne správanie a istý čas sa pracovne venoval práve sériovým vrahom a zločincom odsúdeným na doživotie. Svoje skúsenosti teraz využíva pri písaní mrazivých trilerov, ktoré si rozhodne neberú servítku pred ústa. Nie sú určené citlivým povahám, no napriek tomu - alebo práve preto - patria k tomu najlepšiemu. 

"Nedokázal pustiť z hlavy tú ženu bez tváre. Vždy, keď zatvoril oči, uvidel vyrezaný symbol na jej zátylku a cítil prenikavý zápach, ktorý sa z nej šíril. Deje sa to znovu? Je to ten istý vrah? A ak áno, prečo zase začal zabíjať? Otázky sa rojili ako na bežiacom páse, Hunter však vedel, že odpovede zďaleka nebudú nasledovať takým rýchlym tempom." (Dvojitý kríž, str. 65)

Prostredie Los Angeles, v ktorom sa séria odohráva, tvorí pekný kontrast temným zákutiam ľudskej duše. Hlavný hrdina, detektív Robert Hunter, je osamelým vlkom, v čom mi pripomína Harryho Boscha (rovnako ako dejiskom). Dvojitý kríž, úvodný diel série, vás vtiahne od samého začiatku. Chris Carter totiž stavia svoj román na epickosti a vystačí si aj bez nadbytočných opisov či vnútorných monológov. Som rád, že sa dozvieme niečo aj o Hunterovej predchádzajúcej činnosti, čo je nevyhnutné vzhľadom na prepojenie s jeho starším prípadom. Brutálne zavraždená žena má totiž na tele vyrezaný znak nápadne podobný tomu, ktorý po sebe zanechával iný zabijak. Hunter mal pred časom pochybnosti o identite obžalovaného a teraz ešte vzrástli. Prirodzene inklinuje k myšlienke, že páchateľa vedú náboženské motívy, čo mi zas pripomenulo niektoré filmové kúsky, ako napr. triler Sedem. Dvojitý kríž navodzuje atmosféru, ktorá vás miestami prinúti zdvihnúť zrak od knihy, ak kdesi v dome či byte začujete nečakaný zvuk. Triler prechádza až do hororu, najmä v scénach mučenia. Ale aj to je devíza románu - nenahliadnete iba do mysle detektíva, ako to býva prakticky v každej kriminálke, ale aj do tej vrahovej. Napokon, keby Chris Carter nevyužil všetky svoje znalosti, bolo by to na škodu veci.

"Majiteľ obchodu využil príležitosť, keď sa obaja lupiči na okamih nesústredili naňho, a pohotovo vypálil na toho, ktorý stál bližšie k dverám. Strela z brokovnice zasiahla muža rovno do hlavy a vymrštila ho do vzduchu. Črepy skla zo zdemolovaných dverí sa rozleteli ako ľadové krúpy. Keď druhý maskovaný muž videl, ako bezhlavé telo jeho parťáka dopadá na zem, prepadol panike. Dvakrát vystrelil na majiteľa, skôr než ten stihol obrátiť zbraň proti nemu, obe guľky trafili cieľ do brucha. Majiteľ obchodu sa zapotácal, ale stále mal dosť času aj sily stisnúť ešte raz spúšť." (Dvojitý kríž, str. 247)

Hunter nerieši krvavý prípad, samozrejme, sám, ale má partnera v podobe nováčika Carlosa Garciu, ktorý predstavuje akýsi protiklad voči hlavnému detektívovi. Garcia je mladý, zapálený, ženatý a odhodlaný dokázať svoje kvality napriek prvotnému odmietaniu zo strany ostrieľaného vyšetrovateľa. Dvojica sa predstavuje aj v druhej časti pod názvom Kat - tá pokračuje v nastolenej atmosfére i kvalite a je rovnako pútavým čítaním. I tu sa vyskytuje motív súvisiaci s náboženstvom, ba v ešte väčšej miere. Ide totiž o prípad kňaza, ktorého ktosi pripravil o hlavu (doslova, nie obrazne) a namiesto nej umiestnil hlavu psa. Spočiatku nasvedčuje všetko tomu, že ide o zvrátený rituál, kým sa na scéne neobjaví ďalšia podivná mŕtvola, ktorú s prvým prípadom spájajú len krvavé čísla... Dvojici detektívov sa hľadá motív dosť ťažko, pretože každou vraždou sa mení páchateľov modus operandi. Na pohľad obete nespíja nič okrem bolestivej brutality. Až keď im dôjde, že vrah využíva ich najväčší strach, odhalí sa pred nimi krutosť celého prípadu. Nenávisť Kata, ktorý využije vašu dôveru a strach, aby vám pripravil najhorší možný odchod z tohto sveta, je hnacím motorom príbehu, čo graduje každou jednou kapitolou.

"Sídžej s Martinom mali pravdu. Zápach bol silnejší a odpornejší s každým krokom. Došli k posledným dverám a vstúpili do toho najhoršieho sna. Obrovská miestnosť bola zariadená pohodlnými pohovkami a moderným nábytkom. Mike Brindle a ďalší traja forenzní technici sa v nej sústredene venovali svojej práci. Huntera začalo páliť v očiach. Nebol si istý, či to spôsobil ten odporný zápach, z ktorého napínalo, alebo to, na čo sa práve díval. Garcia sa kŕčovito trhal, snažil sa potlačiť nevoľnosť, ale príšerný smrad v kombinácii s ohavnou scénou, ktorá sa mu v tej chvíli naskytla, boli naňho príliš. Rýchlo sa vytackal z miestnosti a vyvracal sa hneď za dverami." (Kat, str. 133)

Vydavateľstvo Aktuell vie pracovať s kvalitou, čo sa odráža v celkovom prístupe k daným knihám - od obálky cez preklad až po technickú stránku. Obálky sú primerane "psycho", románom pristane aj väčší formát. Text je rozdelený do kratších kapitol, čo mu dodáva dynamiku, ja osobne navyše preferujem práve takúto kompozíciu, pretože po knihe môžem siahnuť, aj keď mám na čítanie menej času. Ako som už spomenul, Chris Carter dbá na stupňovanie deja a napätia a strhujúce finálne je v obidvoch prípadoch čerešničkou na torte. Chuť im dodávajú najmä ústredné postavy, ktoré sú jadrom každej série, v tomto smere nie je autorovi čo vytknúť. Hunter a Garcia si získajú vaše sympatie, pretože na jednej strane sa ovplyvnení krutosťou sveta, no na druhej si dokážu zachovať ľudskosť a empatiu. Garcia ako nováčik, prirodzene, trochu za Hunterom zaostáva, ale verím, že v ďalších častiach sa jeho schopnosti prejavia v čoraz väčšej miere. A nad nimi kraľuje nová veliteľka s ostrými lakťami - síce nemá až toľko priestoru, ale dokáže si pre seba ukradnúť každú scénu. Aj tu sa prejavuje Carterov talent, žiadna postava nie je len do počtu, každá má v deji svoju nezastupiteľnú úlohu. Séria s Robertom Hunterom zaznamenala kolosálny nástup a dúfam, že nastolenú latku len tak ľahko nepodlezie.

Originálne názvy: The Crucifix Killer, The Executioner
Príslušnosť k sérii: Robert Huunter (1. a 2. diel)
Preklad: Patrik Roľko
Počet strán: 376 + 432

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Aktuell.