"Len čo bol Paríž oslobodený, prebehla čistka vo všetkých kľúčových kultúrnych ustanovizniach, akou bol napríklad aj Úrad riaditeľa francúzskych múzeí. Kolaborantov a pétainistov okamžite prepustili. Aby sa demonštrovala zmena politiky a tiež na znamenie pomsty Nemcom, inštalovali veľkú retrospektívnu výstavu práve Picassovi, ktorý bol na nemeckom indexe číslo jeden." (str. 53)Paríž (nielen) medzivojnového obdobia je dodnes vnímaný ako centrum umenia, kultúry, bohémskeho života a temperamentu. Kniha Carltona Lakea sa nevenuje len Picassovi. Na stránkach natrafíte aj na Ernesta Hemingwaya, Guillauma Apollinaira, Gertrude Steinovú, Jeana-Paula Sartra a ďalšie ikony vtedajšieho umeleckého sveta. Samozrejme, kubistický majster je ťažiskom, no jeho tvorbu i život je nutné vnímať v spoločenských súvislostiach. Pohľad jeho družky Francoise je na to ako stvorený, pretože dokonale poznala nielen jeho vnútorný svet, ale aj postoje voči politike či rozmáhajúcim sa ideológiám. Je pritom zaujímavé, že človek taký pevný vo svojich názoroch na nadraďovanie jednotlivcov a hnutia sa v súkromí neraz prejavil ako ľahtikár. Vzhľadom na Pablov šarm a odlišný (umelecký) spôsob života mu sa však zakaždým dočkal odpustenia. Jeho múzy mu boli vernými spoločníčkami, napriek vedomiu, že nie sú jediné. Paradoxom ostáva, že hoci bol Picasso prakticky neustále obklopený ľuďmi, čo k nemu vzhliadali, často prepadal pocitom osamelosti. Bytostne túžil vyplniť prázdne miesta - tak vo svojom vnútri, ako aj na plátnach.
"Videla som, ako Pablo odmietal zahodiť hoci len zápalkovú škatuľku, ktorá mu niekedy slúžila. Neskôr som pochopila, že taký istý vzťah má aj k ľudským bytostiam. I keď už k tej či tamtej necítil nič, nemohol zniesť predstavu, že by niektorá z jeho žien mohla opäť viesť svoj vlastný život. A preto musela byť každá pripútaná na jeho obežnej dráhe a nesmela sa z nej odchýliť..." (str. 253)Televízne obrazovky sú obohatené o seriál Génius, ktorého druhá séria sa venovala práve Pablovi Picassovi stvárnenému Antoniom Banderasom. Kto mal šťastie vidieť tento desaťdielny počin, omnoho ľahšie si predstaví niektoré osobnosti a situácie spomínané v knihe. Najmä vzťahy Picassa k ženám, milenkám, obdivovateľkám či zákazníčkam. Meno Pabla Picassa je dnes jedno z najznámejších v maliarskom umení, no cesta k sláve bola preňho vydláždená aj počiatočnými neúspechmi, sklamaniami a prehrami. Okrídlená fráza o tom, že pravé umenie je sprevádzané bolesťou, u tohto kubistu platí viac než trefne. Na druhej strane, ako hovorí samotný názov knihy Žila som s Picassom, sa v nej nestráca ani osobnosť autorky Francoise Gilotovej. O svojich skúsenostiach a spomienkach hovorí s takou otvorenosťou a úprimnosťou, že sa v čase vydania román stretol s množstvom búrlivých, protikladných ohlasov. A to je samo osebe dostatočné uznanie, ktoré nestráca na sile nič ani po desaťročiach. Silné príbehy, založené na reálnych udalostiach, budú vždy hrať prím.
Originálny názov: Life with Picasso
Preklad: Danica Flimelová
Počet strán: 392
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára