"Zdá sa, akoby rodičia videli do budúcnosti. To však dokáže iba Amnarych. Zhodou okolností ho spomína aj otec. Tušil, že ho vyhľadám? Že ma bezútešná situácia prinúti, aby som za ním bezmocne vycestovala so žiadosťou o pomoc? A stretol ho niekedy aj on?" (str. 85)Kathrin stojí na čele Dediny, ale získaná pozícia jej ani zďaleka nepriniesla vytúžený pokoj. Práve naopak, daná funkcia jej otvorila cestu k ďalším početným problémom. Premenou neprechádza len hlavná hrdinka, ale povedal by som, že spolu s ňou aj celá séria. A je to viac než vítané. Venile vyznieval miestami ako jednoduché rozprávanie určené skôr čerstvým tínedžerom než dospievajúcim dospelým, s viacerými klišé a nedotiahnutými motívmi. Biely havran poskytuje autorke väčší priestor ukázať jej talent a využíva ho v plnej miere. Ide o vyzretejší dej, ktorý poskytuje aj vytúžené odpovede a pritom ponecháva priestor na nové otázky. Cieľová skupina knihy bude podľa môjho názoru spokojná, pretože v nej nájde všetko, čo v žánri young adult hľadá - silnú hrdinku, romantickú líniu, boj dobra a zla, motív vzbury, využívanie mágie... No čo je na jednej strane dobré pre jednu škálu čitateľov, nemusí vyhovovať inej, o niečo náročnejšej.
"Okamžite sa rozbehnem k ďalšiemu stojacemu tisobijcovi. Prvý úder zospodu, druhý zboku... Čepeľou mu zarežem do ramena, nohou kopnem do slabín a kým kľačí, zotnem ho ako na popravisku. Ani si poriadne neuvedomujem, akých zverstiev sa dopúšťam. Mozog mi nereaguje, slová ako humánny stratili význam." (str. 162)Je škoda, že Valentína nevyužila možnosť prezentovať Kathrin ako hrdinku, ktorá sa viac štíti zabíjania alebo aspoň pociťuje kvôli tomu väčší dopad na svoju psychiku. Mám totiž dojem, že postavy žánru vo všeobecnosti napriek svojmu veku a postaveniu švihajú mečmi hlava-nehlava a ešte majú radosť z toho, ako šikovne porážajú bezmenných nepriateľov. S niečím takým by mali problém aj ostrieľaní vojaci, nieto "deti" na prahu dospelosti. Malú výčitku smerujem aj k nedostatočnému zobrazeniu okolností bojov, taktiky či fungovania mágie. Odporúčam tiež pohrať sa viac s dialógmi a rečou postáv, ktorá by mala väčšmi odrážať ich charaktery, aby sa čitateľovi nezlievali do jedného a jediné, čo ich bude odlišovať, budú ich mená... Napriek týmto chybičkám krásy je očividná zvyšujúca sa kvalita série a ak to takto pôjde ďalej, z Valentíny Sedilekovej vyrastie určite uznávaná autorka. Na jej vek je to však nepochybne úspech, ktorý si zaslúži pozornosť, a ako som spomenul vyššie, čitateľov s primeraným vekom si séria Pokrvní zaiste nájde. Bol by v tom čert, keby to bolo inak, navyše s takou parádnou obálkou!
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Artis Omnis.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára