"Ako to, že sa vôbec dostal späť? Štuchol ho pocit, že odpovede na tieto otázky sa dajú nájsť niekde v jeho hlave. A potom vystrčil rožky ešte menej príjemný pocit - že na scénu pod ním sa okrem neho pozerá ešte čosi. A že to čosi sa pozerá spoza jeho očí. Zaklínadlo sa potichučky vyplazilo zo svojho brloha ukrytého v panenských zákutiach Vetroplašovej mysle a sedelo si, pyšné ak päták v investičnom fonde, v jeho prednom mozgu, sledovalo, čo sa robí, a popritom robilo asi to, čo by robilo, keby vedelo jesť pukance." (str. 67)Autorský štýl Terryho Pratchetta sa vyznačuje neskrotnou predstavivosťou, bizarnými postavami, neočakávanými zvratmi a hlavne humorom, ktorý je prítomný na každej strane. Je láskavý, ironický, presahujúci rámec knihy a zasahujúci všemožné oblasti spoločenského života. Čítanie je tým pádom sprevádzané nepohasínajúcim úsmevom a Vetroplašove dobrodružstvá vo vás zanechajú o to výraznejší dojem. Samozrejme, nemôžem nespomenúť aj ďalšie mená (náročky nehovorím postavy) z tejto "série v sérii", ako sú Dvojkvietok, Batožina či Smrť. Práve oni predznamenali cestu tohto čarodejníka, ktorý ovláda len jedno zaklínadlo, a aj k nemu sa dostal na vlastné nebezpečenstvo. Paradoxne ho práve ono chráni pred nástrahami Smrťa, ktorý je mu neustále za pätami. Je zábavné sledovať, že dianie na Plochozemi je neraz v rukách bohov, ktorí doslova hrajú hazard s osudmi obyčajných smrteľníkov. A to sa Vetroplaš len snaží zachrániť svet... Apropo, svet. Práve Ľahká fantastika posúva hranice deja. Kým Farba mágie funguje i ako samostatná kniha, jej pokračovanie už vo väčšej miere inklinuje k budovaniu celého univerza. Preto ma bavila viac, a to som mal po prečítaní knihy Stráž! Stráž! menšie očakávania, pretože štvorica bojovníkov proti dračiemu problému si ma získala o čosi ľahšie.
"Vetroplaš sa vykradol spoza stromu a nesmelo sa poobzeral. Bol sám, ale krovie za ním ešte stále praskalo. Trollovia uháňali za bandou hrdlorezov. Pozrel hore. Vysoko nad ním sa dve veľké kryštalické oči zaostrili a vyžarovala z nich nenávisť ku všetkému mäkkému, mazľavému a predovšetkým teplému. Vetroplaš sa v hrôze schúlil do klbka, keď sa nad ním ručisko veľkosti domu zovrelo do päste a neúprosne zamierilo nadol." (str. 144)Svet Terryho Pratchetta sa nevyznačuje len bohatou symbolikou a situačným humorom, ale aj tým slovným. A slovenský preklad v podaní Vladislava Gálisa robí česť originálu. Previesť už len mená do domácej podoby je umenie, nieto zachytiť všetky odtiene Plochozeme, jej obyvateľov a reálií. Vyzdvihnúť musím aj obálky série z dielne Briana Terrera. Nielenže korešpondujú s obsahom, ale navyše sa knihy vedľa seba pekne vynímajú, nehovoriac o farebnej odlišnosti jednotlivých sérií. Som rád, že sa do vydávania tohto kultu pustil práve Slovart, ako jedno z mála vydavateľstiev je schopný zabezpečiť mu náležitú kvalitu a prístup. Náročky som vo svojej recenzii venoval minimum priestoru príbehu, pretože Ľahká fantastika si zaslúži, aby jej tajomstvá odhalili čitatelia sami. Nejde totiž v žiadnom prípade o využívanie tradičných postupov či klišé, nečudo, že je Úžasná Plochozem vzorom i pre iných autorov. Pozdvihuje žáner fantasy na maximálnu úroveň, hoci mám dojem, že každá ďalšia kniha prekonáva tú predošlú.
Originálny názov: Light Fantastic
Príslušnosť k sérii: 2. diel (v rámci Úžasnej Plochozeme i Vetroplaša)
Preklad: Vladislav Gális
Počet strán: 239
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára