Meno Agathy Christie poznajú aj ľudia, ktorí jej knihy v živote nevzali do rúk. Aj po sto rokoch dokáže zaplniť rebríčky bestsellerov a jej diela nikdy nečakajú dlho na nové filmové či televízne adaptácie. V roku 2015 sa britská BBC podujala nanovo spracovať jeden z najznámejších príbehov, stojacich samostatne, mimo prípadov Hercula Poirota či slečny Marplovej. Je ním dnes už kultový román And Then There Were None. Dlho bol v našich končinách známy v preklade Desať malých černoškov, no v poslednom období to začalo zaváňať príliš negatívnymi asociáciami, a tak sa muselo pristúpiť k zmene názvu. Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ prišlo s ekvivalentom zachovávajúcim pôvodný význam - A neostal ani jeden. Či už tak, alebo onak, komorný príbeh odohrávajúci sa na nehostinnom ostrove strčí do vrecka aj mnohé moderné "vyvražďováky".
"Keby to bol býval starý dom s vŕzgajúcim drevom, temnými kútmi a masívnym obkladom na stenách, mohol by budiť dojem, že tam straší. No tento dom bol od základu moderný. Nenašli ste v ňom nijaké tmavé kúty či vypadávajúce obkladové dosky, bol zaliaty elektrickým svetlom - všetko tam bolo nové a priam sa jagalo od čistoty. Nebolo tam nič skryté či utajené. Nevládla tam nijaká atmosféra. A práve to bolo zo všetkého najstrašidelnejšie... Na chodbe si zaželali dobrú noc. Každý sa pobral do svojej izby a mimovoľne, takmer inštinktívne sa zamkol..." (str. 46)
Spočiatku na vás môže desať postáv pôsobiť chaoticky, ale rýchlo sa zorientujete, kto je kto. Agatha Christie je totiž známa aj svojím citom pre expozíciu. S každým účinkujúcim v tejto dráme sa zoznamujeme postupne, zisťujeme, čomu sa venuje a z akého dôvodu prichádza na Vojakov ostrov. Väčšina z nich prichádza na pozvanie záhadného pána N. Z. Amisa, či už oddýchnuť si od náročnej práce, alebo s vidinou výhodného zamestnania. Desať celkom cudzích ľudí sa stretáva pod strechou domu a ani jednému by nenapadlo, v akej zvrátenej hre sa ocitli. Až keď sa počas neviazanej večernej konverzácie ozve hlas z gramofónu, dôjde im krutá pravda. Každý z nich má na rováši smrť iného človek a teraz nastal čas, aby zaplatili za svoj hriech rovnakou mincou. Od tejto chvíle sa začínajú ukazovať skutočné charaktery a povahové črty. Ťažko pritom nájsť medzi nimi niekoho, kto by si získal čitateľove sympatie. Je zaujímavé, že v knihe chýba nosný hrdina či aspoň nejaký protagonista. Každá postava má na rováši čosi zlé, a to aj v prípad, že navonok vystupuje ako veľavážený občan. Medzi návštevníkmi sa nájde sudca, súkromný detektív, učiteľka, lekár, nerozvážny mladík, staršia matróna či generál vo výslužbe. Hneď s prvým úmrtím získava príbeh mysteriózny nádych, pretože nielenže hru na prežitie spustí záhadná nahrávka, odpočet žijúcich ľudí navyše zobrazuje zbierka cínových vojačikov. Po každej vražde jeden zmizne, hoci sa všetci snažia všemožne zabrániť ďalšej strate aj zistiť, kto za tým stojí. Ako býva u Agathy Christie zvykom, všetko je logicky odhalené až na záverečných stranách, no pozorný čitateľ môže vybadať isté náznaky aj skôr. Či už v správaní, alebo reči postáv. V tomto kráľovnú anglickej detektívky oceňujem, pretože neplytvá slovami, všetko je premyslené a dokáže vybudovať silný príbeh aj na pomerne malom priestore. Nazdávam sa, že 165 strán by bolo vzhľadom na bohatý námet pre súčasného autora veľkou výzvou. Na druhej strane je pravda, že postavám chýba hlbšie prehĺbenie charakterov a keď jeden po druhom padajú, nič to s vami neurobí, maximálne tak tipujete, kto bude ďalšou obeťou.
 |
| Agatha Christie (zdroj: Panomo) |
"Nik z nás neopustí tento ostrov. Ktože to len povedal? Generál Macarthur, pochopiteľne, jeho bratanec si vzal Elsie MacPhersonovú. Jemu to bolo zrejme jedno. Ba čo viac, myšlienku na smrť akoby priam vítal! Aká zvrátenosť! Hraničí to s rúhaním! Podaktorí ľudia prikladajú smrti taký malý význam, že si sami siahnu na život. Beatrice Taylorová... Tejto noci sa jej o nej prisnilo - stála vonku, pritláčala si tvár na obločnú tabuľu a modlikala, aby ju vpustila dnu. No Emily Brentová to nemala v úmysle urobiť. Keby sa bola nad ňou zľutovala, stalo by sa niečo strašné..." (str. 107)
A neostal ani jeden právom patrí medzi autorkine najznámejšie diela, hoci názvom je poriadne veľkým spoilerom 😀. Ale nebola by to Agatha, keby nemala v rukáve nejaké to prekvapenie, takže aj v tomto smere si musíte počkať na pointu. Ja som príbeh síce poznal už aj predtým, ale prečítať si ho bolo predsa len iné ako vidieť ho v telke. Som rád, že som po ňom siahol, a určite sa k nemu ešte v budúcnosti vrátim.
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára