Lucinda Rileyová pokračuje v úspešnom ťažení na pôde prekladovej literatúry. Vydavateľstvo Tatran nelení a popri už klasickej sérii Sedem sestier priebežne teší čitateľov aj samostatnými románmi z pera uznávanej autorky. Naposledy sme nahliadli do Motýlej izby, teraz máme možnosť spoznať Dievča na útese. Ako naznačuje aj famózna obálka, znova nás čaká tajomný, dramatický príbeh plný záhad z minulosti, ktoré len čakajú na odhalenie, aby preverili charaktery všetkých zúčastnených. Kto pozná spisovateľkinu tvorbu, vie, že svoje diela zasadzuje do rôznych krajín. V prípade aktuálnej novinky sa vracia do svojej domoviny - Írska. Nie je to náhoda, domov tvorí jeden z ústredných motívov príbehu a zo stránok vanie určitá nostalgia. A to aj vďaka opisom krajiny na pobreží Atlantiku, pri ktorých priam cítite vietor vo vlasoch a vôňu divoko rastúcich kvetov.
"Na ten večer a nasledujúce týždne ostali Mattovi tie najkrajšie spomienky. Grania ho očarila svojou priamočiarosťou a sviežosťou, nemala v sebe sklony k pretvárke ani k afektovanosti. Bol zvyknutý na ženy z vyšších kruhov, ktoré nedali najavo, čo si skutočne myslia a cítia. Všetko zahmlievali sofistikovanými hádankami a muž si musel domýšľať, ako na tom je. V porovnaní s nimi bola Grania ako závan čerstvého vzduchu. Keď bola šťastná, vedel to, keď sa naštvala alebo bola frustrovaná pri tvorbe najnovšej sochy, vedel to tiež. Navyše si vážila jeho kariéru a námahu, ktorú vynakladal, aby dosiahol úspech." (str. 183)
Úvod knihy je trochu pomalší, zoznamujeme sa s hlavnou hrdinkou, jej zázemím a problémami. Našťastie ide naozaj iba o rozbeh, a keď je čitateľ dôkladne oboznámený s okolnosťami jej návratu do rodného Írska, dej naberá správny spád a postupne premyslene graduje. Grania Ryanová je moderná žena s umeleckými sklonmi, ktorej osemročný vzťah s Mattom trpí hlavne pod vplyvom straty nenarodeného dieťaťa. Odchodom z New Yorku spomalí, snaží sa prísť na iné myšlienky a usporiadať si priority. Jej život naberie nečakaný smer, keď na kraji útesu zbadá dievčatko menom Aurora. Osamelé dieťa prišlo o matku a otec Alexander je často na cestách. Granii k nemu cíti prirodzený súcit a dopĺňa tým mozaiku rôznych vzťahov medzi matkou a dcérou. Tradičný - aký má so svojou mamou Grania; postavený len na predstavách v dôsledku matkinej skorej smrti, ako v prípade Aurory, a rodiaci sa vzťah medzi Aurorou a "nevlastnou" matkou - Graniou. Analýza vzťahov, ich dlhotrvajúcich dôsledkov a hrdosti, ktorá je často silnejšia než preukázanie slabosti, je napokon hnacím motorom románu. Žiadna z postáv nie je čierno-biela, každé rozhodnutie je podmienené uveriteľnou motiváciou a Grania si zaslúži obdiv za to, že sa snaží rozpliesť klbko neprávd a tajností okolo dvoch rodín. Ryanovci a Lisleovci majú medzi sebou viacgeneračné problémy a Grania nebude mať pokoj, kým neukončí dávne prieky. Nielenže ju to čiastočne odpúta od vlastných emocionálnych kríz, ale zároveň aj zblíži s Auroriným otcom Alexandrom. V hre je však stále, samozrejme, aj jej americký priateľ Matt, a tak vzniká ďalšia otázka - komu dá napokon Grania v záležitostiach srdca prednosť? Dievča na útese sa venuje aj svetu baletu. Zhodou okolností som v čase čítania pozeral aj seriál Krasotinky (Tiny Pretty Things) z baletného prostredia, o to lepšie som dokázal pochopiť strasti aj krásy života primabaleríny. Ďalším typickým prvkom autorkinho rukopisu sú rôzne časové línie. Nie je to inak ani v tomto prípade, zaujímavé je, že sprievodkyňou spletitými osudmi sa stáva ako rozprávačka sama Aurora. Oceňujem aj priložený rodokmeň (takisto nevšedne - uprostred knihy), ktorý pomáha zorientovať sa v zložitých vzťahoch.
 |
| Lucinda Rileyová (zdroj: Youtube) |
"Nie som na seba hrdá. Môj otec mal, samozrejme, pravdu - bola som manipulatívna. Ale bola som aj zúfalá. A okrem toho, myslela som si, že Grania sa bude o mňa starať dlhý čas, takže som nebola nadšená, keď sa to celé pokazilo a ona odišla. Chvíľu mi trvalo, kým som prišla na to, kam ísť a kde sa schovať. Akosi som tušila, že ak ma ľúbi, nájde ma, ale nechcela som, aby to bolo celkom jednoduché. Preto som si nevybrala stodolu ani útesy. Nebojím sa duchov, poznám ich a svojím spôsobom im rozumiem, no na cintoríne som sa necítila veľmi príjemne. Mala som pocit, že tam akosi nezapadám - ja som žila, zatiaľ čo oni boli všetci mŕtvi. Okrem toho, mala som iba osem." (str. 215)
Nie nadarmo je Dievča na útese označovaná ako klasická romanca. Je v nej veľa lásky, ale nie je presladená, rovnakou mierou sa venuje závažným spoločenským témam, presahujúcim desaťročia, a zavedie vás do nádherného prostredia, kde to dýcha atmosférou. Občas vami príbeh naozaj pohne, či už kvôli osudu malého dievčatka, alebo obyčajným nedorozumeniam, ktoré môžu napokon spôsobiť obrovské problémy. Román je určite príjemným spestrením pomaly sa predlžujúcich dní a vhodným skrátením čakania na ďalší diel Siedmich sestier.
Originálny názov: The Girl on the Cliff
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Zuzana Gáliková
Počet strán: 368
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Tatran.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára