Vábivé mottá na obálkach slúžia predovšetkým na vzbudenie pozornosti čitateľa v záplave nových kníh, no tam občas ich zmysel aj končí. V prípade Stratenej Bielej knihy však fanúšikovia tieňoloveckého sveta ochotne súhlasia, že Magnus Bane a Alec Lightwood patria k najobľúbenejším knižným párom. Ich dráha sa začala už pred rokmi, no ich dobrodružstvá ani prinajmenšom neutíchajú. Práve naopak! Stvoriteľka fenomenálneho univerza Cassandra Clare v spolupráci s Wesleym Chu prináša už druhý samostatný príbeh zo série Najstaršie kliatby. Tá strieda lokácie aj časové zaradenie a je skvelým rozšírením známeho vesmíru a potešením pre všetkých jeho priaznivcov.
"Alec preletel pohľadom húf démonov a dvoma rýchlymi šípmi zrazil z oblohy dymového. Vtom zbadal Jacea, ako skáče do výšky - oveľa vyššie, ako by vyskočil obyčajný - a švihá svojím remdikom na všetko, čo sa okolo neho mihne. Tchienova lanová šípka nútila démonov Siang-liou tancovať pred jej nepredvídateľnými švihmi. Alex vystrelil zopár ďalších šípov a všimol si, že Clary sa postavila tak, aby mohla serafskými dákami zabodávať dezorientovaných hadích démonov, čo sa uhýbali pred Tchienom." (str. 119)
Do čítania kníh rozsiahlej tieňoloveckej ságy sa vždy púšťam s úsmevom na tvári, pretože viem, že ma čaká príbeh plný akcie, lásky, priateľstva a striekajúceho ichoru. Dej novinky je zasadený do udalostí pred Polnočnou dámou. To autorskej dvojici na jednej strane umožňuje buď nadviazať na známe dianie, alebo zasiať semienka budúcich námetov, na strane druhej vytvoriť celkom nové postavy, fungujúce nezávisle od hlavnej línie celého univerza. Stratená Biela kniha rozhodne nie je určená pre niekoho, kto sa v ňom nepohybuje, pretože dej začína in medias res a znalosť postáv je podmienkou jeho pochopenia. Tým nechcem povedať, že by ste si musel pamätať celú genézu, ja si tiež, žiaľ, nespomínam podrobne na všetko, čo sa vo všetkých knihách udialo, no minimálne je potrebné mať na zreteli vzťahy medzi postavami. A tie sú u Tieňlovcov viac než pestré, čo si budeme klamať. Anjelskí bojovníci, upíri, vlkolaci, féri, démoni, bosoráci a ďalšie bytosti majú nielen pohnutú históriu spojenectiev a vojen, ale i pohnútky, ktoré dokážu razom vzbudiť nedôveru aj v priateľsky naladenom druhu. Za roky čítania sme sa zoznámili predovšetkým s troma Inštitútmi - newyorským, londýnskym a losangeleským. Tentoraz prichádza na rad úplne nový a vzhľadom na svoje umiestnenie pre našinca aj pomerne exotický. Nachádza sa totiž v Šanghaji, pričom sa vynára viac než pevná spojitosť s hviezdou série Pekelné stroje - Jemom. Cassandra Clare dokáže veľmi nenútene a zároveň hodnotne priblížiť aj miestnu bohatú kultúru, ktorá sa stáva súčasťou príbehu. Jeho centrom sú však, prirodzene, Alec a Magnus. Veľkobosorák bol hýbateľom deja aj v prvej časti Najstarších kliatob a nie je to inak ani v tomto prípade. Keď je z ich bytu ukradnutá mocná Biela kniha, musí sa magické duo vydať na cestu za jej záchranou. Okrem toho sa Magnus potýka s vážnym zranením - jeho zdravotné problémy nie sú pre fanúšikov žiadnou novinkou, no je zaujímavé vidieť, že ani taký mocný Dolnosveťan nie je imúnny voči slabosti. Keďže Alec mal vždy okolo seba verných príbuzných a priateľov, môže sa na ich pomoc spoľahnúť znova. Do deja tak vstupujú aj Clary, Jace, Isabelle či Simon, ktorí patria medzi jadro Tieňolovcov a bez ich výskytu či aspoň zmienky by sa neobišla žiadna kniha z tejto ságy.
 |
| Cassandra Clare (zdroj: An Unlikely Story) |
"Pred štyristo rokmi mal Magnus na svete len jedného priateľa: Ragnora Fella. Ragnor ho naučil, čo znamená byť bosorák: áno, mal moc a dokázal ohýbať priestor a čas podľa vlastných potrieb, ale bol aj osamelý, neustále mu hrozilo nebezpečenstvo a čakal ho potulný život (...) Tieňolovci ho môžu beztrestne zajať, mučiť, zabiť. Upíri žijú v klanoch, vlkolaci vo svorkách, féri na dvoroch, ale bosorák je vždy sám." (str. 321)
Stratená Biela kniha sa mi javí prepracovanejšia ako predošlý diel, azda aj preto, že už nie je nutné nastoľovať dynamiku a atmosféru, keďže séria sa už pekne rozbehla. Moje očakávania boli vysoké a rozhodne boli naplnené. Zabavil som sa, ostal v napätí, podliehal zvedavosti a väčšinu času ma obchádzala nostalgia ako pri stretnutí so starými priateľmi. Myslím, že ešte aj najzarytejší realisti pri obracaní strán Tieňoloveckej ságy zatúžia po tom, aby boli všetky tie magické bytosti skutočné 😀.
Originálny názov: The Lost Book of the White
Príslušnosť k sérii: 2. diel (Najstaršie kliatby)
Preklad: Diana Ghaniová
Počet strán: 416
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára