Pocta bosorákom, tieňolovcom a tínedžerským drámam

Vábivé mottá na obálkach slúžia predovšetkým na vzbudenie pozornosti čitateľa v záplave nových kníh, no tam občas ich zmysel aj končí. V prípade Stratenej Bielej knihy však fanúšikovia tieňoloveckého sveta ochotne súhlasia, že Magnus Bane a Alec Lightwood patria k najobľúbenejším knižným párom. Ich dráha sa začala už pred rokmi, no ich dobrodružstvá ani prinajmenšom neutíchajú. Práve naopak! Stvoriteľka fenomenálneho univerza Cassandra Clare v spolupráci s Wesleym Chu prináša už druhý samostatný príbeh zo série Najstaršie kliatby. Tá strieda lokácie aj časové zaradenie a je skvelým rozšírením známeho vesmíru a potešením pre všetkých jeho priaznivcov. 

"Alec preletel pohľadom húf démonov a dvoma rýchlymi šípmi zrazil z oblohy dymového. Vtom zbadal Jacea, ako skáče do výšky - oveľa vyššie, ako by vyskočil obyčajný - a švihá svojím remdikom na všetko, čo sa okolo neho mihne. Tchienova lanová šípka nútila démonov Siang-liou tancovať pred jej nepredvídateľnými švihmi. Alex vystrelil zopár ďalších šípov a všimol si, že Clary sa postavila tak, aby mohla serafskými dákami zabodávať dezorientovaných hadích démonov, čo sa uhýbali pred Tchienom." (str. 119)

Do čítania kníh rozsiahlej tieňoloveckej ságy sa vždy púšťam s úsmevom na tvári, pretože viem, že ma čaká príbeh plný akcie, lásky, priateľstva a striekajúceho ichoru. Dej novinky je zasadený do udalostí pred Polnočnou dámou. To autorskej dvojici na jednej strane umožňuje buď nadviazať na známe dianie, alebo zasiať semienka budúcich námetov, na strane druhej vytvoriť celkom nové postavy, fungujúce nezávisle od hlavnej línie celého univerza. Stratená Biela kniha rozhodne nie je určená pre niekoho, kto sa v ňom nepohybuje, pretože dej začína in medias res a znalosť postáv je podmienkou jeho pochopenia. Tým nechcem povedať, že by ste si musel pamätať celú genézu, ja si tiež, žiaľ, nespomínam podrobne na všetko, čo sa vo všetkých knihách udialo, no minimálne je potrebné mať na zreteli vzťahy medzi postavami. A tie sú u Tieňlovcov viac než pestré, čo si budeme klamať. Anjelskí bojovníci, upíri, vlkolaci, féri, démoni, bosoráci a ďalšie bytosti majú nielen pohnutú históriu spojenectiev a vojen, ale i pohnútky, ktoré dokážu razom vzbudiť nedôveru aj v priateľsky naladenom druhu. Za roky čítania sme sa zoznámili predovšetkým s troma Inštitútmi - newyorským, londýnskym a losangeleským. Tentoraz prichádza na rad úplne nový a vzhľadom na svoje umiestnenie pre našinca aj pomerne exotický. Nachádza sa totiž v Šanghaji, pričom sa vynára viac než pevná spojitosť s hviezdou série Pekelné stroje - Jemom. Cassandra Clare dokáže veľmi nenútene a zároveň hodnotne priblížiť aj miestnu bohatú kultúru, ktorá sa stáva súčasťou príbehu. Jeho centrom sú však, prirodzene, Alec a Magnus. Veľkobosorák bol hýbateľom deja aj v prvej časti Najstarších kliatob a nie je to inak ani v tomto prípade. Keď je z ich bytu ukradnutá mocná Biela kniha, musí sa magické duo vydať na cestu za jej záchranou. Okrem toho sa Magnus potýka s vážnym zranením - jeho zdravotné problémy nie sú pre fanúšikov žiadnou novinkou, no je zaujímavé vidieť, že ani taký mocný Dolnosveťan nie je imúnny voči slabosti. Keďže Alec mal vždy okolo seba verných príbuzných a priateľov, môže sa na ich pomoc spoľahnúť znova. Do deja tak vstupujú aj Clary, Jace, Isabelle či Simon, ktorí patria medzi jadro Tieňolovcov a bez ich výskytu či aspoň zmienky by sa neobišla žiadna kniha z tejto ságy. 

Cassandra Clare (zdroj: An Unlikely Story)

"Pred štyristo rokmi mal Magnus na svete len jedného priateľa: Ragnora Fella. Ragnor ho naučil, čo znamená byť bosorák: áno, mal moc a dokázal ohýbať priestor a čas podľa vlastných potrieb, ale bol aj osamelý, neustále mu hrozilo nebezpečenstvo a čakal ho potulný život (...) Tieňolovci ho môžu beztrestne zajať, mučiť, zabiť. Upíri žijú v klanoch, vlkolaci vo svorkách, féri na dvoroch, ale bosorák je vždy sám." (str. 321)

Stratená Biela kniha sa mi javí prepracovanejšia ako predošlý diel, azda aj preto, že už nie je nutné nastoľovať dynamiku a atmosféru, keďže séria sa už pekne rozbehla. Moje očakávania boli vysoké a rozhodne boli naplnené. Zabavil som sa, ostal v napätí, podliehal zvedavosti a väčšinu času ma obchádzala nostalgia ako pri stretnutí so starými priateľmi. Myslím, že ešte aj najzarytejší realisti pri obracaní strán Tieňoloveckej ságy zatúžia po tom, aby boli všetky tie magické bytosti skutočné 😀.

Originálny názov: The Lost Book of the White
Príslušnosť k sérii: 2. diel (Najstaršie kliatby)
Preklad: Diana Ghaniová
Počet strán: 416

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.

Bezmocnosť čitateľa proti sile Tieňolovcov

Začínam uvažovať, či je talent Cassandry Clare dielom náhody, prostredia, sociálnych vplyvov a tvrdej práce, alebo v tom má prsty mágia. Tá napokon zohráva veľmi dôležitú úlohu v jej knihách a tam, kde by iní dávno pri danom počte titulov kvalitatívne zlyhali, ona zvyšuje latku a ani zďaleka nekončí. Nástroje smrteľníkov prevrátili svet young adult naruby a predstavili pestré, neodolateľné univerzum, z ktorého autorka čerpá dodnes. Posledná hodina je séria nadväzujúca na známe príbehy, ale najbližšie má k Pekelným strojom. Nielen pre obdobie konca 19. storočia, v ktorom sa odohráva, ale aj pre jej hrdinov - potomkov slávnej dvojice Willa Herondalea a Tessy Grayovej. Ich dobrodružstvá patria medzi moje najobľúbenejšie a som rád, že sa k nim Cassandra vrátila v inej forme. Tessu síce občas stretneme aj v iných knihách, no Will je miláčik, na ktorého návrat čakali fanúšikovia o čosi dlhšie. 

"Démon zvrieskol a začal sa odliepať od steny. James zanadával a vrhol ešte dva nože, ktoré preleteli vzduchom ako kusy striebra. Démon zaškrečal vysokým nepríjemným hlasom a kŕčovito sa zachvel, keď sa mu oba zaborili do trupu. Vyzeralo to, akoby sa rozpadal na kusy. Kožovité tobolky cupotali na zem ako dážď. Tvor naposledy priškrtene zasyčal a zmizol. Dvere skleníka už nič nepridŕžalo, takže sa rozleteli. Všade sa povaľovalo rozbité sklo a vo vzduchu sa vznášal pach démonskej krvi. James rýchlo prekĺzol dverami a potiahol Cordeliu za sebou. Spolu vybehli do noci." (str. 146)

Mnoho priaznivcov Tieňolovcov s nimi vyrástlo, na scéne sú už viac než desať rokov a záujem o nich neutícha. Prečo? Dôvodov je viacero, no osobne vnímam predovšetkým dva. Prvým je pestrá akcia, keďže hrdinovia bojujú proti všemožným démonom, ľuďom očareným čiernou mágiou či zlom poznačeným frakciám z vlastných radov. Druhým je prienik do vzťahov na rôznych úrovniach - priateľských, partnerských, súrodeneckých, ale aj tých s negatívnymi konotáciami. V tomto smere sa Cassandra Clare prejavuje ako skvelá psychologička, nikdy neviete, ako sa vyvinie určitý nesúlad medzi postavami, či sa prehĺbi, alebo sa ocitnú v situácii, ktorá sa ich donúti spolupracovať a odhaliť tak svoje silné stránky. Zlaté puto je založené práve na interakciách medzi prota- a antagonistami. Niežeby v ňom chýbalo primerané dobrodružstvo, užijete si ho až dosýta, slúži však skôr ako prostriedok pre rozohratie hry s emóciami.  Na to je nesmierne potrebné mať charaktery, ktoré nielenže hravo potiahnu celú sériu, ale stanú sa pre čitateľov rovnako obľúbenými ako ich predchodcovia. A to sa autorke podarilo. Potomkovia Willa a Tessy spolu s ich priateľmi sú obrovskí sympaťáci, dokonalí predstavitelia viktoriánskej spoločnosti, čo by však bez problémov obstáli aj dnes. Súrodenci James a Lucie aj Cordelia Carstairsová (pôvodná majiteľka Cortany - meča súčasnej hrdinky Emmy Carstairsovej) sú ideálnym vzorom pre mládež - sú slušní, lojálni, odvážni, ctia si svojich blízkych aj všeobecné hodnoty, nehovoriac o fyzickej kráse (tá je síce pominuteľná, no ako vieme, Tieňolovci sú príťažliví skrz-naskrz). Nemyslite si však, že nemajú či nerobia žiadne chyby, práve tá nekonečná snaha konať dobro ich zavše privádza do neustálych konfliktov, v ktorých neraz padnú nesprávne rozhodnutia. A na scénu tak vstupujú pokusy o nápravu, odplatu či opätovné získanie dobrého mena rodiny. Tu sa musím tiež pristaviť, pretože žáner young adult často pracuje s pomerne zvláštnym trednom, keď sú mnohé postavy poznačené stratou rodiny, sú siroty, opustené deti a podobne, zatiaľ čo Tieňolovci silu a odhodlanie čerpajú hlavne z rodinných pút. Klobúk dole pred Cassandriným úsilím poukazovať na tieto hodnoty! Schválne nezachádzam do podrobností, čo sa deja týka, veď aj samotná anotácia je pomerne strohá. Obsiahnuť dejovú líniu je v prípade Zlatého puta samo osebe náročné, no ručím vám za to, že dostanete všetko, čo od nej očakávate. 

zdroj: YouTube

"Rozprával ľahkovážne, ale mala pocit, že na ňu hľadí trochu čudne. Jeho hlboký pohľad jej pripadal neznámy. Ústa mal pootvorené, oči tmavšie ako inokedy. Krása sa dokáže zahryznúť do srdca ako tesáky, pomyslela si. Jamesa však neľúbila, lebo bol pekný. Bol pre ňu pekný, lebo ho ľúbila. Tá myšlienka jej vohnala do tváre horúcu krv." (str. 326)

Romantika, napätie, mágia, historické pozadie, úryvky z básní na začiatku kapitol a šírenie hodnôt sú základnými kameňmi deja každej tieňoloveckej série a Posledná hodina kráča v šľapajach svojich predchodcov. Robí im česť a zároveň posúva celé univerzum o krok vpred. Tak trochu tuším, že táto séria sa spolu s Pekelnými strojmi zaradí medzi moje najobľúbenejšie. Vekovo síce už nepatrím medzi cieľovú skupinu, ale Cassandre Clare som verný už od skorej dvadsiatky a nechystám sa to meniť. Práve naopak, dúfam, že ich životnosť potrvá čo najdlhšie!

Originálny názov: Chain of Gold
Príslušnosť k sérii: 1. diel (Posledná hodina)
Preklad: Diana Ghaniová
Počet strán: 528

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.

Koniec boja proti démonom je v nedohľadne

Ktovie, či Cassandra Clare niekedy vyčerpá námety zo sveta Tieňolovcov, ktorým sa preslávila po celom svete? Začalo to Nástrojmi smrteľníkov, pokračovalo Pekelnými strojmi, na tieto série nadviazala Tajomná temnota a teraz tu máme Najstaršie kliatby, ktoré sú akýmsi doplnkom k hlavným líniám. Zameriavajú sa totiž na postavy, ktoré sú čitateľom dobre známe už od počiatkov celého univerza. a to tieňolovca Aleca Lightwooda a bosoráka Magnusa Banea. Tento pár patrí k najobľúbenejším, a niet sa čomu čudovať. Obaja prešli dlhú cestu a zažili aj veľa príkoria a smútku. Prím však hrá predsa len Magnus, stovky rokov starý Dolnosveťan a pevná súčasť každej série. Bez neho by sa svet, ako ho poznáme, už dávno rozpadol.

"Záhadná žena využila, že sa dal trocha rozptýliť. Zvrtla meč nad hlavou, vykríkla slová v jazyku, ktorému Alec nerozumel, a namierila ho naňho. Z hrotu vystrelilo oranžové špirálové svetlo a zem pod jeho nohami vybuchla, až takmer stratil rovnováhu. Alec odskočil, vytiahol z tulca ďalší šíp a vložil ho do tetivy. Zamieril na miesto, kde stála naposledy, ale žena medzitým zmizla. S namiereným šípom prečesal začiatok uličky, no svoj cieľ zazrel skrčený na rímse budovy. Vystrelil a vybehol z uličky takmer rovnako rýchlo, ako letel šíp. Žena znova zmizla a zjavila sa na vyššej rímse." (str. 80)

Červené zvitky mágie nie sú ani zďaleka také rozsiahle ako predošlé knihy (len pre zaujímavosť - Kráľovná vetra a tmy má vyše 700 strán), ale nie sú o nič menej pútavé a zábavné. Najmä keď krásne zapadnú do súvislostí s predošlými príbehmi. Nazdávam sa, že séria Najstaršie kliatby sa dá čítať aj samostatne, ale nič sa nevyrovná znalosti sveta, v ktorom sa celý dej odohráva. V priebehu rokov sme sa ako čitatelia okrem tieňoloveckého Idrisu nachádzali v New Yorku, Londýne a Los Angeles, tentoraz sa presúvame do rôznych miest v Európe (Paríž, Benátky, Rím...). Práve tam totiž mieria Alec a Magnus, aby si konečne oddýchli od všemožných hrozieb. Keďže však nepriatelia nikdy nespia a stále prichádzajú s novými peripetiami, problémy na seba nenechajú dlho čakať. A ako sa ukáže, ich pôvodcom je sám Magnus. Kedysi vraj založil kult Karmínová ruka, ktorý chce vyvolať chaos, ale vôbec si na to nespomína. Vyvolávanie a uctievanie démonov je treba čím skôr zaraziť, no ako to už býva, veci sa razom skomplikujú... Táto hlavná dejová línia je výrazne doplnená aj o prienik do vzťahu dvoch hrdinov. Alec a Magnus sa dosť často uisťujú o vzájomnej láske, pretože neustále hrozby vyvolávajú občasné pochybnosti. Pre nových čitateľov ide o podstatné zdôvodnenia, no pre nás, stálych fanúšikov, je to pomerne zbytočná vata. Nikto z nás už snáď nepochybuje, že ide o jeden z najsilnejších párov z tieňoloveckej ságy. Preto niekedy akcia ustrnie a postavy si môžu na krátky čas vydýchnuť. A dynamika deja tiež... V porovnaní s ostatnými sériami tu teda zaznamenávam určitý pokles. Zmena rozprávačského štýlu je spôsobená zrejme aj tým, že pod Najstaršími kliatbami je spolu s Cassandrou Clare podpísaný aj autor Wesley Chu. Nie je to prvýkrát, čo Cassandra spolupracuje s iným spisovateľom, spomeňte si napríklad na Holly Black, ktorá je sama osebe známym menom na poli young adult a s ktorou nám priniesli sériu Magistérium. Červené zvitky mágie vnímam ako menej dospelé, určené i mladším čitateľom, hoci miestami natrafíte aj na trochu šteklivejšie scény,.Nie je to však nič, pri čom by vám vypadli oči z jamiek.

Autori knihy (zdroj: BookPeople)

"Keď sa budova začala rúcať, zopár vlkolakov spanikárilo. Podľa Aleca to bolo pochopiteľné, ale dosť nešťastné. V takom prípade totiž väčšinou lietala srsť. Aj krv, zuby a vnútornosti. Traja vlkolaci sa s vrčaním približovali k niekoľkým vystrašeným pixie. Alec sa k nim rozbehol, aby im vlastným telom zastal cestu. To stropu sa na nich ako dážď sypalo murivo, ktoré ich oslepovalo a dusilo. Alec sa v poslednej chvíli vyhol úderu laby s pazúrmi, no potom ho odhodilo nabok." (str. 177)

Vzhľadom na to, že ťahúňom príbehu je Magnus Bane, môžete si byť istí, že vás čaká naozaj štýlová jazda. Európske metropoly ešte nikdy neboli také okázalé, pestrofarebné a živelné. Určite okamžite zatúžite vybrať sa po stopách hrdinov a spoznať zákutia ich stretnutí s upírmi, vlkolkami, čarodejníkmi a ďalšími bytosťami. Vďaka Magnusovi disponuje kniha aj väčšou dávkou humoru a nadhľadu, jeho niekoľkostoročné skúsenosti s ľuďmi (a nielen s nimi) sú dostatočným dôvodom, aby nebral všetko priveľmi vážne. Červené zvitky mágie sú vydareným doplnkom tieňoloveckého univerza a povinným čítaním pre jeho fanúšikov. Stretnete sa v nich aj s ďalšími početnými známymi postavami, ktoré inde nedostali väčší priestor. Cassandre Clare a Wesleymu Chuovi preto dajte šancu, séria sa pekne rozbieha.

Originálny názov: The Red Scrolls of Magic
Príslušnosť k sérii: 1. diel (Najstaršie kliatby)
Preklad: Diana Ghaniová
Počet strán: 374

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.

Zavládne v tieňoloveckom svete konečne pokoj?

Svet mýtických bytostí na pozadí toho nášho neprestáva čitateľov baviť ani po niekoľkých rokoch a sériách. Cassandre Clare sa podarilo zaujať obrovské množstvo knihomoľov bez ohľadu na vek, ja sám som podľahol jej čaru a starnem spolu s jej hrdinami. Kráľovná vetra a tmy je tretím dielom série Tajomná temnota, ktorá vychádza z pôvodných tieňoloveckých príbehov. Dá sa síce čítať aj samostatne, ale každému odporúčam siahnuť najprv po osudoch Jacea a Clary. Nielenže vám to dá komplexnejší pohľad na celkovú mytológiu, ale lepšie pochopíte i početné odkazy a "easter eggs" z ostatných kníh. Nehovoriac o tom, že autorka vás chytí na pomyselný háčik a nedá vám pokoj, až kým neobrátite poslednú stranu.

"Ichor sa rozprskol do výšky, harpyino telo sa zosunulo na zem a zmizlo. Ostatné zavyli a vrhli sa na nich. Cristina videla, ako sa jedna z nich zniesla nad Marka a vykríkla jeho meno. Mark vyskočil na skalu a zahnal sa po nej bičom. Na harpyinej hrudi sa zjavila dlhá rana plná ichoru. Démon dopadol do piesku a zacvakal zubami, no po oblohe už letela ďalšia harpya. Mark jej obkrútil bič okolo krku, a keď ho prudko potiahol, hlava jej odletela medzi skaly. Niečo udrelo Cristinu do chrbta. Skríkla, keď stratila pevnú zem pod nohami. Harpya jej zaťala pazúry do bundy a zdvihla ju do vzduchu." (str. 165)

Zápal Cassandry Clare ma neprestáva prekvapovať. Tam, kde by iné série trpeli únavou materiálu či umelým predlžovaním,  táto americká autorka chytá nielen druhý, ale aj ďalšie početné dychy. Tieňolovecký svet disponuje veľkým množstvom postáv, a každá má svoje pevné miesto, nech by vám pripadala akokoľvek vedľajšia či mladá. To je aj prípad Emmy a Juliana, ktorých sme spoznali ako deti a teraz tiahnu vlastný spletitý príbeh. Spolu s nimi dozrieva aj čitateľ, preto nečakajte presladenú rozprávku so samými dobrými koncami. Cassandra sa nebojí pre nás pripraviť nečakané odchody. Napokon, hneď v úvode Kráľovnej vetra a tmy pochováme dve postavy. Aj svojím štýlom tne do živého, zo stránok zobrazujúcich neľútostné boje (Tieňolovci mali vždy veľa nepriateľov) neraz strieka krv (či ichor) a ľahko sa vcítite do bolesti hrdinov. A to hlavne vďaka tomu, že ich spoznáte dokonale, akoby boli skutočnými osobami z mäsa a kostí. To si však vyžaduje istú daň v podobe osobitého rozprávačského štýlu. Autorka pristupuje k budovaniu napätia i vzťahov maximálne dôkladne, aj preto sú jej diela také rozsiahle. Analýza pocitov a vysvetlenia súvislostí tieňoloveckého sveta zaberajú veľa miesta v texte, ale našťastie nepôsobia nudne, skôr funkčne dotvárajú pestrý kolorit série. Hlavnou dejovou líniou je snaha Emmy a Juliana o naplnenie ich lásky napriek smrteľnému zákazu, no popri nich sa rieši mnoho iných problémov. Je to skvelé, Cassandra Clare by bola podľa mňa výbornou psychologičkou. Verím, že svojimi dielami pomôže veľa mladým čitateľom, ktorí sa potýkajú s rovnakými či podobnými ťažkosťami ako jej postavy.

"Kým budeš žiť a kým budem žiť ja, budem ťa ľúbiť. Tie slová mu napĺňali srdce, a zároveň ho lámali. Nebezpečenstvo spojené s láskou k Emme bolo ako jazva z boja: zdroj hrdosti, ale aj spomienka na bolesť. Nedokázal jej však povedať zvyšok: Čo ak sa to zaklínadlo po návrate domov obnoví? Čo ak prestanem chápať, čo znamená láska k tebe? Jeho Emma bola taká odvážna a krásna a on po nej túžil tak veľmi, že keď jej rozopínal košeľu a siahal do zásuvky nočného stolíka, triasli sa mu ruky." (str. 385)

Záver série obsahuje všetko, čo od neho očakávate - poriadnu dávku dobrodružstva, romantiky, strhujúcu gradáciu, obetovanie v prospech blízkych a boj za lásku a spravodlivosť. Hoci sa hrdinovia pohybujú ešte iba na hranici dospelosti, konajú a myslia zodpovednejšie ako mnohí od nich oveľa starší jedinci. V tomto smere by som im rád doprial trochu väčšej voľnosti či roztopaše, ale s ich problémami sa ani nečudujem, že museli zahodiť detské radovánky skôr než iní. Svet magických bytostí je krutý a dohliadať na jeho zákony je náročná úloha. Tiež mi nedá spomenúť dĺžku kapitol, ktoré sú vzhľadom na súčasné trendy dynamizácie textu pekne rozsiahle. Pri iných knihách by mi to vadilo, ale ide o typický prvok Cassandrinho štýlu, tak mi to extra neprekážalo. Len škoda, že čakanie na jednotlivé diely Tajomnej temnoty bolo pomerne dlhé, a tak mi občas robilo problém rozpamätať sa na určité okolnosti. Našťastie však nešlo o žiadne výrazné výpadky, a tak som si Kráľovnú vetra a tmy užil, ako sa patrí. A po jej prečítaní budem rád, ak Tieňolovci ešte niekedy vyrazia do boja.

Originálny názov: Queen of Air and Darkness
Príslušnosť k sérii: 3. diel (Tajomná temnota)
Preklad: Diana Ghaniová
Počet strán: 712

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.