Séria v hlavnej úlohe so Sarah Geringenovou sa už vďaka prvej časti stala mojou obľúbenou. Francúzsky spisovateľ Nicolas Beuglet využíva to najlepšie, čo ponúka moderný žánrový mix krimi, mystiky a konšpiračných trilerov. Pritom žiadny diel nie je podobný ostatným. Úvodný Výkrik bol krásne temný a zdolal ma svojou atmosférou, pokračovanie Komplot pracuje so stáročným sprisahaním a mieša vedu s náboženstvom a aktuálna novinka Diabolský ostrov výrazne zasahuje do osobnej roviny protagonistky a posúva nečakané zvraty a prekombinovanosť na maximum. Oproti svojim knižným súrodencom však disponuje jedným veľkým mínusom - je zhruba o polovicu kratšia. Je to škoda, pretože práve Beuglet patrí k autorom, u ktorých mi hrubšie diela nevadia, keďže sú opodstatnené nabitým dejom a množstvom zaujímavým námetov.
"Konce prstov na rukách a nohách mal opuchnuté, pokožka sa mu miestami tak vydula, že krvavé pľuzgiere vyzerali, ako by mali už-už prasknúť, na iných miestach už boli viditeľné gangrény, ktoré napádali tkanivo ako lepra a šíril sa z nich hnilobný zápach. Ešte väčší šok jej spôsobil pohľad na tvár, ktorému sa spočiatku vyhýbala. Stopy po neznesiteľnom utrpení pod alabastrovo bielym nánosom znetvorili črty človeka, ktorý bol jej otcom: kútiky úst mal natrhnuté a krv sa mu v nich zrazila do gaštanovohnedých hrudiek. Najstrašnejší bol však des v mŕtvych očiach muža." (str. 21)
Dej Diabolského ostrova sa odohráva rok po udalostiach v Komplote, keď sme sa so Sarah rozlúčili v talianskom väzení, kde skončila za vraždu pápeža. Prepustenie na slobodu sa však nenesie v duchu radosti a úľavy. Šéf osloskej polície Stefen Karlstrom má totiž pre Sarah zlú správu - jej otec bol brutálne zavraždený a jeho telo je doslova zahltené rôznymi zvláštnymi znakmi. Pred Sarah a jej verným druhom Christopherom sa tak otvára ďalší zamotaný prípad s trpkou príchuťou osobnej zainteresovanosti. Napriek malému priestoru sa autorovi podarilo vykresliť vnútorný boj svojej hrdinky. Do vyšetrovania sa síce púšťa s niekdajším odhodlaním, no je v ňom i štipka neistoty plynúca z ocitnutia sa na druhej strane barikády. A ako zvyčajne sa s jednou stopou vynára množstvo ďalších otázok, až sa zdá, že svetlo na konci tunela je v ďalekom nedohľadne. Sarah nemala s otcom dobrý vzťah a ako zisťuje, ani jej názor naňho celkom neodrážal realitu. Až po jeho smrti spoznáva jeho život a prepojenia na nebezpečných ľudí. Ruka v ruke s tým prichádza pocit viny a nevyhnutá otázka, či bolo v jej moci zabrániť tragédii, ak by prejavila väčší záujem alebo prekonala hranice svojich postojov voči nemu. Preskúmanie rodinných vzťahov či Sarahinho vnútra by si možno zaslúžilo viac priestoru, no na druhej strane aspoň rýchlejšie odsýpa samotný príbeh, čomu napomáhajú aj kratšie kapitoly. Knihu vďaka tomu zhltnete veľmi rýchlo. Ako sa hovorí - malá kopa pýta viac, a Nicolas Beuglet to napĺňa vrchovato. Rozohral totiž toľko motívov a línií, že mnohé ostane nevypovedané, a tak nám neostáva nič iné, iba netrpezlivo čakať na pokračovanie série. V predošlých častiach sme spolu s hrdinami cestovali za pravdou do viacerých kútov sveta. Diabolský ostrov je v tomto smere striedmejší, dostaneme sa predovšetkým na Sibír, no napriek tomu vás autor dokáže presnými opismi preniesť do každého prostredia. To platí aj pre objasňovanie nových moderných poznatkov, konkrétne z oblasti epigenetiky. V súčasnej tvorbe sa s ňou stretávam pomerne často, ide o zaujímavý odbor, prinášajúci možnosť realizovať sa nielen pre vedcov, ale aj početných konšpirátorov. Nečudo, že autori krimitrilerov radi siahajú po príležitosti zakomponovať takúto kontroverziu do svojich diel.
 |
| Nicolas Beuglet (zdroj: Carobookine) |
"Nie a nie sa zbaviť zlovestného spevu. Hučal jej v ušiach, prenikal pod kožu. Namierené ukazováky dedinčanov sa jej plazili pod oblečenie a dotýkali sa jej tela. Aké šialenstvo sa skrýva za správaním všetkých tých ľudí? Prečo sa tak veľmi boja toho miesta? Mali to na svedomí povery alebo spomienka na skutočnú tragédiu? Po ďalších dvoch hodinách tichej plavby v zovretí sibírskych plání Sarah vedela, že čoskoro dostane odpovede na svoje otázky. Za meandrom ramena Obu sa pred nimi vynoril z hmly ostrov." (str. 154)
Nicolas Beuglet je skúsený spisovateľ a vie, ako ukočírovať aj na pohľad príliš rozvetvený príbeh. Napätie, záhadná smrť, rodinné vzťahy, vedecké pozadie, duševné poruchy - to všetko tvorí nezameniteľný kolorit jeho rukopisu. Teší ma, že Lindeni pre nás objavilo tohto autora, popri Bernardovi Minierovi a Franckovi Thilliezovi ho považujem za najlepšieho reprezentanta daného žánru a dúfam, že jeho romány tu s nami budú ešte dlho.
Originálny názov: L´Ile du diable
Príslušnosť k sérii: 3. diel (Sarah Geringenová)
Preklad: Zuzana Szabóová
Počet strán: 224
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára