Špinavé peniaze na ceste k svetovej kríze

Zakomponovanie aktuálnej spoločenskej, politickej či pandemickej situácie do takých rozšírených žánrov, ako sú kriminálky či špionážne trilery, je dvojsečná zbraň. Čitateľov to veľmi ľahko rozdelí do niekoľkých kategórií. Niektorí fandia reagovaniu spisovateľov na momentálne dianie, iní ich automaticky odsúdia (hlavne ak nesúhlasia s ich postojmi) a ostatní si iba jednoducho užívajú príbeh ako zvyčajne. Violončelistka patrí práve medzi romány, ktoré vyburcovali skupinu búriacu sa proti tomu, že si autor dovolil bez ostychu vyjadriť svoj názor na americké prezidentské voľby a šíriaci sa kovidový vírus. Rok 2020 bol nepochybne bohatý na udalosti a Daniel Silva nikdy neobchádzal súčasnú svetovú scénu. Ja osobne vítam jeho rozhľad spojený rozprávačským majstrovstvom, vždy sa totiž dozviem niečo nové. 

"Je pravda, čo sa hovorí o peniazoch. Bezpochyby dokážu zmeniť všetko. Podobne ako novičok sú bez chuti, zápachu, dajú sa prenášať, ľahko sa ukrývajú. A občas prinášajú smrť. Niektorí ľudia pre peniaze zabíjajú. A keď už majú dosť, zabijú každého, kto by ich o ne chcel pripraviť. V žilách a tepnách globálneho finančného systému koluje čoraz viac špinavých peňazí. Pochádzajú z trestnej činnosti alebo si ich kleptomanskí autokrati berú zo štátnej pokladnice. Otrávia všetko, čoho sa dotknú. Ani čisté peniaze nie sú pred nimi chránené. Mnohé inštitúcie boli ochotné špiniť si s nimi ruky - za tučný poplatok, samozrejme." (str. 75)

Gabriel Allon sa púšťa do boja proti nespravodlivosti, megalomanstvu a ohrozovaniu svetovej bezpečnosti už dvadsiaty prvý raz. Za ten čas si narobil množstvo nepriateľov, ale získal aj cenných spojencov. Jedným z nich bol aj ruský boháč a odporca Kremľa Orlov, ktorému sa napriek úsiliu nepodarí uniknúť pred chápadlami smrti. Otrava novičokom vyvoláva v Allonovi neochvejné podozrenie a púšťa sa do pátrania na vlastnú päsť. Našťastie nikdy nebol celkom osamelým bežcom, na svojej ceste za pravdou mu aj tentoraz sekunduje spoľahlivý tím. Počas svojho dlhoročného pôsobenia v Inštitúte sa Gabriel prepracoval až na samý vrchol, no čo by iní na jeho mieste považovali za splnený sen, on vnímal ako jasnú príťaž. Najradšej by sa utiahol do ústrania a venoval sa svojim dvom najväčším vášňam - reštaurovaniu obrazov a rodine. Žiaľ, zlo nikdy nespí a vždy sa udeje niečo, čo ho vytrhne z idyly a znovu vženie do víru nebezpečenstva. Aby prišiel vražde muža, ktorý mu zachránil život, na koreň, spojí svoje sily s violončelistkou a špičkovou analytičkou najšpinavšej banky sveta RheinBank AG Isabel Brennerovou. Silné ženské postavy sprevádzajú tvorbu Daniela Silvu už od jej počiatkov. Tou najvýraznejšou je bezpochyby Gabrielova manželka Chiara, no v ničom za ňou nezaostávajú ani ďalšie epizodické alebo občas sa vracajúce hrdinky. Allonova minulosť sa prebúdza k životu, na svoje si prídu teda o čosi viac jeho skalní fanúšikovia. Vydáva sa totiž po stopách muža, ktorý sa kedysi pokúsil zabiť jeho milovanú a napriek tomu je stále nažive. Najnovšie navyše vymyslel plán, ako uškodiť Západu, a to prostredníctvom globálneho toku peňazí. Spolu s izraelskou tajnou službou a jej spojencami sa tak naplno ponárame do sveta financií, korupcie a zneužívania dier v systéme. Kto čaká neutíchajúcu akciu a pulzujúce napätie, mohol by ostať trochu sklamaný. V tomto prípade ide skôr o premyslené činy vedúce k dolapeniu strojcu rozkladu Spojených štátov amerických, čo si vyžaduje dôkladnú prípravu, analýzu situácie a preniknutie do vnútorných štruktúr nadnárodnej chobotnice. Všetky dôsledné plány však môžu veľmi rýchlo vyjsť nazmar, ani nepriateľ predsa nespí a využíva akékoľvek dostupné prostriedky, aby na svoju stranu naklonil priazeň mocných i verejnosti. 

Daniel Silva (zdroj: Smithsonian Associates)

"Isabel dochádzala do bezpečného domu zo Ženevy dvakrát týždenne na bleskový kurz základov remesla. Keďže zdolala obranu Ruskej práčovne, zjavne bola rodená podvodníčka. Bolo jej treba len trochu obrúsiť hrany. Inštruktori Christopher a Eli Lavon jej vtĺkali do hlavy techniky vychádzajúce z britských aj izraelských tradícií. Jej vzdelanie tým nijako neutrpelo. V medzinárodnom spoločenstve tajných služieb všetci vedeli, že MI6 aj Inštitút zaobchádzajú s naverbovanými ľuďmi najlepšie v brandži." (str. 163)

Daniel Silva ukazuje, ako sa dá hrať partia svetového charakteru aj šikovnejšie než za pomoci rozsievania strachu a pod záštitou náboženských hesiel. Dej zavedie čitateľov do Anglicka, Švajčiarska, Holandska, ale najvýznamnejším hráčom ostávajú USA, keďže práve tie sú cieľom aktuálneho zloducha. Niekedy pri čítaní aj zabudnete, že ide o fikciu. Iste, bez vetra sa ani lístok nepohne a v Silvových slovách ľahko vybadáte inšpiráciu realitou, no je desivé, ako ľahko sa dajú využiť slabiny najvyššie postavených ľudí. A aj tých na nižších priečkach, podliehajúcich nepravdivým správam, hoaxom a vlastnej neschopnosti kritického myslenia. Violončelistka nie je obyčajným špionážnym románom. Inteligentne reaguje na súčasnú situáciu a varuje pred hrozbou pasivity, pokrytectva a šírenia dezinformácií. 

Originálny názov: The Cellist
Príslušnosť k sérii: 21. diel (Gabriel Allon)
Preklad: Alena Redlingerová
Počet strán: 336

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Neporaziteľný agent poskytuje láskavosť

Trinásty diel série o neohrozenom agentovi Mossadu vychádza vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v novom šate, podobne ako ďalšie romány s Gabrielom Allonom. Vďaka tomu môžete siahnuť aj po príbehoch, ktoré predchádzajú jeho dosadeniu za šéfa Inštitútu a v ktorých sa ešte neprejavuje jeho vyšší vek. Čo si budeme klamať, aj naši obľúbení knižní hrdinovia sú bezmocní v súboji s časom. Gabriel však môže iba snívať o pohodlnom, pokojnom dôchodku. Má toho za sebou priveľa, aby si doprial zaslúžený odpočinok, navyše si počas svojej kariéry narobil toľko nepriateľov, že nikdy nevie, kedy sa mu ktorý nečakane objaví za chrbtom. Angličanka pracuje s opačným námetom - Allona kontaktuje starý známy z Britských ostrovov a jeho žiadosť spustí lavínu tradične nebezpečných situácií. 

"Visacia zámka vo svetle baterky žiarila novotou. Gabriel zhodil batoh z pleca, vybral z neho veľké štípacie kliešte a zovrel do nich reťaz. Nebolo treba vynaložiť veľkú silu, aby zámka s rinčaním dopadla na zem. Gabriel odsunul zástrčku a potisol dvere. Okamžite mu udrel do nosa prenikavý odporný zápach. Pach väznenej ľudskej bytosti. Posvietil si dovnútra. Pričňa. Putá. Vrece na hlavu. Vedro namiesto toalety. Izolačná páska na stlmenie kriku. No Madeline tam nebola. Hore zazneli ďalšie dva výstrely z Kellerovej zbrane. Potom ešte dva." (str. 108)

Niekedy natrafím na názor, že sa Daniel Silva opakuje, čo sa motívov týka, ale pripadá mi to ako veľmi zjednodušené zovšeobecnenie. Je síce pravda, že pri toľkom množstve kníh autor siahne aj po už využitom námete, no zakaždým je spracovaný inak, obohatený o odlišné reálie alebo vedie k celkom inému vyvrcholeniu. Angličanka patrí k tým častiam série, ktoré nadchnú najmä skalných fanúšikov, najmä preto, že vracia do hry viacero starých známych postáv. Spomedzi nich vyčnieva, samozrejme, najviac Christopher Keller, ktorý si rokmi vybudoval rovnako charizmatickú povesť ako samotný Gabriel Allon. Ich vzájomné interakcie prešli mnohými skúškami a je vždy zaujímavé sledovať, ako sa vyvíja ich pracovný i osobný vzťah. Keller však nie je, prirodzene, jediný, kto sa vynára z Gabrielovho blízkeho či vzdialenejšieho okolia. Neohrozený izraelský agent by totiž nebol ani zďaleka taký úspešný, keby sa nemohol spoľahnúť na svoj stabilný tím, nadriadených či manželku Chiaru. A v prípade, ako je tento, bude potrebovať ich pomoc v najvyššej možnej miere. Román sa radí do obdobia Allonovho života, keď sa rozhodol zbaviť okov minulosti a venovať sa v ústraní iba svojej vášni - reštaurovaniu obrazov starých majstrov. Do hry na medzinárodnej úrovni ho však vráti prosba zo strany MI5, keďže na Korzike zmizla britská aktivistka Madeline Hartová, čo sa nemusí zaobísť bez nebezpečných dôsledkov. Gabriel je tak (ne)dobrovoľne vtiahnutý do pátrania, ktoré ani náhodou nezačne ani neskončí na francúzskom ostrove. Ako zvyčajne sa dostaneme do rôznych kútov sveta, a to i do Moskvy, ktorá je neodmysliteľne spätá s Gabrielovými najväčšmi skúškami. Rovnako si môžete byť istá, že ani únos Madeline nie je ojedinelou záhadou, ale postupne sa rozrastie do omnoho širších a desivejších súvislostí. Keďže mám prečítané takmer všetky Silvove knihy, rád konštatujem, že Angličanka patrí medzi "najnadupanejšie". Text je tradične rozdelený na niekoľko častí, tvoriacich logický dejový oblúk, a obsahujú veľmi málo pomalších pasáží. Niektoré romány totiž viac bazírujú na analytickej práci agentov, preto ma teší, keď sa autor zameria na akciu a rýchlejšie napredovanie deja. 

Daniel Silva (zdroj: wook.pt)

"Keďže na víno bolo dosť zavčasu aj pre Orlova, dali si čaj. Orlov ho pil na ruský spôsob, cez kocku cukru, ktorú držal medzi zubami. Ruku mal vyloženú na operadle... ako vždy, keď rozprával o Rusku. Nie o Rusku svojho detstva ani o tom, ktorému slúžil ako jadrový fyzik, ale o Rusku, čo vzniklo po páde Sovietskeho zväzu. Bolo to Rusko bez zákonov, opité, zmätené a poblúznené. Ľudia, ktorým predtým sľubovali istotu od kolísky až do hrobu, boli odrazu odkázaní sami na seba. V krajine panoval sociálny darwinizmus v najhoršej podobe. Silní sa priživovali na slabých, slabí hladovali a oligarchovia vládli." (str. 203)

Jediné maličké mínus vidím v závere, ktorý by si zaslúžil dramatickejšie vygradovanie. Vzhľadom na predošlé udalosti som ho očakával, ale nakoniec som sa dočkal omnoho pokojnejšieho vyvrcholenia. Napriek tomu som s knihou spokojný, všetky dejové línie boli uzavreté a naznačili aj ďalšie smerovanie Gabrielovho života. Keďže ide o nové vydanie staršieho dielu, vieme, kam povedú hrdinove kroky, a je zaujímavé vrátiť sa späť v čase a pripomenúť si cestu, ktorá ho tam doviedla. Daniel Silva si udržiava latku stále veľmi vysoko, a hoci je Allon momentálne už starší pán, nestráca nič zo svojich kvalít a zanietenia. Raz zrejme nastane chvíľa, keď sa s ním budeme musieť rozlúčiť, ale verím, že nás dovtedy poteší ešte mnohými napínavými dobrodružstvami.

Originálny názov: The English Girl
Príslušnosť k sérii: 13. diel (Gabriel Allon)
Preklad: Alena Redlingerová
Počet strán: 352

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Obyčajní ľudia v kolotoči svetových dejín

Robert Harris sa po nevšednom "historicko-apokalyptickom" Druhom spánku znovu vracia k tematike druhej svetovej vojny. Na tomto poli sa prejavuje ako suverén, preniká do viac i menej známych súvislostí a na dejinotvorné udalosti nahliada s pochopením a úctou k hrdinom, ktorých mená sa napriek nepopierateľným zásluhám nedostali do učebníc dejepisu. Z autorových románov inšpirovaných pohnutým obdobím prelomu 30. a 40. rokov mi najviac utkvel v pamäti Mníchov, no V2 za ním zrejme nebude v ničom zaostávať. Spracúva pre mňa pomerne neznámy vývin nemeckej zbrane, čím sa mi opäť rozšírili obzory. Tieto knihy sa nedajú čítať povrchne, či už preto, že vás okamžite vtiahnu do deja, alebo pre ich široký záber. 

"Nad horiacimi budovami sa vznášal ružovo-červený opar. Mesačný svit sa valil trhlinami v hmle. Videl záplavu hviezd, ktorým sekundovali jasné tenké lúče svetlometov križujúce oblohu. Bombardéry nevidel, zato v pauzách medzi ohlušujúcimi explóziami, ktoré otriasali zemou, zreteľne počul dunivé burácanie ťažkých motorov. Okolo neho pobehovali v panike prízračné postavy. Dobrú minútu tam stál ako prikovaný, akoby bol iba divákom v nejakej zvukovo-svetelnej šou. Spamätal sa, až keď pocítil na koži neprirodzené teplo, a zmocnil sa ho strach z ďalšieho výbuchu." (str. 147)

Ako je Robertovým zvykom, udalosti zobrazuje z viacerých uhlov a aj tentoraz sa dozvieme o rôznych okolnostiach výroby súčiastok či boja britskej rozviedky proti novej hrozbe. Hitler zamýšľal použiť strelu s názvom V2 proti Británii, čím ju plánoval zraziť na kolená a zasadiť spojeneckým silám zdrvujúci úder. Písmeno V v názve rakety odkazuje na slovo Vergeltungswaffe - zbraň pomsty. Štrnásty román Roberta Harrisa znovu zaujme plnohodnotnými dobovými reáliami, vyvolávajúcimi dojem, že sa vám odvíja pred očami skutočný príbeh. Na prvom mieste je, samozrejme, autorova živá predstavivosť a schopnosť previesť ju na čitateľa, no za napísaním knihy stálo nepochybne obrovské množstvo práce a hľadania zdrojov. Osobne nie som veľký fanúšik príbehov, ktoré sa príliš točia okolo odborných výrazov a oblastí, kam bežný smrteľník nikdy nenahliadne. Spočiatku som mal obavy, hoci som vedel, že Harris myslí na všetko a nedovolí, aby bol jeho text prešpikovaný zbytočnou terminológiou. Tá by dej spomaľovala a na čitateľa mohla pôsobiť zmätočne. Nedá sa povedať, že by mi bolo z uvedených pojmov všetko jasné, ale odborná zložka problému je, našťastie, ľahko stráviteľná. Napokon, ani ľudia vyrábajúci súčiastky strely v podzemnej továrni v Peenemünde nevedeli viac, než im bolo dovolené vedieť. Išlo totiž o väzňov, využitých pre tajnú prácu. Na opačnom brehu stoja britskí matematici ako súčasť rozviedky, ktorí verili, že s pomocou radaru mapujúceho cestu rakiet by sa im podarilo vypočítať presné miesto ich vystrelenia. Ak by boli úspešní, mohlo by ich vojenské letectvo bombardovaním zničiť nepriateľské základne skôr, než by im od nich hrozilo smrteľné nebezpečenstvo. Napätie však neplynie iba z hry o čas a rýchle výpočty, boj prebieha aj priamo v teréne na území Beneluxu. Postavy ako Angličanka Kay Caton-Walshová či inžinier Rudi Graf sú peknou ukážkou spisovateľského remesla, pretože disponujú početnými vlastnosťami, z ktorých najviac vyčnieva ich cieľavedomosť. Vojna preverila skutočné charaktery a bolo pútavé sledovať, ako sa postavy vyvíjajú a smerujú k neodvratnému (?) koncu. 

Robert Harris (zdroj: Goodreads)

"Čatárka pri mape zabodla červený špendlík do miesta určeného nahlásenými súradnicami. Kay vzala logaritmické pravítko. Všetky myšlienky o tom, čo sa práve odohráva v Londýne, sa rozplynuli. Sama bola prekvapená, aký cítila pokoj. Myseľ sa jej rozdvojila - jedna časť sa sústredila na výpočet, druhá dozerala, aby postupovala správne. Priesvitný jazdec s ryskami sa kĺzal po rámiku pravítka raz na jednu, raz na druhú stranu, jeho presnosť upokojovala. Svet sa zredukoval na čísla." (str. 166)

Harris rád využíva schému dobrého človeka v zlom svete, ale ani raz pritom nestúpil vedľa. Jednou z najznámejších skutočných osôb, vystupujúcich v románe, je nemecký vedec Werner von Braun, presvedčivý člen SS a politický aktivista, ktorý sa nestratil za žiadnych okolností. Robert Harris pristupuje k nemu i ďalším reálnym osobnostiam s patričnou dávkou objektivity. Prirodzene, rozsah knihy mu nedovoľuje pojať úplne všetky aspekty ich zamerania či povahových čŕt, ale napriek tomu sa o nich dozviete mnoho zaujímavostí. V2 kráča v stopách svojich starších knižných súrodencov (Mníchov, Enigma, Vaterland) a robí im česť. Strávite s ním príjemné chvíle a zaručene si budete chcieť o celej akcii zistiť viac. Aj ja som podľahol snahe vyhľadať si dodatočné informácie o danej operácii, hoci táto časť vojnových dejín nie je práve mojou šálkou kávy. Aj v tom však tkvie autorov talent, o ktorom už nemusí nikoho presviedčať, jeho úspešné tituly hovoria jasnou rečou. 

Originálny názov: V2
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Patrik Roľko
Počet strán: 264

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.

Vatikánsky objav s neblahými následkami

Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ pokračuje v nových vydaniach kníh Daniela Silvu a na rad prišiel aj Padlý anjel. Ten zhodou okolností patrí medzi tie časti série, ktoré som ešte nemal možnosť čítať, a tak bolo pre mňa rozhodnutie siahnuť po ňom jednoznačné. Spočiatku som sa snažil zaradiť dej do časovej línie, no, samozrejme, román sa dá čítať aj samostatne. Moje odporúčanie však je poznať aspoň zopár súvislostí, pretože autor sa do Vatikánu vracia rád a relatívne často. Kontakty Gabriela Allona - ústredného hrdinu a legendy izraelskej tajnej služby - so sídlom pápeža občas kvalitatívne zakolíšu, ale tento prípad to určite nie je. Od začiatku až do konca čaká na čitateľa dramatický boj proti globálnemu nepriateľovi na základe aktuálnej medzinárodnej situácie. Kniha vyšla pôvodne v roku 2012, a hoci sa odvtedy mierne zmenili zoskupenia protivníkov, ich hrozba nie je o nič menšia, skôr naopak. 

"Gabriel mal šťastie, že prežil poslednú operáciu, ale teraz tu znova stál pred nimi, nevyzeral o nič horšie ako predtým a rozprával im pútavý príbeh. Vystupovala v ňom kurátorka z múzea a dcéra vykrádača hrobiek, kňaz s nebezpečným tajomstvom a nóbl mafián Carlo Marchese, čulo obchodujúci s najnebezpečnejšou teroristickou skupinou na svete. Cieľ operácie, povedal Gabriel, je jasný. Treba zhromaždiť informácie, ktoré zničia Carla, a súčasne poškodiť Hizballáh... Musia odhaliť cordatu, čiže lano, ktoré ho spája s Hizballáhom, a omotať mu ho okolo krku." (str. 118)

Kto je bližšie zoznámený s autorovou tvorbou, ľahko vybadá určitú opakujúcu sa schému. Pri vyše dvoch desiatkach kníh je, prirodzene, náročné neopakovať sa, no Silvovi sa ešte ako-tak darí spracovať známe motívy originálnym spôsobom a vždy v jeho riadkoch nájdete niečo nové. Padlý anjel ponúka všetky známe prvky - vytrhnutie Gabriela zo vzácnych pokojných chvíľ, útok fundamentalistov, zvolanie tímu, vypracovanie postupu a úsilie zabrániť nepriateľom v naplnení ich krvavých úmyslov. Tých predstavuje v prvom rade hnutie Hizballáh, s ktorým nemajú Izraelčania dočinenia prvý ani poslednýkrát. Hydra, ktorej po odseknutí hlavy narastú ďalšie, siaha do rôznych miest aj frakcií a Gabriel sa bude musieť poriadne obracať, ak chce odvrátiť katastrofu priam apokalyptických rozmerov. Do deja vstupujú fanúšikom dobre známe postavy, či už ide o členov Gabrielovho tímu, agentov svetových spravodajských služieb, alebo vatikánskych hodnostárov, z ktorých najvýraznejšie vyčnieva ako zvyčajne pápežov osobný tajomník Donati. Práve on Gabriela požiada, aby vyšetril smrť mladej kurátorky v Bazilike svätého Petra, čím príde na stopu medzinárodného gangu a jeho prepojenie na teroristickú sieť. Nemohol som si pritom nevšimnúť, že Daniel Silva zastáva pomerne vyhranený postoj voči Arabom a v príbehu sa nevyskytne prakticky ani jedna kladná postava s daným pôvodom. Vo všeobecnosti možno povedať, že staršie knihy série sa týmto javom vyznačujú vo väčšej miere ako novšie kúsky a som rád, že autor postupne odhodil svoju prílišnú zaujatosť. Z textu pritom cítiť jeho niekdajšiu novinársku profesiu a odborníka na Blízky východ. Dozviete sa veľa zaujímavostí zo sveta, ktorý ostáva pre našinca stále ukrytý pod závojom exotiky a cudzosti. Allon je v najlepšej forme (napokon, sme zhruba v polovici série) a čitateľ ľahko zabudne na fakt, že už má na chrbte šesť krížikov. Napriek tomu ešte nepatrí do starého železa a dokáže sa postaviť aj omnoho mladším protivníkom. Vďaka bohatým skúsenostiam, ktoré nazbieral už od mladých rokov ako pomstiteľ notoricky známej operácie Čierny september, dobre vie, že nad svalmi veľakrát zvíťazí rozum. A tak sa okrem napínavých pasáží tešte i na dômyselné plánovanie, taktiku a stratégiu agentov, zvažujúcich všemožné príčiny a dôsledky podniknutých krokov. 

Daniel Silva (zdroj: Post-Gazette)

"O šesť sekúnd nálož vybuchla. Vďaka tvaru a presnej kalibrácii smerovala celá sila explózie dovnútra, takže nespôsobila nijaké náhodné zranenia alebo škody. Narobila viac hluku ako škody, hoci výbuch bol dosť silný, lebo roztrhal ľavú prednú pneumatiku a otvoril kapotu. Zmätený a oslepený šofér inštinktívne strhol auto doprava. To vyletelo na chodník, prerazilo železný plot a napokon pristálo na Hagenplatzi, neveľkom trojuholníku zelene, ktorý členovia tímu láskyplne prezývali Zmrzlinové námestie." (str. 179-180)

Ako obvykle aj teraz zavedie Izraelčanov ich práca do rôznych kútov sveta. Spolu s postavami navštívime okrem Talianska aj Francúzsko, Švajčiarsko, Nemecko, USA či Jeruzalem, kde dôjde aj k búrlivému vyvrcholeniu ako z akčného filmu. Gabriel sa prejaví ako neohrozený hrdina, presne ako si ho predstavujeme, a znova zachráni svet. Každý úspech ho však nejakým spôsobom poznačí a ani tentoraz nevyviazne bez ujmy na duši. Ešteže má po boku vernú Chiaru, ktorá mu vždy pomôže vystrábiť sa z každej rany. Padlý anjel má mnoho metaforických odtieňov, no na Daniela Silvu sa vzťahovať nedá. Svojou tvorbou navždy poznačil žáner špionážneho trileru a tento román už patrí medzi moje najobľúbenejšie. 

Originálny názov: The Fallen Angel
Príslušnosť k sérii: 12. diel (Gabriel Allon)
Preklad: Alena Redlingerová
Počet strán: 304

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Gabriel Allon v najlepšej forme

Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ potešilo fanúšikov Daniela Silvu pred letom rozbehnutím reedície jeho starších titulov. Graficky sa nesú v duchu posledných nových románov z pera amerického autora a nepochybujem, že budú spolu tvoriť peknú farebnú kolekciu. Niektoré z avizovaných titulov som už čítal, po iných vďaka aktualizovaným vydaniam siahnem prvýkrát. Neohrozený, odvážny, lojálny a spravodlivý špión izraelskej tajnej služby Gabriel Allon je vždy zárukou napínavého čítania, v ktorom sa spája akcia, medzinárodná politika a osobný život ústredných postáv. Ten je občas potlačený pre teroristické hrozby, ale v konečnom dôsledku ide o nutnú obetu, ak sa chce svet aj ďalšie ráno zobudiť do mierového rána. Prinajmenšom jeho väčšia časť... 

"Bomba vybuchla o 21.12 na križovatke dvoch rušných ulíc neďaleko Puerta del Sol. Zostrojili ju v prenajatej garáži v priemyselnej štvrti a ukryli do dodávky Peugeot. Vďaka dômyselnej konštrukcii sa ničivá sila sústredila na reštauráciu, kam chodievala španielska vládna elita. Očití svedkovia nemohli opísať, čo sa stalo vnútri, lebo výbuch nikto neprežil. A keby aj taký svedok existoval, vypovedal by, že v jedinom hroznom okamihu začali vo vzduchu lietať telá, sklo, príbory, keramika - a všade bola krv. Vzápätí sa zrútila celá budova a mŕtvych i umierajúcich zasypali trosky." (str. 100)

Špiónka je jedenástou knihou v sérii a zhodou okolností patrí medzi tie, ktoré som zatiaľ nemal možnosť čítať. Bolo preto pomerne zaujímavé "vrátiť sa v čase" a vidieť, ako sa agenti Mossadu vysporiadali s nebezpečným nepriateľom spred desiatich rokov. Vzhľadom na početnosť Silvových románov je prirodzené, že okrem Gabriela Allona tvoria stálych účinkujúcich aj ďalšie postavy, priebežne sa zjavujúce v rôznych dielach. Okrem členov spravodajských služieb z celého sveta sú to neraz aj ich protivníci so svojimi rodinnými príslušníkmi. To je aj prípad tejto knihy, keďže sa v nej stretneme s dcérou Allonovho niekdajšieho súpera, ktorá im má dopomôcť s dolapením ešte horšieho darebáka. Celý príbeh je preto postavený na jej zverbovaní, výcviku a prieniku do nepriateľskej organizácii. Tým silne pripomína novší knižný prírastok v sérii s názvom Dom špiónov, i keď reagujú na odlišné organizácie. V priebehu dekády sa totiž naklonili misky váh a boj proti terorizmu mení svoje epicentrum. Od al-Káidy sa presúvame k Islamskému štátu, čo pripomína márny zápasy s hlavami bájnej hydry. Gabriel Allon si teda sotva môže užiť vytúžený pokoj s manželkou Chiarou, prípadne pri reštaurovaní slávnych umeleckých diel, a znova je vtiahnutý do život ohrozujúcej hry, a to ešte ako vyslúžilý člen tímu bez vedúcej funkcie. Do novej akcie sa Gabriel dostáva pod vplyvom frustrácie z krviprelievania, ktorého svedkom sa stal počas oddychového partnerského víkendu v Londýne. Snaha zabrániť útokom porovnateľným s 11. septembrom 2001 sa ukazuje ako správna motivácia, aby sa vyrovnal so svojimi negatívnymi pocitmi a pretavil ich do odhodlania porátať sa s pomstychtivým fanatikom. Text knihy je ako zvyčajne rozdelený do viacerých častí v súvislosti s napredovaním deja. Prvá tretina sa venuje hlavne oboznámeniu čitateľa so situáciou na medzinárodnej scéne, reflektuje dianie na začiatku minulého desaťročia a predstavuje ústredných hráčov na poli špionážneho príbehu. Pokračuje sa ponorom do praktík izraelského spravodajského výcviku, zoznamujeme sa s jednotlivými členmi tímu, ich vzťahmi a čiastočne aj minulosťou poznačenou stretnutiami so smrťou. Všetky línie a motívy napokon vygradujú v napínavom finále, ktoré však podlieha aj istej emocionalizácii. Gabriel Allon už viackrát ukázal svoju citlivú stránku, no určité pasáže ma naozaj prekvapili. Nečakal som až také prejavy, hoci keď uvážim, v akom stave sa hrdina nachádzal v úvode knihy, vyústenie tohto dejového oblúka je predsa len pochopiteľné. 

Daniel Silva (zdroj: NPR)

"Nadia odrazu pocítila hrozné výčitky svedomia. Valili sa na ňu bez varovania ako piesočná búrka. Tým, že spojila svoj osud s Izraelčanmi a Američanmi, ako keby sa vzdala svojej viery. Stala sa z nej kacírka, zradkyňa a zrada sa trestala smrťou. Zahalené znudené ženy okolo nej by s takým trestom nepochybne súhlasili. Nemali by na výber; keby sa odvážili postaviť na jej stranu, stihol by ich rovnaký osud. Vinu čoskoro vystriedal strach." (str. 190)

Aj v Špiónke navštívime viacero krajín, ako napríklad Anglicko, Spojené štáty americké, Francúzsko, Švajčiarsko či Saudskú Arábiu. Mravenčia práca analytikov, sledovateľov a šedých eminencií ukrytých za terénnymi agentmi sa tentoraz hlási o slovo o niečo viac. Niežeby príbehu chýbala akcia, je však prítomná najmä v úvode a závere, čím rámcuje dej a je využitá funkčne. Ak by Daniel Silva cielil na bombastickosť (doslova), nemal by problém zakomponovať početnejšie napínavé scény, ale tým by ukrojil z podstaty knihy. Špiónka je pútavým čítaním, ktoré pre fanúšikov autorovej tvorby nie je sklamaním a zároveň vhodne otvára cestu ďalším novým vydaniam jeho predošlých titulov.

Originálny názov: Portrait of a Spy
Príslušnosť k sérii: 11. diel (Gabriel Allon)
Preklad: Alena Redlingerová
Počet strán: 320

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Žánrový mix plný napätia, drámy a posolstiev

Karen Robards je americká autorka, ktorá má na svojom konte úctyhodný počet titulov presahujúci päť desiatok. Publikuje už od prvej polovice 70. rokov a počas svojej spisovateľskej kariéry získala viaceré významné ocenenia. Okrem detektívnych sérii sa venuje aj romantike, histórii a napätiu, pričom jej očakávaný román v sebe skrýva všetky typické prvky. Hneď na úvod musím povedať, že som fanúšik špionážnych románov a histórie, a tak som bol na tento román naladený skôr, ako som ho začal čítať. Objektivita išla síce bokom, ale napriek tomu by sa môj názor na knihu nezmenil ani v opačnom prípade. Karen Robards som registroval ako známu autorku, no Čierna labuť Paríža je prvým titulom, ktorý som od nej čítal. A už sa vôbec nečudujem, že má taký úspech. Už prvá kapitola ma dokázala zaujať (ba dokonca prvá strana), voviesť do spletitého deja a doby, kedy sa príbeh odohráva. 

"Známy kolaborant s nacistami v meste známy ako Charles Lamartine okolo nej celé týždne snoril a raz ju počul spievať z pódia Rialta Marseillaisu. Tou piesňou reagovala na rozhovor skupiny sympatizantov s nacistami, ktorý si vypočula - prirovnávali porazené Francúzsko k zastrašenému psovi. Lamartine jej s úsmevom povedal, že tá pieseň zmarila akúkoľvek šancu, aby ju oficiálne chránili, potom ju sledoval do prenajatej izby nad opusteným obchodom." (str. 91)

Druhá svetová vojna je vďačným námetom pre autorov – či už v rámci pripomínania hrôz holokaustu, alebo zdôrazňovania sily obyčajného človeka. Karen Robards sa vydala cestou, ktorá má šancu osloviť nielen širšiu skupinu čitateľov, ale aj privábiť k téme nových. Špionážne romány sú špecifickým žánrom, radi po ňom siahnu muži i ženy, pretože napätie v spojení s aktuálnou (či v tomto prípade niekdajšou) politickou situáciou je väčšinou zárukou kvality. Nehovoriac o tom, že človeku neraz rozšíri obzory. Príkladom je aj Čierna labuť Paríža, keďže ponúka pohľad na Nemeckom obsadené Francúzsko, umeleckú scénu a zároveň praktiky nacistov zasahujúce každú oblasť spoločnosti. A to navyše obohatené o dejovú líniu rodinnej drámy vzhľadom na záchranu matky z rúk gestapa a zbližovanie sa sestier na pozadí hrozby smrteľného nebezpečenstva. Tu by som sa pristavil, pretože román je síce definovaný prívlastkami historický a špionážny, no vzťahová rovina je na rovnakej významovej úrovni. Citlivejšie povahy sa nemusia obávať príliš explicitne zobrazeného násilia, hoci autorka nijako nezakrýva surovosť či vypočúvacie praktiky nacistov. Slúžia skôr na dotvorenie deja a vybudovanie atmosféry než prvoplánovo na zasiahnutie emócií čitateľa. Tie už beztak podstúpia skúšku vďaka hlavnej hrdinke – Čiernej labuti – Genevieve Dumontová. Navonok pôsobí ako spôsobná, cnostná hudobníčka, no v skutočnosti využíva svoje postavenie na umeleckej scéne v prospech odboja. Nebezpečná úloha sa prejaví aj v jej blízkom okolí, pretože gestapo uväzní jej matku a Genevieve je odhodlaná oslobodiť ju, aj keď to znamená spojiť sily so sestrou Emmy, s ktorou už pred siedmimi rokmi prerušila kontakt. Páčilo sa mi, že Karen Robards využila tému aj s čiastkovými motívmi naplno – Genevieve totiž nemusí bojovať len proti nacistom či vlastnému vnútru, ale napokon aj proti odboju. Velenie sa totiž obáva možnosti úniku informácií a Genevieve má tak proti sebe veľmi neúprosného protivníka – čas. Ja ako čitateľ som priam cítil jej frustráciu, pretože vojna si vyberá obete aj mimo frontu, a hoci, samozrejme, stojíte na strane hrdinky, predsa len chápete aj druhú stranu mince, keď odboj neváhal obetovať jednotlivca, ak to malo viesť k víťazstvu slobody.   

Karen Robards

"Na konci ulice sa obzrela a všimla si dvoch mužov v hnedých plášťoch, prechádzali cez cestu možno pol bloku od nej. Klobúky stiahnuté do čela, ale tváre obrátené k nej. Čosi sa jej na nich nepozdávalo - v hlave počula varovné zvony. V tých dňoch bolo gestapo všade, všetkých sledovali, zatýkali hlava-nehlava, zabíjali už len pri podozrení, že niekto pomáha odboju. Zúfalo chceli udupať francúzske podzemie vzhľadom na inváziu Spojencov, o ktorej každý vedel, že k nej príde, no nikto si nebol istý, kedy a kde." (str. 231)

Karen Robards sa prejavila ako spisovateľka, ktorá si vyberá náročné témy, ale dokáže si spracovať s ľahkosťou a šarmom. Čitateľ sa nestráca v záplave dejinných súvislostí, ale zase netvoria iba peknú kulisu. Na pozadí reality sa odvíja príbeh troch žien, ktoré popritom nenásilne poskytujú čitateľom podnety na zamyslenie – čo by sme boli my ochotní obetovať pre svojich blízkych? Stálo by nám blaho spoločnosti za vlastné nepohodlie? Druhá svetová vojna je obdobie, ktoré čoraz viac upadá do zabudnutia a stáva sa skutočne len časťou histórie. Preto sa nazdávam, že jej hrôzy – a hlavne hrôzy nacizmu – treba neustále pripomínať. A najmä dnes, keď sa vynára čoraz viac prívržencov zelených tupých hláv (ospravedlňujem sa, nechal som sa uniesť...). 

Originálny názov: Black Swan of Paris
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Tamara Chovanová
Počet strán:392

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Stratené evanjelium ohrozuje voľbu nového pápeža

Séria s neohrozeným izraelským agentom Gabrielom Allonom naplnila druhú desiatku a jubilejný diel by mal predstavovať ak nie vrchol, tak aspoň určité vyústenie príbehov. V istom zmysle Rád napĺňa túto ideu - stretávame sa s postavou, ktorá Gabriela sprevádza už od jeho raných dobrodružstiev, a zamierime do Vatikánu, centra diania spojeného s konkláve po smrti pápeža. Tu sa však nachádza aj hlavný kameň úrazu. Daniel Silva sa viac než na špionážne prvky, pre ktoré jeho romány tak milujeme, zameral na pátranie po stratenom evanjeliu v štýle Dana Browna. Ide síce o zaujímavý, ale mierne otrepaný námet, aký využili už mnohí iní autori, a nepomohlo tomu ani zakomponovanie snahy elít zmocniť sa vlády nad západnou Európou. 

"Výstrely zneli na stredovekom kamennom moste ako kanonáda. Okamžite vypukla panika. Gabriel letmo zazrel zabijaka, keď utekal z mosta smerom na juh. Potom sa obrátil a uvidel Chiaru a Donatiho, ako kľačia pri Niklausovi Jansonovi. Posledný výstrel ho odhodil dozadu, nohy mu uviazli pod telom. Napriek vážnemu zraneniu hlavy ešte žil, bol pri vedomí. Gabriel si k nemu čupol. Čosi šepkal." (str. 75)

Hneď na začiatku sa lúčime s pápežom Pavlom VII., pričom je zrejmé, že jeho smrť nie je taká prirodzená, ako sa snaží predstierať camerlengo Albanese. Tajomník a blízky priateľ Svätého otca Donati má podozrenie, čo sa veľmi rýchlo mení na presvedčenie, a kontaktuje starého známeho z Izraela, aby spoločne prišli veciam na koreň. Gabriel Allon si v tom čase užíva s rodinou dovolenku v Benátkach a k okolnostiam smrti rímskeho biskupa spočiatku pristupuje so značnou neochotou a nedôverou. Kto by mal predsa záujem zniesť zo sveta hlavu katolíckej cirkvi? Keď však dôjde k zabitiu člena Švajčiarskej gardy a do hry vstúpi ručne písaný list, ktorý zosnulý pápež adresoval práve Gabrielovi, rozbehne sa pátranie nielen po Pavlovom vrahovi, ale aj po Pilátovom evanjeliu, obsahujúcom odlišný pohľad na Ježišovu smrť, ako to líčia oficiálne uznávané biblické texty. To sú základné východiská príbehu, ktorý nás tentoraz zavedie do užšieho priestoru - pohybovať sa budeme najmä medzi Talianskom, Švajčiarskom a Nemeckom. Druhá polovica knihy je rozhodne lepšia než prvá. A nie je to len postupnou - a logickou - gradáciou. Daniel Silva má relatívne ustálený štýl a aj pri iných románoch najprv buduje pevné základy, na ktorých neskôr stavia svoje zvraty a napínavé scény. Posledných zhruba sto strán však nastupuje čistejšia špionážna akcia. Hoci aj tu sa prejavuje akási únava materiálu. Ťažko sa mi totiž verilo, že jeden z najvyššie postavených členov tajného Rádu s obrovskou mocou by len tak ľahko vyklopil nepriateľom všetko, čo chcú vedieť... V deji je viacero zvláštností, na čele s Gabrielom Allonom. Ak by som bol Silvom nepobozkaný čitateľ, nemal by som o jeho hrdinovi najlepšiu mienku. Gabriel totiž vyznieva ako jedna z najnesympatickejších postáv, napriek svojej nepopierateľnej úlohe pri záchrane princípov demokracie. Väčšinu času je nevrlý a protivný, či už k svojim spolupracovníkom, alebo i k manželke Chiare. Iste, nemusí mať vždy dobrú náladu (napokon, pri jeho problémoch je občas ťažké zachovať si humor), no nedá sa ani porovnať s tým protagonistom, akého poznáme z predošlých románov. Verím, že je to len dôsledok jeho pokazenej dovolenky... Občas ma zarazilo aj pričasté opakovanie určitých replík z kapitol na ich konci, čo so zvyšujúcim sa výskytom pôsobilo skôr otravne než trefne.

"Kniha sa stratila, ale muži, ktorí ju ukradli, sa skrývajú všetkým na očiach. Ide o členov reakcionárskeho tajného katolíckeho rádu, založil ho v južnom Nemecku kňaz, obdivovateľ politiky európskej krajnej pravice, najmä národného socializmu. Duchovní potomkovia Ulricha Schillera teraz plánujú zmanipulovať nadchádzajúce konkláve a zvoliť za pápeža jedného zo svojich. Gabriel ako riaditeľ Inštitútu úsúdil, že taký vývoj situácie nie je v záujme štátu Izrael ani pol druha milióna európskych Židov. Preto má v úmysle poskytnúť pomoc svojmu priateľovi Luigimu Donatimu a zmariť ich plán." (str. 178)

Zrejme vyznievam veľmi kriticky, no ide o veci, ktoré doteraz v autorovej tvorbe neboli prítomné, preto mi až priveľmi bijú do oka. Stále však platí, že Daniel Silva patrí k špičke vo svojom žánri a Gabriel Allon ako zvyčajne nedopustí, aby vo svete zvíťazila nespravodlivosť. Rád sa okrajovo venuje aj Čiernemu septembru, keď sa začala Gabrielova cesta, a významným motívom je aj súčasná vlna nenávisti voči migrantom v Európe. Vzostup pravicových hnutí je jav blízky aj nám a v tomto smere je román účinným varovaním pred tým, kam sú niektorí jedinci aj široké skupiny schopní zájsť, aby obhájili svoje vykonštruované a obmedzené predstavy o fungovaní spoločnosti. 

Originálny názov: The Order

Príslušnosť k sérii: 20. diel (Gabriel Allon)

Preklad: Alena Redlingerová

Počet strán: 320

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Príťažlivé spojenie vojny, romantiky a špionáže

Rhys Bowen je americká autorka, ktorá sa preslávila románmi zasadenými do prvej polovice 20. storočia. V jej tvorbe prevažujú mysteriózne príbehy z prelomu storočí a špionážne romány z medzivojnového obdobia. Román Panstvo Farleigh je fikciou, ale založenou na skutočných udalostiach. Tým sa stáva príťažlivým aj pre záujemcov o históriu, ktorých je – najmä v prípade druhej svetovej vojny – dosť veľa. Atraktívnosť zvyšuje aj výrazný špionážny námet doplnený o ľúbostnú dejovú líniu. Vychádza z faktu, že v Británii sa vyskytovala skupina ľudí – prevažne aristokratov – presvedčených o nutnosti zachovania mieru s Nemeckom. Dôvod bol prostý, obávali sa
zničenia národných pamiatok.

"Dotieravá myšlienka jej ustavične našepkávala, že v Bletchley ju potrebujú. V jej zmene bude chýbať jedna osoba a možno prehliadnu nejakú mimoriadne dôležitú informáciu. Zostal by hájnikov syn nažive, keby zachytili správu o ponorke a dešifrovali ju? Nepracovala síce v námornom oddelení, ale vďaka správe, ktorú prekladala, mohol možno prežiť syn niekoho iného. Navrávala si, že to so svojou dôležitosťou preháňa, ale na druhej strane si uvedomovala, že hladký chod obrovskej vojenskej mašinérie si vyžaduje aj to najmenšie ozubené koleso." (str. 160-161)

Do diania ďaleko presahujúceho hranice jej bežného života sa nečakane zapojí rodina lorda Westerhama. Na ich pozemok vo Farleighu totiž dopadne podozrivý parašutista. Rodinný priateľ a agent MI5 Ben Cresswell sa podujme vyšetriť celú situáciu, čo mu umožňuje byť v užšom kontakte aj s jednou z piatich dcér lorda Westerhama, Pamelou Suttonovou. Ani jej najbližší však netušia, že aj ona sama sa čoraz hlbšie ponára do tajov boja proti nepriateľovi.
V Bletchley Parku v tom čase pôsobí ako súčasť tímu prelamujúceho kódy z druhej strany
frontovej línie. A ako sa napokon ukáže, jej rodina je do zradných vôd ponorená hlbšie, ako si
kedy mohla predstaviť, keďže v jej radoch sa nachádza zradca Koruny. Páčilo sa mi, že Ben a Pamela nie sú typickými hrdinami romance; Ben sa totiž nachádza – jazykom súčasnej mládeže – vo friendzone. Nechce naštrbiť Pamelin vzťah s Jeremym, vojnovým hrdinom. A práve Pamela prejde v celom románe najväčšou vnútornou premenou. Nielen vplyvom vonkajších skutočností, ale aj kvôli blízkemu okoliu. Otvoria sa jej oči a z tak trochu naivného dievčaťa sa stane sebavedomá žena s nadhľadom. Vďaka tomu si získava sympatie čitateľa, ktoré si musí spočiatku vydobyť ťažšie ako iné postavy, práve vďaka jej povahovým črtám. Rhys Bowen sa prejavuje ako zručná analytička ľudskej psychiky, pretože charakteristikami postáv a ich správania dokáže v čitateľovi vyvolať cielené emócie. Či už dobré, alebo nie, každopádne je ľahké nechať sa podmaniť. Pamela Suttonová je silnou ženskou postavou, dokazujúcou nezastupiteľnú pomoc ženského osadenstva vo vojnovom
zákulisí.

"Cítila, ako jej strach zviera hrdlo. Potrebovala zostať silná, nech sa dialo čokoľvek, kvôli Gastonovi aj sebe. Azda ešte existuje nádej, že jej priateľ je nažive a môžu ho prepustiť, no musí pre to urobiť všetko. Ak si gestapo myslí, že je len nevinnou diváčkou a milenkou muža, ktorý je čírou náhodou členom hnutia odporu, mohla by z celej záležitosti vyviaznuť bez ujmy. Keby však dôkladne prehľadali byt - kúsok po kúsku -, určite by našli vysielačku." (str. 219)

Spočiatku som sa obával, či na mňa nečíha príliš komplikovaný dej, keďže v úvode Panstva Farleigh savyskytuje zoznam postáv. To naznačuje, že menej pozorný čitateľ by sa mohol v množstve osôb stratiť, ale našťastie sa tak nestalo. Príbeh plynie jasným smerom, je zrozumiteľný a dá
sa doň veľmi rýchlo ponoriť. Autorka má vypísaný štýl, vie, čo jej čitatelia chcú, a dokáže
zaujať počas celého čítania knihy. Dej totiž obsahuje niekoľko nečakaných zvratov, pričom
niektoré vás nechajú doslova s otvorenými ústami. Obdobie, ktoré Rhys Bowen učarovalo, je skvelým zdrojom námetov aj dejiskom. A tonajmä v dnešnej dobe, kedy sa v spoločnosti vyskytuje množstvo rôznych názorov a postojov. Panstvo Farleigh je kombináciou viacerých žánrov, ale nepôsobí nesúrodo. Schopnosť autorky pracovať s viacerými motívmi je kľúčová v zmysle oslovenia čo najširšieho okruhu čitateľov. Ide o mix histórie, špionážneho románu, romance a rodinnej drámy a každá zložka je zastúpená rovnomerne a nenásilne.

Originálny názov: In Farleigh Field
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Denisa Ghaniová
Počet strán: 392

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Modernizácia ako spúšťač dramatického odporu

Daniel Silva je neúnavný rovnako ako jeho najznámejší hrdina Gabriel Allon. Ten už má za sebou takmer dvadsiatku knižných misií, a hoci mu na krk dýchajú vek a prežité udalosti, stále sa neváha postaviť na stranu spravodlivosti. Silvove romány sú nielen pútavým čítaním, ale často reflektujú aj aktuálne spoločenské dianie. To je aj prípad Nového dievčaťa, príbehu spojeného so snahou o modernizáciu v Saudskej Arábii. Ako autor hovorí v predslove, situácia je veľmi komplikovaná a najspletitejšie príbehy píše sám život.  A tak sa stane, že románové fantázie ani zďaleka nedosahujú absurdnosť reality. Nič to však nemení na fakte, že devätnáste dobrodružstvo izraelského agenta je rovnako strhujúce a zaujímavé ako tie predošlé.

"Neuveriteľné bohatstvo a prepych odjakživa považovala za samozrejmosť, a teraz o všetko prišla. Neprikovali ju reťazami k dlážke ako v amerických filmoch, ktoré jej otec dovolil pozerať. Nezapchali jej ústa, nespútali ruky či nohy, nenatiahli jej na hlavu vrece - iba počas prvej cesty autom, keď ju uniesli. Len čo sa ocitla v cele, tvár si zakrývali oni. Boli štyria. Rima ich rozlišovala podľa veľkosti, tvaru a farby očí. Traja muži, jedna žena. Ani jeden nebol Arab. Rima robila, čo mohla, aby nedala najavo strach, ale neskrývala, že sa smrteľne nudí. Požiadala o televízor, aby mohla pozerať obľúbené programy. Od väzniteľov dostala písomné odmietnutie." (str. 63)

Občas sa vyskytne na pultoch nový špionážny triler, ale čo si budeme klamať, Daniela Silvu a jeho sériu je ťažké prekonať. Nové dievča sa sústredí na únos dvanásťročnej dcéry korunného princa Saudskej Arábie. Ten si získal pozornosť zavádzaním moderných prvkov do svojej krajiny, čo sa na jednej strane stretlo s nadšením, ale zároveň aj odporom tradicionalistov. Rima sa vo Švajčiarsku snažila utajiť svoju totožnosť, no zjavne nie celkom úspešne. Únos prichádza v čase, keď jej otec Chálid bin Mohamed čelí kritike, pretože vraj stojí za vraždou disidentského novinára. Do zamotanej situácie je prizvaný Gabriel Allon, aby našiel dievča a rozmotal klbko lží, spravodajských agentúr a zatajovania informácií. Po rokoch, ktoré trávim so Silvovými románmi, mi už niektoré motívy pripadajú ohrané, ako napríklad iránsky jadrový program, ruské vmiešavanie sa do početných aktivít či hrozba rádioaktívnej zbrane. Zároveň ma však vždy dokáže prekvapiť autorova schopnosť namiešať z rovnakých (či aspoň podobných) ingrediencií zakaždým iný príbeh. Zrejme je to dané aj tým, že vďaka devätnástim titulom má z čoho čerpať aj v rámci samotnej série. Gabriel Allon si prešiel už mnohými skúškami, a to tak v pracovnej, ako i osobnej oblasti. Jeho cesta z obyčajného agenta/reštaurátora až do riaditeľskej funkcie bola dlhá a náročná, ale neraz odmenená víťazstvom. Napriek tomu sa v Novom dievčati ako postava až tak nevyvíja, nezažíva zreteľný otras ani neukazuje novú stránku svojej osobnosti. Skôr ide o akúsi poctu žánru a analógiu s dianím na súčasnom Blízkom východe. Čo, samozrejme, nie je na škodu, pretože mnoho čitateľov sa o ňom dozvie azda práve prostredníctvom tejto knihy.

"Dokumenty dokazovali, že Irán skutočne pracoval na výrobe jadrovej zbrane, hoci celému svetu tvrdil opak. Nenašli sa však žiadne dôkazy o porušení podmienok jadrovej dohody s predchádzajúcou americkou vládou. Popoludní o tom Gabriel informoval premiéra v Jeruzaleme. O týždeň odletel do Washingtonu zasvätiť do celej záležitosti aj Američanov. Na jeho prekvapenie sa stretnutie konalo v situačnej miestnosti Bieleho domu za účasti prezidenta." (str. 221)

V príbehu sa stretneme okrem Allona, samozrejme, aj s ďalšími stálymi postavami série, ako sú napríklad jeho manželka, tradičný tím či kolegovia zo spriatelených spravodajských služieb. Medzi mojich obľúbencov patrí najmä Christopher Keller, Angličan, ktorý okrem Gabriela počas série prekonal azda najväčší vývoj. Ako je v Silvových románoch zvykom, ocitneme sa i na viacerých miestach vo svete - v Izraeli, USA, Azerbajdžane, Francúzsku, Anglicku, Nemecku či v Holandsku. Hráčov zapojených do hry o mocenskú nadvládu je neúrekom, ale čitateľ sa v deji vôbec nestráca, všetko je prehľadné, aby si naplno užil dej a jeho zvraty. Úvod je ako obvykle predstavením jednotlivých postáv a línií, ktoré postupne gradujú až do strhujúceho finále. Je skvelé, že séria ani po toľkých rokoch nestráca nič zo svojej kvality, preto verím, že Daniel Silva má v zásobe ešte dosť materiálu. Vzhľadom na politickú situáciu vo svete má k dispozícii nevysychajúcu studňu...

Originálny názov: The New Girl
Príslušnosť k sérii: 19. diel (Gabriel Allon)
Preklad: Alena Redlingerová
Počet strán: 328

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.