"Keď si položíte tú otázku, pocítite nutkanie hľadať odpoveď. Keď už raz niekto zistí, ako znie odpoveď, vznikne rovnako mocná sila. Chápete, keď už raz niekto vie, prečo je tu, prečo existuje, prečo je nažive - bude chcieť ten dôvod naplniť. Je to ako vedieť, kde na mape pokladu sa nachádza písmeno X. Keď ste už raz uvideli X, ťažko poklad ignorovať. Je ťažšie nejsť ho hľadať." (str. 39)Dejová časť je založená na tom, že John počas cesty na dovolenku zablúdi a prakticky uprostred ničoho natrafí na motorest, kde si môže oddýchnuť a doplniť sily. Na jedálnom lístku sú vytlačené aj predmetné otázky a od tej chvíle mu nedajú pokoj a vedie rozhovory o nich nielen so zamestnankyňou či kuchárom a majiteľom v jednom, ale aj s hosťami. Myšlienková rovina je pomerne priamočiara a princíp o hľadaní a následnom napĺňaní zmyslu života je podaný zreteľne a jasne. To podstatné je dokonca spomenuté viackrát, takže nemajte obavy, že vám unikne jadro veci. Kaviareň na konci sveta je útla kniha, takže ju zhltnete veľmi rýchlo. Aký silný dojem však vo vás zanechá, už je individuálne. Verím, že niekomu pomôže, alebo ho aspoň nasmeruje, iní sa nakrátko zamyslia... Ak niekto čaká, že mu rapídne zmení život, mal by mať na pozore. Ako hovorí aj text, všetko je iba na nás, žiadna zmena zvonku nenahradí vlastnú motiváciu a chuť niečo dosiahnuť.
"Veľa z toho, čo vlastním, mi pomáha na chvíľu uniknúť, veci mi pomáhajú odreagovať sa a cítiť sa vo svojom prostredí lepšie. Uvažujem, koľko z tých vecí by som chcel, keby som necítil potrebu uniknúť alebo sa odreagovať. Keby som vždy robil to, čo chcem robiť, nebolo by ani toľko stresu, od ktorého by som sa chcel odreagovať." (str. 86)John P. Strelecky je celosvetovo známy mysliteľ a líder osobnostného rozvoja. Až sa čudujem, že Kaviareň na konci sveta sa k nám dostala až teraz (v originále vyšla v roku 2003). Keď sa to tak ale vezme, na zmenu života - ak nie ste spokojní s jeho stavom - nie je nikdy neskoro. Na knihe sa mi páčilo aj to, že vám nijako nevnucuje svoje postoje, iba pomenúva jednotlivé problémy či javy. Myšlienky v nej obsiahnuté sú na dobrej úrovni, keby som však natrafil na podobnú kaviareň, kde by sa so mnou chceli cudzí ľudia rozprávať o zmysle života, asi by som okamžite vzal nohy na plecia :D Každopádne podobenstvá s rybárom, golfovou loptičkou či korytnačkou (pardon, karetou) si budem pamätať ešte dlho.
Originálny názov: The Why Café
Preklad: Katarína Grozaničová
Počet strán: 115
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Tatran.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára