streda 17. júla 2019

Leo Legen v kolobehu zmiznutých dievčat (Dom na kopci)

Juraj Thal nastúpil na cestu so správnym smerovaním. Krimitrilery z domáceho prostredia mu sedia a ja dúfam, že s jeho ústredným hrdinom Leom Legenom sa budeme stretávať ešte dlho. To by síce znamenalo, že "Mesto pod viničným vrchom" budú aj naďalej sužovať ťažké zločiny, ale s takým odhodlaným policajným vyšetrovateľom sa niet čoho báť. Dom na kopci kráča v stopách svojho predchodcu - Nenávisti - a ponúka aj čosi navyše. Juraj Thal je pekným príkladom autora, ktorý sa zlepšuje každou knihou. Ide o jeho tretí román (debutoval titulom Nôž), a keďže som čítal každý z nich, môžem povedať, že svojou tvorbou vzdáva hold danému žánru.
"Po bezduchom tele lozili desiatky drobných červov a múch. Naprieč hrudníkom si svoju púť krátil veľký hnedý slizniak. Cestičku k mŕtvole si našla aj početná skupina lesných mravcov, pochodujúc v jednej línii smerom ku krku. Tam sa bojový útvar rozvetvoval na dva rady, do úst a ľavého ucha. Koža v lakťových jamkách bola začervenaná a obžratá, s množstvom drobných raniek." (str. 18)
Juraj Thal si neberie servítku pred ústa, jazyk rozprávača i postáv je živý, otvorený a explicitný. Nič nezakrýva, nič neprikrášľuje. Okolnosti prípadu by však Leovi pokojne dovolili byť aj omnoho expresívnejším. Potýka sa totiž so zmiznutím vlastnej dcéry, ktoré sa primieša do pátrania po vrahovi mladého dievčaťa. Nastolenú situáciu využil autor v plnej miere, aby poukázal na Legenovu vnútornú dilemu. Hoci nájdenie zabijaka, čo znetvoril svoju obeť, je jeho pracovnou prioritou, snaha dostať svoju dcéru v bezpečí domov je predsa len o niečo naliehavejšie. Jeho myšlienkové pochody a emócie sa Jurajovi Tahlovi podarilo vykresliť uveriteľne a zo stránok na vás okrem mrazivej atmosféry pripomínajúcej severskú literatúru dýcha aj hrdinova frustrácia. Veru, nikto z čitateľov by sa nechcel ocitnúť v jeho neľahkej pozícii a hoci dúfate (a veríte), že všetko dobre dopadne, kdesi vo vás predsa len hlodá červík pochybností. Autor svoje postavy nešetrí a ani šťastný koniec nie je teda vopred zaručený.
"Nezvestnosť, v horšom prípade únos dcéry, nemôže vyšetrovať rodinný príslušník obete, tobôž nie jej najbližší. V tomto smere to Halász Leovi vysvetlil. Akoby nevedel, že je to zbytočné. Leo si plne uvedomoval toto zákonné a interné ustanovenie, ale otvorene mu povedal, že zvysoka kašle na dáke stupídne zákazy a rodina preňho znamená všetko na svete." (str. 118)
Už dlho som fanúšik sérií, mám rád postupný vývoj postáv, ich motivácie či osobného života. A okrem toho sa jednotlivé diely pekne vynímajú v domácej knižnici :-) Vďaka vydavateľstvu Artis Omnis majú romány Juraja Thala skvelé obálky, na ktoré je radosť sa pozrieť. Vhodne reflektujú dej aj celkovú atmosféru. Keď sa spojí autorov rozprávačský talent s ústretovým a schopným vydavateľom, hit je na svete. Nepochybujem, že Dom na kopci si nájde množstvo čitateľov. Má na to, aby si udržal tých, čo čítali Nenávisť, a zároveň aj oslovil nových. Neváhajte a nechajte sa príjemne zmraziť, slovenský triler je na vzostupe!

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Artis Omnis.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára