utorok 23. júla 2019

Romantická sága o odkrývaní tajomstiev

Keď som mal zhruba 14-15 rokov, miloval som knihy Lucindy Edmonds - nešlo totiž o triviálnu romantiku, dej bol nabitý napínavými zvratmi, intrigami a väčšinu z nich si pamätám dodnes. Ako som rástol, dával som prednosť, samozrejme, aj iným žánrom. Po čase som sa dočítal, že Lucinda prestala písať knihy, čo ma zamrzelo. Aké bolo teda moje prekvapenie, keď som sa na prebale knihy Sedem sestier dozvedel, že s písaním neprestala, ale začala vydávať knihy pod menom Lucinda Rileyová! Neuveriteľné... Držať po rokoch v rukách nový román od mojej niekdajšej favoritky bolo ako objaviť svätý grál. Jeho čítanie som si vychutnal naplno. Nostalgia však rýchlo ustúpila nadšeniu zo ságy, ktorá ukazuje, že aj výborná spisovateľka môže stále posúvať svoje hranice.
"V pavilóne som si naliala pohár vína a uvažovala som, ako mi každá z mojich sestier ponúkla miesto vo svojom živote; keby som chcela, doslova celý nasledujúci rok by som mohla stráviť cestovaním po zemeguli... No žila som ešte vždy tu, v domove zo svojho detstva. Lenže pred týmto miestom existovalo aj iné. Život, ktorý som si nepamätala a vôbec som ho nepoznala... Možno prišiel čas zistiť, kto vlastne som. Odkiaľ pochádzam. A kam patrím." (str. 77)
Sedem sestier sa schádza v prepychovom dome na brehu Ženevského jazera po smrti ich adoptívneho otca. Kým šesť z nich roztiahlo krídla, Maia ostala žiť vo Švajčiarsku. Paradoxne nebola pri tom, keď "tatko Slaný" umrel a bol pochovaný. Východisko celej ságy spočíva v tom, že každá zo sestier dostane inštrukcie, ako sa dozvedieť viac o svojom pôvode. Názov Sedem sestier je síce komplexný, ale úvodný diel sa zameriava práve na Maiu, ktorú pátranie po pravde zavedie až do brazílskeho Ria de Janeiro a k príbehu o zrode svetoznámej sochy Krista Spasiteľa. Na jej pozadí sa totiž odvíja dejová línia zasadený do dvadsiatych rokov minulého storočia, aby sa nám poodkryl závoj o Mainom počatí. Rio a tiež Paríž počas medzivojnového obdobia ponúkajú množstvo motívov a Lucinda Rileyová ich využíva na maximum. Obe miesta žijú, dýchajú a pôsobia na vás svojou neopakovateľnou amotsférou. Nečudo, že aj láska a vášeň boli o niečo silnejšie. Brazília má nemalý vplyv aj na samotnú Maiu, ktorá zažíva vnútornú premenu z neistej a utiahnutej prekladateľky na sebavedomú a vyrovnanú ženu.
"Laurent dopil, objednal si ďalší pohárik a usúdil, že Izabela je skutočná bohyňa. V noci často spomínal na ich rozhovory a v duchu si zazlieval, že spočiatku sa zahrával s jej citmi a želal si vziať späť všetky nehorázne doubles entendres, ktorými ju privádzal do rozpakov. Nezaslúžil si to. A teraz je navždy preč. Už je neskoro. Navyše, pomyslel si namrzene, čo by mohol ponúknuť žene ako ona?" (str. 266)
Lucinda Rileyová pri písaní série vychádza z mytologického príbehu o Plejádach. Má viacero verzií, dokonca aj kresťanskú, ale najznámejšou je tá, že sedem sestier Zeus umiestnil na oblohu v podobe hviezdokopy pre ich vlastnú ochranu. Séria pracuje aj s ich menami, ale napriek početnosti ústredných postáv sa nemusíte báť, že sa v nich stratíte. Nielen preto, že majú samostatné romány, ale aj pre ich odlišnosť. Každá disponuje osobitnými vlastnosťami a charakterom. Teda aspoň šesť z nich, siedma ostáva tak trochu záhadou. Aj v tom sa prejavuje autorkin cit pre spletitý a zaujímavý koncept. Nečudo, že Sedem sestier sa teší takej širokej obľube. Lucinda Rileyová majstrovsky spojila romantiku s históriou i rodinnú ságu so záhadou. Latka je nastavená vysoko a som zvedavý, ako bude osud tejto nevšednej rodiny pokračovať ďalej. Len škoda, že ďalší diel (Búrková sestra) vyjde až na jeseň...

Originálny názov: The Seven Sisters
Príslušnosť k sérii: Sedem sestier (1. diel)
Preklad: Mária Kočanová
Počet strán: 435

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Tatran.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára