Hudba ako bariéra proti strachu

Edícia vydavateľstva Slovart, vyznačujúca sa menším formátom, jednou výraznou farbou obálky a jednoduchým, ale výstižným motívom, patrí medzi moje najobľúbenejšie. Je veľa kníh určených pre mladých čitateľov, no tieto romány majú omnoho väčší rozmer. Vždy sa venujú závažným témam, ktorými mnohí tínedžeri žijú, ale neraz si s nimi nevedia dať rady. Za všetky spomeniem aspoň neopätovanú lásku, homosexualitu, samovraždu, bezdomovectvo... Kniha Tisíc dokonalých tónov pokračuje v nastolenom smere a znovu triafa do čierneho. Otvára, žiaľ, pomerne častú otázku o domácom násilí a strachu prebývajúcom tam, kde by mal každý zažívať pocit bezpečia.

"Keď vybieha z dverí, zachytí v zrkadle svoj odraz. Opuch už odstúpil, ale odtlačok ruky je dobre viditeľný. V škole to, samozrejme, bude všetkým jedno - decká sa tam každú chvíľu objavia so zlomenými rukami a štichmi. Bitky. Naštvaní rodičia. Nehody na bicykli. Bývajú v takej štvrti. Vedeniu školy je jedno, či desiatky jej študentov majú modriny alebo štichy, alebo prázdny pohľad." (str. 60)

Trúfam si povedať, že náročnú tému si C. G. Drews preto, že pôsobí ako blogerka, a teda má blízko k obsahu, čo zarezonuje a osloví široké spektrum čitateľov. Román Tisíc dokonalých tónov vo vás zanechá trpkú pachuť. Nie však pre to, že by nebol kvalitný, to rozhodne je! Ide skôr o zamyslenie, čo všetko sa deje vo vašom okolí za zatvorenými dverami, dokonca aj s ľuďmi, ktorých považujete za blízkych. Domáce násilie je častejší jav, ako si možno myslíme, a je o to krutejší, ak je za ním matka. Hlavnou postavou je pätnásťročný Beck, cez ktorého si jeho matka realizuje vlastné nezrealizované sny a núti ho denne hrať na klavíri počas každej voľnej chvíle mimo školy. Ak náhodou nie je spokojná s jeho prevedením, príde na rad fyzický trest. Nečudo, že sa Beck uzatvára do seba, do vnútra, kde napriek ťažkému položeniu nachádza aspoň kúsok nádeje. V jeho prípade však nejde o slabosť, ale o strach, čo môže nastať, ak sa matke ako jedinej živiteľke vzoprie...? A čo bude s jeho malou sestričkou?

"Mohol zastať a bojovať za seba i za Joey, povedať pravdu tým v sanitke. Ale Maestro bola vždy presvedčivá a on nikdy nemal chrbtovú kosť, navyše sa príliš bojí, že by potom ublížila Joey. Možno keby bol zostal, pravda by vyšla najavo. Možno by ich svet vytrhol zo života s klavírnymi klávesmi a štipľavými pokrikmi a tvrdými údermi." (str. 133)

Tisíc dokonalých tónov nie je rozsiahla kniha, ale napriek tomu v sebe nesie veľa emócií - od neistoty cez obavy až po frustráciu a slabú nádej. Keď sa na obzore zjavila postava dievčaťa Augusta, bál som sa, že príbeh skĺzne k tomu, že pomoc pre Becka príde zvonku, ale C. G. Drews ma nesklamala. Beck sa musí odhodlať na zmenu sám. Najhoršie je, že si všetko rozumovo uvedomuje, ale okolnosti a možné dôsledky mu bránia problém riešiť. A to je situácia známa mnohým obetiam domáceho násilia. Koniec knihy je trochu smutný, ale realistický. Samotný text sa číta ľahko, niekedy sa pristavíte, pretože na vás čakajú priam poetické myšlienky. Za výsledok možno poďakovať i kvalitnému prekladu. Slovart opäť vybral pre svojich priaznivcov skvelé čítanie a ja prajem tejto edícii ešte množstvo podobne vydarených kúskov.

Originálny názov: A Thousand Perfect Notes
Preklad: Milica Nováková
Príslušnosť k sérii: Nie
Počet strán: 198

Blog autorky C. G. Drews môžete navštíviť tu - https://paperfury.com/

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.