pondelok 15. júla 2019

Vzor nespútanej duše pre mnohé generácie

Klasický román Anna zo Zeleného domu som naposledy čítal minulé leto. Bolo príjemné osviežiť si pamäť a znovu sa pohrúžiť do sveta dievčaťa s bohatou fantáziou a slobodnou mysľou. Jej výmysly, pokúšanie autorít a získavanie si sŕdc novej rodiny i rovesníkov patria k tomu najlepšiemu, čo ponúka daný žáner. Definovať túto knihu ako dievčenský román je síce trefné, hoci to celkom nevystihuje jej podstatu. Anna už dávno nie je len prototypom nezbedného dievčaťa, jej príbeh je známy aj medzi chlapcami a staršia generácia takisto neohrdne jej osudmi. Čím to je, že si táto ryšavka získala pozornosť miliónov čitateľov?

"Marilla mala neodbytný pocit, že má Annu za to všetko prísne pokarhať, no zabrzdil ju nepopierateľný fakt, že niečo z toho, čo Anna povedala, najmä o pastorových kázňach a modlitbách pána Bella, presne zodpovedalo tomu, čo sama hlboko v srdci naozaj cítila už celé roky, ale nikdy to nevyjadrila nahlas. Takmer sa jej zdalo, že jej tajné kritické myšlienky sa náhle vyplavili a nadobudli tvar a formu tohto úprimného batôžka zanedbanej ľudskosti." (str. 111)
Vydavateľstvo Slovart sa podujalo nielen oživiť sériu z pera Lucy Maud Montgomery, ale zároveň ju priniesť slovenským čitateľom v originálnej, necenzurovanej podobe. Priznám sa, že som netušil, že doteraz sme mali dočinenia s upravenou verziou, a o to väčší zážitok som mal pri čítaní aktuálneho vydania. Keďže "staršiu" Annu som čítal len relatívne nedávno, bolo zaujímavé zisťovať, ktoré pasáže sú nové a bez zásahov. Mimochodom, Slovart si dal naozaj záležať. Kniha má napriek modernému šatu nádych dávnych čias - materiál obálky pripomína tituly z minulého storočia, a grafika tiež reflektuje niekdajšie publikácie, no pri lepšom pohľade je jasne vidieť jej zložitosť a pútavosť. Už teraz je jasné, že táto séria sa bude veľmi pekne vynímať v každej domácej knižnici.
Páčilo sa mi, ako sa prekladateľka Beáta Mihalkovičová popasovala s Anniným problémom s jej menom. V staršom vydaní hrdinka trvá na tom, aby ju volali Anna (bez na začiatku), tu však upriamuje pozornosť na koncové a namiesto e. Zdá sa mi to vhodnejšie aj aktuálnejšie. 
"Pod všetkou jej urazenou dôstojnosťou v nej začal tlieť zvláštny nový pocit, že sčasti hanblivý, sčasti horlivý výraz Gilbertových orieškovohnedých očí znamená čosi, na čo sa veľmi dobre pozerá. Srdce sa jej zvláštne rozbúchalo. No jej váhavú nerozhodnosť rýchlo vyvážila trpkosť starej urážky. Spomienka na tú scénu spred dvoch rokov sa jej v mysli zablysla rovnako živo, akoby sa to stalo včera." (str. 303)
Anna zo Zeleného domu by nebola taká obľúbená, keby sa nevenovala početným témam blízkym rôznym generáciám. Či už človek vyrastá na začiatku 20. storočia alebo na prelome tisícročí, vnútri si kladie rovnaké otázky o sebe i o svete. Práve to robí romány Lucy Maud Montgomery nadčasovými. Anna v sebe ukrýva nesmierne bohatý svet, ktorý môže (a aj by mal) byť inšpiráciou aj pre dnešnú mládež. Na stránkach knihy sa dočítame o neistote, o vytváraní pevných priateľstiev, úcte k starším a tradíciám, o životných cieľoch, detských vylomeninách aj o smútku nad stratou blízkeho. Anna zo Zeleného domu prekypuje silnými momentmi aj motívmi, z ktorých si každý vyberie tie svoje.

Ak teda tento nesmrteľný príbeh poznáte len z televízneho spracovania, je najvyšší čas to napraviť!


Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára