"Pri pohľade na muža vedľa svojej postele, ktorý sa mu zvláštnym spôsobom zdal povedomý aj cudzí, pocítil nebezpečné podráždenie... Niečo mu bytostne prekážalo, pretože mu to pripomínalo jeho samého - bola to nenávisť v mužových očiach. Povedomý cudzinec naňho zazeral presne tak, ako by Till zazeral na vraha svojho syna..." (str. 65)Máme tu podobný námet ako v Terapii, kde išlo tiež o pátranie otca po nezvestnom dieťati - dcére. Sebastian Fitzek je však žiarivým príkladom autora, ktorý dokáže priniesť jeden námet na množstvo rôznych spôsobov. Kto pozná jeho tvorbu, vie, že sa dočká napínavého čítania, a neostane sklamaný. Ako by aj nie, keď sa Till Berkhoff na chodbách ústavu stretáva s duševne nevyrovnanými jedincami, medzi ktorými sa nachádza aj únosca jeho syna Maxa. Viac než po pomste túži po uzavretí tragickej epizódy, chce pochovať svoje dieťa a dopriať mu (i sebe) pokoj. To je samo osebe dostatočné lákadlo, aby po knihe siahol každý fanúšik psychotrileru, a keď je to navyše zaobalené do skvelo vybudovanej kompozície a rozprávačského štýlu, úspech je zaručený. Ako je u Fitzeka zvykom, aj teraz volí kratšie kapitoly, čo nielen dynamizuje text, ale tiež umožňuje rýchle striedanie obrazov či uhlov pohľadu a, samozrejme, na ich konci môžete očakávať zvraty, čo vás nútia čítať ďalej.
 |
| Sebastian Fitzek |
"Kto naplánoval toto sprisahanie? Prečo chce spáliť všetky mosty a navždy ho tu zatvoriť? Pri hľadaní odpovedí sa vnucovala otázka, ktorá ho takmer pripravila o rozum: čo keď Tramnitz hovoril pravdu? Čo keď je Max niekde tam vonku naozaj ešte nažive?" (str. 213)Fitzek znovu využíva tému v plnej miere a pred hrdinu kladie všemožné prekážky a dohady. A rovnako ako Till ani my si nie sme istí, čo z nich sa zakladá na pravde a čo je len výplod mysle. Práve na psychickej stránke je postavený základ deja, ale našťastie nejde o žiadne surrealistické obrazy. Pacient pracuje s početnými verziami pravdy a chvíľu trvá, kým sa odhalí v plnej paráde. A aj napriek tomu ostane vo vás trochu trpký pocit, pretože u tohto autora každé víťazstvo čosi stojí. Nemec z prvých priečok bestsellerov zase raz vytvoril nečakaný príbeh, kde dokáže stále nadviazať ďalším a ďalším rozuzlením. Už si síce môžete myslieť, že je všetkému koniec, no majte sa na pozore! Ku koncu je možno tých zvratov opäť už trochu priveľa, ale vzhľadom na dejisko sa dá čakať istá miera zveličenia. Sebastian Fitzek predsa vie, čo jeho čitatelia milujú.
Originálny názov: Der Insasse
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Mária Mlynarčíková
Počet strán: 302
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Tatran.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára