"Ľutovala som sa. Ľutovala som sa naozaj veľmi dôkladne a dlhodobo. Keď mi bolo dobre aj zle. Potom som prešla do zvláštneho rozpoloženia, v ktorom som si vravela, že to nemôže byť také hrozné. No o chvíľu som si uvedomila, že som na všetko sama, a ľutovala sa ďalej. Toľko protichodných emócií som nezažila asi za celý život. Vlastne sa zo mňa v priebehu pár dní stala troska. Taká ozajstná, s mastnými vlasmi, opuchnutými očami, vo vyťahanom tričku a teplákoch, ktoré občas poslúžili aj ako pyžamo." (str. 13)Ak ste doteraz netušili, o čom román je, úryvok vám snáď trochu napovedal. Nejde o život za mrežami, ako by mohol naznačovať názov (na tomto mieste musím vyzdvihnúť jeho význam), ale odmeriavanie času je rovnako bolestné aj pri diagnostikovaní smrteľnej choroby. Ba ešte viac, pretože život odrazu dostáva celkom iný rozmer a ľudia, veci a situácie s ním. Smrť už nie je iba abstraktný pojem, ale reálna hrozba, každý deň odkrajujúca si kúsok z pobytu na tomto svete. Hlavná postava je silná žena, odhodlaná postaviť sa k svojmu "rozsudku" so vztýčenou hlavou a pragmaticky, hoci ani ona sa, prirodzene, nevyhne čiernym myšlienkam. Zároveň si uvedomuje, že má poslednú šancu niečo spraviť s vymedzeným časom, a to je aj jedna z najväčších devíz románu. Odsúdená sa síce nutne venuje aj smutným a nepríjemným okolnostiam nádoru, ale z riadkov zaznieva aj potrebná nádej a postavenie sa na nohy aj v úbytku síl a bojovnosti. A to znamená zbaviť sa zbytočnej záťaže, či už sa to týka práce, vzťahov, alebo prostredia, čo v istých momentoch pôsobí značne oslobodzujúco. V tomto zmysle môže hrdinkina cesta slúžiť ako vzor, aby sme nemrhali časom a energiou na nič, čo nám neprináša radosť alebo iný pozitívny efekt.
"Jedno sa Rišovi nedalo uprieť. Vedel to. Po niekoľkých minútach presne vedel, čo robiť s mojím telom, keď mi vyzliekal tričko, hľadel mi do očí a ja som v jeho pohľade videla niečo, čo nikdy predtým. Neponáhľal sa, dovolil mi vychutnať si každý okamih. Keď sa moja túžba po ňom vystupňovala, vzal si ma plnými dúškami, no ja som fyzicky nezvládala jeho tempo." (str. 200)Nebola by to však Lucka Sasková, keby román neobohatila aj o ďalšie motívy, ktoré uveriteľne a funkčne dotvárajú celkový dej. Jej postava má napriek chorobe záujem naplniť svoj potenciál i ostávajúce dni. A ak ich má prežiť naplno, nemôže sa skrývať či celý čas iba ľutovať. Páči sa mi, že autorka ukázala aj vplyv ochorenia na príbuzných či priateľov, ich reakcie sú nie vždy správne či príjemné, ale zato ľudské a ukázané v pestrej palete. Odsúdená je silným príbehom, dovolím si tvrdiť, že spomedzi ostatných Luckiných kníh o niečo vyčnieva, jej písanie určite nebolo ľahké. Je to ťažká téma, niektorých čitateľov by mohla odradiť, ale nemajte obavy, ako som už spomenul, ťažká choroba je síce ťažisková, no sú okolo nej vystavané aj iné epické motívy. A navyše vás prinúti zamyslieť sa nad tým, čo je v živote skutočne dôležité.
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára