sobota 19. októbra 2019

Letné lásky sú tie najdlhšie

Keď sa spoja dva výrazné talenty na poli literatúry pre mladých, nemôže to skončiť inak ako úspechom. Becky Albertalli stvorila kult v podobe Simona a jeho hľadania vlastnej identity aj identity neznámeho pisateľa. Adam Silvera do svojich vzťahoviek primiešava aj prvky fantázie, čoho dôkazom je zatiaľ jediná jeho do slovenčiny preložená kniha Na konci naozaj obaja umrú. Becky má síce na môj vkus trochu jednoduchý rozprávačský štýl, no v spojení s Adamom vytvorili čitateľný a návykový príbeh o rozchode, novej láske, hudbe a hlavne s dôležitou myšlienkou, že šťastie sa často ukrýva v maličkostiach.
"Sledovať, ako sa mu pred očami rozpadá láska, v ktorú vážne veril, nenahralo nášmu vzťahu do karát. Absolútne nám to neladilo. Raz nechcel, aby som bol s ním a utešoval ho, inokedy sme spolu boli vonku a on mal fakt debilné poznámky o láske. Údery do srdca som však nedokázal znášať večne a nakoniec som musel spraviť krok vzad... Skrátka som nestačil, aby som mu dokázal, že láska môže byť dobrá vec." (str. 36)
Páči sa mi, ako sa Becky a Adam pohrali s malými odkazmi, ako sú napríklad mená hlavných postáv začínajúce na rovnaké písmená ako tie ich (Ben a Arthur). Spoločné písanie si očividne obaja užívali, pretože dva odlišné uhly pohľadu vôbec nepôsobia roztrieštene, nesúrodo, ale vhodne sa dopĺňajú a je ťažké povedať, ktorá z postáv ma očarila viac. Ben aj Arthur majú iskru a patria medzi tie "živé" postavy, s ktorými by ste radi zašli na karaoke. Prečo práve karaoke? Lebo hudba a spev sú tiež súčasťou deja, čo vnímam ako ďalšie plus. Vždy sa teším, ak sa v knihách vyskytuje v určitej forme umenie - či už ide o hudbu, herectvo, alebo vášeň k literatúre. Samotná romanca medzi chlapcami je vtipná, prirodzene romantická, miestami bizarná, no ani na chvíľu nepocítite medzi nimi nedostatok záujmu či chémie. Kniha Čo ak sme to my rúca jeden stereotyp za druhým a je potrebnou fackou pre každého človeka žijúceho v obmedzenej bubline. Kým spomínaný Simon žil v azda až príliš ružovom svete, Ben a Arthur sa musia potýkať s omnoho reálnejšími problémami, plynúcimi z ich pôvodu či interakcií s okolím.
"Pobozká ma. Len tak. Položil mi dlane na líca a bozkáva ma. Doriti. Akože, nikdy som si neuvedomil, ako blízko sa k vám druhý človek pri bozkávaní priblíži. Má hlavu hneď pri mne. Sklonenú dole, aby sa dotkol mojej. Má zatvorené oči a prechádza perami po mojich a VAU, neviem, či je vhodné, ak sa vám v takejto situácii postaví, ale - oh." (str. 194)
Arthut je Žid s ADHD a Ben má portorikánske korene. Okrem homofóbnych prejavov tak čelia aj ďalším nepríjemnostiam, čím je potreba tolerancie ešte výraznejšia. Obaja hrdinovia si vás vo svojej milej nedokonalosti okamžite získajú, či už zaujímavým prvým stretnutím, alebo tým, že budete spolu s nimi prežívať každý emocionálny poryv. A hoci ide o love story s mierne predvídateľným dejom, predsa natrafíte na prekvapenia, čo sa nedajú očakávať. Text je rozdelený na tri časti a už názov druhej prezradí odpoveď na otázku v názve. Čo ak sme to my sa u mňa zaradí na čestné miesto, pretože kniha ma bavila, sem-tam donútila zdvihnúť obočie či pousmiať sa nad činmi alebo myšlienkami postáv. Letné obdobie a prostredie New Yorku sú už len príjemné bonusy. Autorská dvojica Albertalli - Silvera trafila do čierneho a ja budem len rád (a iste nielen ja), ak to nebude ich posledná spolupráca.

Originálny názov: What If It´s Us
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Ivana Cingelová
Počet strán: 382

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára