"Teraz mala Tracy v ruke forenzný dôkaz z hrobu, ktorý hovoril v prospech jej desaťročnej teórie. Tá tvrdila, že House bol neprávom obvinený, zatiaľ čo Sarin vrah si stále behá po slobode. Táto teória jej však veľmi neposlúži - kým nedostane dôkaz až pred sudcu a neprivedie svedkov späť na lavicu svedkov, pod prísahou pripravených na krížový výsluch. A jediná možnosť, ako to docieliť, je zariadiť Edmundovi Houseovi výsluch vo veci znovuotvorenia procesu, čo bude predzvesť nového súdu. Lenže bez Houseovej spolupráce to nepôjde." (str. 115)Mám rád príbehy, ktoré prepájajú minulosť s prítomnosťou. Autorom to poskytuje možnosť spraviť ho komplexnejším a čitateľ je viac zaujatý rozvojom postáv a ich rozsiahlejšími osudmi. V tomto prípade ide o vraždu mladého dievčaťa z roku 1993, ktorú sa rozhodne nanovo preskúmať Tracy, čerstvá členka tímu detektívov z oddelenia vrážd a zároveň sestra zavraždenej. Ako je v podobných príbehoch zvykom, jej snaha sa nestretáva s nadšením okolia, či už preto, lebo prípad je oficiálne uzavretý a vrah odsúdený, alebo preto, že niektorým ľuďom tým Tracy stúpa na otlak. Tracy pritom motivuje nielen samozrejmá túžba po pravde a spravodlivosti, ale aj vlastný pocit viny, keďže v osudný večer dala prednosť priateľovi pred Sarou. To viedlo k odcudzeniu s rodičmi a napokon aj jej odchodu z mesta, no množstvo nezodpovedaných otázok ju napokon privedie naspäť. Úvod knihy sa významnou mierou venuje práve vnútornému svetu hlavnej hrdinky, jej citovým poryvom a prieniku do minulosti, aby sme dôsledne pochopili jej motiváciu aj súčasný stav. Nech vás to neodradí, pretože neskôr sa dej rozbehne želaným smerom a nastáva pravý psychotriler.
 |
| Robert Dugoni |
"Ozval sa výbuch a predné okno zarinčalo. Tracy odklopila svoju stoličku a podarilo sa jej napoly skočiť na Dana a napoly ho strhnúť k zemi. Držala ho a čakala ďalšiu streľbu. Nič také sa však nestalo. Vonku ktosi naštartoval motor nákladiaka. Zaškrípali pneumatiky. Tracy sa odkotúľala z Dana, vytrhla z puzdra svoj glock, rozrazila dvere a vybehla na trávnik. Auto však už fičalo na koniec ulice, takže ho nemohla dobehnúť, a na tú diaľku sa nedalo rozoznať poznávaciu značku... Vletela späť do domu. Tam už kľačal Dan a horúčkovito sa snažil pomocou uterákov zastaviť Rexovi krvácanie. Srsť veľkého psa bola zlepená krvou." (str. 183)Hrob mojej sestry patrí v rámci žánru do kategórie kníh, kde netečú litre krvi a ktoré sa nepredháňajú v senzačnosti a brutalite, ale zato vás upúta analýzou medziľudských vzťahov a ich neraz zhubným vplyvom na dianie v spoločnosti. Napriek týmto žánrovým presahom vám utkvie v pamäti, či už vďaka mrazivej atmosfére, alebo dôkladne vykresleným postavám. To sa týka, samozrejme, tých ústredných, mnohé vedľajšie majú len malú funkciu. Tracy si určite obľúbite, čo bola zrejme aj snaha Roberta Dugoniho. Každá séria predsa stojí a padá na hrdinoch a musia mať čo ponúknuť aj naďalej. Ak mám správne informácie, zatiaľ je v pláne sedem kníh, no ktovie, možno sa Hrob mojej sestry dočká aj viacerých literárnych súrodencov. Ja by som rozhodne nebol proti.
Originálny názov: My Sister´s Grave
Príslušnosť k sérii: 1. diel (Tracy Crosswhiteová)
Preklad: Jozef Klinga
Počet strán: 356
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Aktuell.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára