"Griše sa spolu so strážcami učupili pod oknami, potom na Ivanov signál vyskočili z oboch strán koča a zabuchli za sebou dvere. Chúlila som sa nad podlahe, zvierala ťažkú rukoväť noža, kolená pri hrudi, chrbát pritlačený o spodnú časť sedadla. Zvonka som počula zvuk paľby, rinčanie kovu o kov, vrčanie a výkriky, erdžanie koní. O sklo v okne narazilo telo a koč sa zatriasol. S hrôzou som videla, že je to jeden z mojich strážcov. Keď mi skĺzol mimo dohľadu, ostala po jeho tele na skle červená šmuha. Dvere na koči sa rozleteli a zjavil sa v nich muž so žltou bradou a šialeným výrazom v tvári. S nožom pred sebou som sa odsunula na opačnú stranu koča." (str. 67)Jediný ruský motív azda badať len v použitých menách, inak je využitie tamojších reálií či povestí veľmi chabé. Príbeh Aliny začína tiež pomerne bežne - obyčajné dievča prenikne do neznámeho spoločenstva a postupne odhaľuje jeho pravidlá aj temné zákutia. Ako však hovorí stará známa autorská pravda - aj jeden námet sa môže spracovať na tisíc rôznych spôsobov. A Leigh Bardugo dokazuje, že vie vystavať dej plný pútavých línií. Alina je ako postava spočiatku dosť nevýrazná, čo je spisovateľkin zámer. Alina je uzavretá, nedôverčivá dievčina, ktorá vyniká opatrnosťou, hoci sa vyskytnú situácie, kedy by ste ňou najradšej zatriasli a vzbudili v nej väčšiu aktivitu. Temnan, krásny, mocný a záhadný griša a veliteľ armády, tak vyznieva ako jej úplný protiklad, čo vždy vnímam ako dobrý ťah. Kontrast medzi postavami nikdy nie je na škodu a vyplatil sa i v tomto prípade, pretože aj ja som neraz váhal nad Temnanovými pohnútkami. Ich vzťah je síce na môj vkus príliš uponáhľaný (najprv Alinu sotva vním a vzápätí ju už aj bozkáva), ale na druhej strane tak Tieň kostí nie je len ďalšou presladenou young adult romancou. Nevadilo by mi, keby Temnan dostal viac priestoru, pretože je určite zaujímavejšou postavou ako Alina, ale snáď sa toho ešte dočkáme... Je vidieť, že Leigh Bardugo si dala námahu s vytvorením fantazijného sveta, čo jej poskytuje veľa možností, kadiaľ smerovať svoje príbehy. Prvé časti série väčšinou predstavujú jednotlivých hrdinov, nastoľujú všemožné problémy a poriadnu dávku akcie si nechávajú až na koniec, aby navnadili na pokračovanie. Týmto sa vyznačuje aj Tieň kostí, takže kto má rád epickejšie pasáže, bude musieť trochu vydržať.
"Temnanovi muži našli jeleňa. Mala by som myslieť nad to, na svoj osud, na skutočnosť, že budem musieť zabiť starobylého tvora, na silu, ktorú tým získam, a zodpovednosť s tým spojenú, ale dokázala som myslieť len na jeho ruky na mojich bokoch, jeho pery na mojom krku, na jeho štíhle a pevné telo v temnote." (str. 200)Príbeh knihy je však pomerne uzavretý, čo hodnotím pozitívne. Autorka sa očividne nesnaží za každú cenu nechávať veci otvorené, čo je vzhľadom na množstvo iných titulov dobré, keďže počas čakania na ďalšie diely človek mnoho prvkov z nich aj zabudne. Séria je pekným príkladom fantasy určenej primárne pre mladých čitateľov, hoci aj ja patrím medzi fanúšikov Leigh Bardugo, a to školské lavice nederiem už nejaký čas. Dokáže totiž využiť potenciál, ktorý jej univerzum Griše ponúka - mágiou obdarené postavy, nebezpečné tvory v temných lesoch, mocných nepriateľov, lásku skúšanú zo všetkých strán aj prekvapenia, ktoré občas neodhadne vopred ani skúsenejší čitateľ. Tieň kostí navyše prečítate dosť rýchlo, takže je vhodný aj pre tých, ktorí nemajú veľa času na rozsiahle romány. Už ostáva len dúfať, že druhá časť Zajatie búrky na seba nedá dlho čakať.
Originálny názov: Shadow and Bone
Príslušnosť k sérii: 1. diel (The Shadow and Bone Trilogy)
Preklad: Ivana Cingelová
Počet strán: 349
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára