"Mercy Groveová vošla do tichej učebne a na okamih zastala so zatvorenými očami, aby vdýchla známu vôňu kriedy a starých kníh. Keď oči otvorila, na zemi zbadala ležať zhúžvaný hárok papiera. Zodvihla ho a niesla k odpadkovému košu. Popísané riadky však v nej vzbudili zvedavosť, preto guču rozvinula, aby si prečítala, čo je na papieri napísané. Nakreslila to niektorá zo žiačok? Zabolelo ju to. Obrázok bol totiž očividne jej karikatúrou, a vonkoncom nie lichotivou." (str. 51)V centre príbehu sú predovšetkým dve ženy. Rachel Ashfordová sa do Ivy Cottage presťahovala po otcovej smrti, keď rodinný majetok pripadol jej bratrancovi. Ten ju síce požiadal o ruku, ale Rachel by sa radšej postavila na vlastné nohy. Otec jej zanechal len kopu kníh, a tak sa Rachel rozhodne na naliehanie ostatných otvoriť si knižnicu za pomoci ďalších obyvateľov. To ju spojí s mužom, ktorý jej kedysi zlomil srdce, ktoré sa pri hľadaní odpovedí na tajomstvá znovu pomaly zacelí... Rachel po odchode z domova prichýlila jej priateľka Mercy Groveová, učiteľka mladých slečien. Do dievčenskej školy vkladá všetku svoju energiu a čas, keďže myšlienka na manželský život jej už dlho neschádza na um. Už dávno si uvedomila, že nie je taká príťažlivá, ako jej kamarátky, preto jej ani nenapadne, že by pánske návštevy v Ivy Cottage mohli súvisieť i s ňou, nielen s Rachel... Samozrejme, obmedziť dejové línie iba na tieto dve hlavné by bolo krátkozraké, ak nie priam ignorantské. Ako som už spomenul, Julie Klassenová predstavuje veľké množstvo postáv, ale nemusíte sa báť, že by ste sa v nich stratili. Každá je svojím spôsobom jedinečná a čímsi vám utkvie v pamäti. A predovšetkým - autorka sa prejavuje ako znalkyňa ľudských charakterov, pričom v každom sa snaží nájsť čosi dobré. A ak aj niekto prejavuje negatívne vlastnosti, väčšinou má na to dôvod a nie je to vôbec prvoplánové.
 |
| Julie Klassenová |
"Ach, prečo len súhlasila s touto piesňou? zaúpela v duchu. Dojímavá melódia a slová, ktoré od radosti rýchlo prešli k dávnym rokom, bolestivým spomienkami, ružiam a srdcu pripútanému k starej láske. Pozbierala všetku vnútornú silu a sebaovládanie, ktorým sa priučila od svojej matky a ktoré si osvojila v čase, keď ju musela ošetrovať. Spievala ďalej a dúfala, že si nikto nevšimne, ako sa jej chveje hlas. Keď ju v očiach zaštípali slzy, modlila sa, aby ich tí, čo si ich všimnú, považovali iba za hru svetla a nič viac. Pocítila na sebe Timothyho pohľad a jemne sa k nemu natočila. V očiach sa mu odrážal akýsi silný cit. A možno to bol iba odraz sviece, čo horela vedľa neho." (str. 305)Vydavateľstvo i527.net našlo v Julie Klassenovej klenot. Patrí medzi autorky, ktoré vedia spojiť romantiku s obyčajným ľudským údelom, a to všetko na reálnych spoločenských základoch. Séria Historky z Ivy Hillu nie je tvorená klasickými romancami, ide v podstate o obraz života v 19. storočí na anglickom vidieku. Iste, je možno značne romantizujúci, čo sa týka postáv a celkového vyznenia, ale oslava dobra a viery nikdy nevyjde z módy. Panie z Ivy Cottage sú ako stvorené na vianočné čítanie, nemohli vyjsť v lepšom čase. Láska, náklonnosť, ale aj strata a smútok tvoria mozaiku osudov, nad ktorými sa vznáša priateľstvo ako najväčšia hodnota. Tento román dokáže inšpirovať aj podnietiť k zamysleniu a určite vás navnadí siahnuť aj po poslednom, treťom dieli. Verme preto, že čakanie nebude dlhé.
Originálny názov: The Ladies of Ivy Cottage
Príslušnosť k sérii: 2. diel (Historky z Ivy Hillu)
Preklad: Zuzana Vengliková
Počet strán: 421
Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára