"S nečakaným záujmom počúval o spleti lásky, nádeje, drámy, strachu a únavnosti jej života. Ale počúvanie bola pasívna činnosť. Je to jej život. Jeho sa to priamo netýkalo. Nemal skutočný záujem o jej deti, matku, brata ani o Westcottovcov - len o to, ako sa to týkalo jej. Niežeby túžil niesť na svojich pleciach jej bremeno a prijať ho za svoje. Trochu ho znepokojovalo, keď si uvedomil, že ho niesla so sebou na túto cestu, kde sa mali venovať len bezduchej rozkoši." (str. 89)Vek protagonistov som v úvode nespomenul náhodou. Hrdinovia tejto knihy už majú totiž za sebou roky mladíckej nerozvážnosti, no to neznamená, že netúžia po láske a rozkoši menej než mladšie ročníky. Párik na obálke teda celkom presne neodráža hlavné postavy, ale nič to nemení na fakte, že Mary Baloghová znova ulahodí každej romantickej duši. Tentoraz rozohrala príbeh o druhej šanci, ktorá môže prísť síce s oneskorením, ale zato razantne a dokáže zmeniť smerovanie života. Od smrti grófa Riverdala, ktorá položila základný kameň celej série, uplynuli už dva roky. Traja členovia rodiny sa stihli zamilovať a nájsť svoju drahú polovičku, čím sa ako-tak zmierili s rodinným škandálom a finančným úpadkom. Vdova po grófovi Viola to však ani po čase nenesie ľahko, a hoci vnútorne trpí a zmietajú ňou pocity hnevu a smútku, navonok sa snaží kvôli deťom zachovať pokoj. Pred rokmi sa Viola vyhla zvádzaniu lámača ženských sŕdc Marcelovi Lamarrovi. V tom čase už bola matkou a Marcel prišiel o manželku, čo ho priviedlo na cestu krátkodobých románikov. Keď na seba opäť natrafia - už ako dospelí, zrelí ľudia -, Viola je odrazu ochotná podľahnúť zvodom príťažlivého šľachtica, čo Marcela prekvapí, ale rozhodne nevystraší. Navrhne Viole, aby spolu utiekli a užili spoločné chvíle, a Viola súhlasí. Napokon, už sa nemusí o nikoho starať a - ako sa nazdáva - nikomu špeciálne nezáleží na tom, čo, kde a s kým robí ona sama. Takže nasleduje ich cesta za vášňou, ktorá sa, ako je každému jasné (okrem nich dvoch), zmení na Cestu za láskou.
 |
| Mary Balogh (zdroj: Bookmate) |
"Morálkou sa riadila celý svoj život až do... Dokedy? Prestala sa ňou riadiť pred dvoma týždňami? Alebo pred tromi? Strácala pojem o čase. Tých pár týždňov žila v hriechu. Alebo? Je hriech milovať muža a dovoliť mu, aby ju miloval? Ale nebola to láska, len žiadostivosť. Mala pocit, že je to čosi viac než žiadostivosť. No klamala sama seba. Marcel nikdy nepredstieral, že je to čosi viac než zvyčajný záležitosť. Kedy jej povedal, že chce od života hlavne rozkoš? Vedela to od začiatku. Nedala sa oklamať." (str. 139)Spočiatku som sa obával, že hrdinovia v strednom veku nebudú natoľko zaujímaví, ale našťastie som sa mýlil. Skôr bolo o to zábavnejšie, ak sa Viola alebo Marcel správali ako emóciami zmietaní pubertiaci. Napokon sa ukázalo, že Mary Baloghová znovu zvolila vhodný postup. Jej román je dôkazom, že láska a túžba nie sú iba doménou mladých, ale naplnenie citov je blízke každému bez ohľadu na vek. A že aj keď deti vyletia z rodného hniezda, život rodičov pokračuje ďalej. Cesta za láskou sa venuje aj medzigeneračným témam, čím je aktuálna i pre súčasníkov a azda poslúži ako podnet na zamyslenie niekomu, kto sa potýka s podobnou situáciou. Kniha je dôstojným členom série Westcottovcov, a keďže zatiaľ autorka napísala osem častí, ešte sa máme na čo tešiť.
Originálny názov: Someone to Care
Príslušnosť k sérii: 4. diel (Westcottovci)
Preklad: Tamara Chovanová
Počet strán: 285
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára