Podľa anotácie som sa obával, či náhodou nepôjde o ďalší ľúbostný príbeh s otrepanou témou, akých sú na pulte kníhkupectiev kvantá. V tomto zmysle sa moje obavy, našťastie, nepotvrdili. Michala Ries má však dve nesporné výhody. Po prvé, má bohatú slovnú zásobu a dobrú štylistiku, text sa číta ľahko, málokedy pôsobí rušivo a dokáže vystihnúť zobrazované udalosti verne a trefne. Po druhé, jej hrdinovia sa pohybujú v zaujímavom prostredí motorkárov. Nejde práve o častý zjav v slovenskej literatúre, a duplom v danom žánri. Nepochybujem, že pre čitateľky bude postava Vlka príťažlivou, aj keď ide o stereotyp – drsný, tmavý silák, ale zato neodolateľne lákavý a pri správnej osobe prejavujúci svoju druhú, nežnejšiu stránku. Prepracovanejšou postavou, vymedzujúcou sa zo zabehaných koľají, je Júlia, už len preto, že je zároveň aj rozprávačkou príbehu (okrem krátkych pasáží zameraných na Vlka).
"Vysadnem na motorku za jeho chrbát. V momente, keď Adam pridá plyn, takmer prepadnem dozadu. Zošuchnem sa tesne k nemu a pevne ho zovriem rukami aj stehnami. Skutočnosť je lepšia než moje predstavy. Na veste nemá chrbtovú výstuhu ani žiadnu bundu, a tak sa moje prsia opierajú o jeho pevný chrbát, stehnami mu zvieram boky a dlane mám zopnuté na jeho tvrdom bruchu. Nikdy som nebola taká vzrušená. Trochu pootvorím priezor na prilbe, aby mi vietor ochladil rozpálené líca. Fantázia sa mi rozbieha na plné obrátky. V hlave sa mi odvíja film. Mládeži neprístupný." (str. 90)
Júlia v mladom veku príde kvôli nehode na motorke o otca, ktorý jej bol vzorom a najbližším priateľom. Popri ťažkom vyrovnávaní sa so situáciou sa naštrbia jej vzťahy s matkou (ktorá sa s otcom chcela rozviesť a po jeho smrti začala žiť s priateľom), razantne zmení svoj imidž a uzavrie sa pred okolitým svetom. Na niekoľko týždňov odcestuje, aby si „vyvetrala hlavu“, pričom na cestách spozná Martina, čo sa jej napokon stane osudným. Po návrate domov ju totiž zoznámi so svojou sestrou Betkou, ktorej snúbenec je motorkár a Júlia okamžite podľahne jeho čaru a príťažlivosti. Júlia v čitateľovi vyvoláva viacero dojmov – začína to pozitívne, pretože ju spoznávame v spoločnosti otca, keď je ako stredoškoláčka plná života, nádeje a radosti. Pokračuje to ľútosťou, pretože prišla o svoj ideál, a hoci sa dá porozumieť jej žiaľu a niektorým prchkým reakciám, napokon to skončí kdesi medzi otrávenosťou a škodoradosťou. V závere, keď musí čeliť dôsledkom svojich činov, som si povedal:
A čo si akože čakala? Iste, Júlia je mladá, rozorvaná a bojí sa svojich citov, no vyvrcholenie celého deja je nielenže jasné od začiatku a teda bez akéhokoľvek prekvapenia, ale navyše podfarbené vedomím, že toto trápenie si spôsobila Júlia sama. Na druhej strane aspoň
Michala Ries neskĺzla ku klišé vo forme naivnej, ale nevinnej hrdinky - Júlia je nedokonalá, a práve to ju robí pre čitateľa prijateľnejšou aj napriek jej chybám.
 |
Michala Ries (zdroj: Deň ženy)
|
"Cítim veľký pokoj. Cítim otca. A lásku k Adamovi. Bez neustáleho odporu, strachu, neistoty a pocitu zrady. Len čistý cit. Neviem, kedy sa z túžby stala láska. Nikdy predtým som zamilovaná nebola, s Marekom sme boli deti, nešlo o naozajstné partnerstvo, no teraz o svojich pocitoch nepochybujem. Nie je to pobláznenie, nie je to iba príťažlivosť a už vôbec to nie je detské. Ľúbim ho - snúbenca svojej kamarátky." (str. 153)
Čo
sa mi páči, je pozadie postáv – napríklad pôvod ich prezývok, a to tak
v prípade Vlka, ako aj Júliinho otca Hasa. Svet, v ktorom sa
hrdinovia pohybujú, robí z románu zaujímavejšie čítanie, čitateľ sa môže
ponoriť do málo známeho sveta motorkárskych klubov, ich vzťahov, kontaktov či
fungovania. Ide o komunitu, ktorá drží pri sebe, dokáže si poskytnúť
oporu, hoci aj tu sa, samozrejme, nájdu rôzne povahy a charaktery. Zo
všetkých, samozrejme, najviac vyčnieva Vlk so svojou dokonalou figúrou,
uhrančivým pohľadom a pevnými postojmi (tie sa však tiež lámu
v blízkosti Júlie). Tiež sa mi páči názov, ktorý sa dá vnímať vo viacerých
rovinách. Román Na úteku je modernou romancou s veľkou šancou osloviť širokú cieľovú skupinu a otvorenými dvierkami pre prípadné pokračovanie. Námet je síce tradičný a príbeh neraz predvídateľný, ale získa si vás postavami a málo využívaním prostredím.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára