Denník Anny Frankovej sa stal kultom, pričom jeho trinásťročná pisateľka nemohla ani tušiť, aký ohlas zaznamenajú jej myšlienky a pocity. Pohľad na druhú svetovú vojnu, situáciu židovského obyvateľstva a medziľudské vzťahy poznamenané krutými okolnosťami očami obyčajného dievčaťa je nesporne známy. Nazdávam sa však, že knihy tohto typu treba neustále aktualizovať, aby sa jednak nezabudlo na nedávnu históriu (nech sa v žiadnom prípade neopakuje), a aby sa zároveň dostala aj k súčasnému čitateľovi. Ten je neraz rozmaznaný a nerád siaha po staršej literatúre. Osobne ma teší moderný trend adaptovať rôzne životné príbehy vo forme komiksu. Ide o obľúbený útvar, schopný osloviť širokú škálu čitateľov. Spojenie klasiky, novátorského autora a šikovného ilustrátora sa vyplatilo aj v prípade Denníka Anny Frankovej.
"Pri všetkom, čo robím, musím myslieť na tých vonku. A aj keď sa na niečom zasmejem, o chvíľu sa zarazím, že by som sa mala za svoju veselosť hanbiť. Ale mám od rána do večera plakať? Nie, to sa nedá, a smútok raz musí pominúť. K tomuto nepríjemnému pocitu sa pridružilo ešte niečo iné, no je to skôr osobného charakteru a neznamená to nič v porovnaní s nešťastím, o ktorom som Ti rozprávala predtým. Napriek tomu sa Ti musím zdôveriť, že v poslednom čase sa cítim opustená, akoby sa okolo mňa rozprestierala prázdnota." (str. 53)
Píše sa jún 1942 a tieň nacistického režimu začína čoraz viac dopadať aj na osudy židov v Holandsku. Anna v deň narodenín dostane do daru denník, ktorý sa razom stane strážcom jej vnútorných pochodov a pocitov. V istom zmysle jej nahrádza najlepšiu kamarátku, čo sa ukáže ako symbol úniku vo chvíli, keď sa celá rodina (rodičia a sestra Margot) uchýlia pred reštrikciami do tajného bytu nad firemnými kanceláriami. Útočisko tam však nájdu aj ďalší židia a Anna je nútená žiť bok po boku s cudzincami, medzi ktorých prakticky patria aj jej blízki. V zmysle vzťahov je Denník Anny Frankovej náhľadom do vnútra dospievajúcej dievčiny, ktorá je nepochopená svojimi príbuznými a vzhľadom na okolnosti ani nemá šancu na tom niečo zmeniť, prípadne nájsť si inú spriaznenú dušu. Pasáže, kde sa Anna vyznáva zo svojho smútku a trápenia spôsobeného prístupom rodiny k jej správaniu a snahe o výchovu, vás zaplaví pocit nemohúcnosti. Vojna je sama osebe esenciou čistého zla, ale osobné drámy obyčajného človeka zatvoreného za tajnými dverami nie sú o nič menej bolestivé. Najmä keď sa to deje mladému dievčaťu, ktoré sotva rozumie vlastným dojmom na prahu premeny na ženu, nieto ešte svetovému dianiu. Kontakt s vonkajším svetom predstavuje pre Annu sporadický pohľad z okna na ulicu, kde vidí chlapcov hrajúcich sa na vojakov, dospelákov rýchlo kráčajúcich do cieľa cesty so sklonenými hlavami, ba dokonca židov v sprievode vojakov, ktorí ich vedú na stanicu... Zdá sa, akoby všetci v danej "domácnosti" riešili iba svoje malicherné problémy, neschopní prispôsobiť svoje maniere vzniknutej situácii, ale čitateľ vie (a Anna takisto), že stačí málo a celá starostlivo budovaná bublina bezpečia môže veľmi rýchlo spľasnúť. Hrozba sa neustále vznáša vo vzduchu, koniec vojny je v nedohľadne a nikto z Frankovcov a ostatných nemôže tušiť, či ich niekto neudá v záujem zachovania svojho života či bezpečia blízkych.
"Trpela som a stále trpím náladami, ktoré ma (obrazne povedané) ťahali ku dnu, a vtedy som bola náchylná vidieť všetko príliš subjektívne. Nesnažila som sa pokojne zamyslieť nad dobre mienenými slovami, aby som potom mohla konať v duchu tých, ktorých som svojím výbušným temperamentom urazila alebo zarmútila. Stiahla som sa do svojej ulity, zaoberala som sa výlučne sebou a bez akýchkoľvek zábran som si robila zápisky o všetkých radostiach, výsmechu a smútku, ktoré som prežívala." (str. 95)
Čím je však Anna staršia, tým badať aj jej osobnostný posun. Začína vnímať veci a osoby okolo seba inak, často v celkom inom svetle, ako napríklad Petra, syna z druhej ukrývajúcej sa rodiny. Práve nežné city vedú Annu k úvahám o vzťahu jej rodičov a snaží sa nájsť pre nich pochopenie. Anna je v tomto smere krásnou ukážkou, ako pristupovať k medzigeneračným konfliktom, ktoré sa vo svojej podstate nezmenili dodnes. Ako môžete vidieť na obrázku, súčasťou komiksu sú aj ucelené textové pasáže. Teší ma, že Ari Folman čiastočne ponechal aj pôvodné zápisky, pomáhajú totiž lepšie pochopiť Annu a dianie v byte. Ani zďaleka by však táto publikácia nemala taký dosah, nebyť talentu Davida Polomskeho, ktorý vdýchol Anne nový zjav a jeho kresby sú pastvou pre oči - komiks ako taký by ste prečítali rýchlo, ale ilustrácie si vyžadujú vašu pozornosť. Bola by škoda nepristaviť sa pri nich a neobdivovať výsledné dielo dvoch šikovných izraelských umelcov.
Som veľmi rád, že som mal možnosť prečítať si Denník Anny Frankovej aj v tejto podobe, pretože ide o jedinečné dielo. Ide o skvelé čítanie aj darček pre akúkoľvek vekovú kategóriu. Ak už niekto náhodou uvažuje nad vianočnými darmi, táto kniha je trefou do čierneho.
Preklad: Otto Havrila
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára