Román Dievča s cudzím srdcom nie je ľahké čítanie, a v čitateľovi okrem napätia a mrazenia vyvolá aj silnú vlnu empatie, a to aj v prípade, že nie je práve citovo založený. Alex Dahl sa radí k autorkám, ktoré budujú príbeh na relatívne bežných situáciách, pri ktorých vám ani nenapadne, čo všetko sa môže stať. O to údernejšie potom daný román vyznieva. Mám dojem, že v poslednom čase ustupujú trilery založené na pátraní polície po sériových vrahoch v prospech príbehov o obyčajných ľuďoch. Zlo, ktoré naruší naše bezpečie a domov, je predsa len o niečo hrozivejšie.
"Po úzkej lesnej ceste vojdem do hory a vyberiem si pokojné miesto na severnej strane jazera. Robím to pre našu záchranu. Viem, že pokiaľ ide o nebezpečné predmety, nemožno mi dôverovať o nič väčšmi než môjmu manželovi, a keď kráčam po lese, skrehnutými prstami nahmatám rozstrapkaný koniec lana a predstavujem si, ako ho uviažem na holý konár a potom na svoj krk." (str. 77)
Prvá časť knihy je zameraná najmä na Alison a jej emocionálny stav po smrti päťročnej dcérky. Amalie sa utopila v jazere a rodina sa odrazu musí vyrovnávať nielen s pocitom tragickej straty, ale aj pohlcujúcim smútkom a predovšetkým vinou. Alison a jej manžel Sindre súhlasili, aby po smrti odobrali ich dcére orgány na transplantáciu, nech z celej situácie vzíde aspoň niečo dobré. Príjemkyňou Amaliinho srdca sa stane sedemročná Kaia, ktorá sa vďaka tomu zotavuje z vrodenej choroby. Alison si vzápätí začne klásť otázku, či je možné, aby Amalie žila nejakým spôsobom v Kainom vnútri? Spočiatku je dej postavený predovšetkým na objasňovaní súvislostí a Alisoninej snahe nájsť zmysel aj v nešťastnej nehode. Hlboký smútok môže na niekoho pôsobiť nepríjemne, predsa len nejde o pocit, ktorý sa zdieľa ľahko. Miestami som mal chuť niektoré pasáže preskočiť, ale, na druhej strane, sa v nich Alex Dahl prejavuje ako znalkyňa ľudského vnútra, čo je vždy vítané i v tomto žánri a zároveň to môže pomôcť mnohým čitateľom s ich vlastnou stratou. Druhá a tretia časť príbehu už stavajú na epickejšom základe a dej sa hýbe vpred rýchlejšie. Alisonina domnienka najprv vyznieva ako zúfalá snaha topiaceho chytiť sa aspoň povestnej slamky, ale napokon si kladiete otázky o možnom „presídlení duše“ spolu s ňou, vďaka čomu získava román aj mysteriózny nádych. Niekoľko úvodných kapitol sa môže zdať, že ide o akúsi psychoanalýzu, ale autorka našťastie vie, kedy treba primiešať do deja trochu gradácie. Povaha napätia plynie najmä z otázok ohľadom úmrtia malej Amalie. Skúsený čitateľ uvažuje, nakoľko išlo o nehodu a či Alex Dahl neukryla do viet rozprávačky Alison alebo do dialógov čosi, čo by naznačilo opak.
 |
| Alex Dahl (zdroj: Twitter) |
"Snažím sa rozlíšiť myšlienky a pocity, ktoré mi víria hlavou - v Kaiinej prítomnosti mám všetky vnútornosti akoby na vode. Keby Sindre vedel, kde som v tejto chvíli, pravdepodobne by ma odviedol na psychiatriu. Takto to zrejme je, keď sa človek zblázni. Niečo si myslí a každá bunka v mozgu mu hovorí, čo je správne a čo nie, no nakoniec urobí niečo úplne opačné. Pretože mu to káže srdce. No srdce predsa nevie rozprávať. Ale áno, vie. Akoby som tie slová počula v hlave." (str. 218)
V konečnom dôsledku ide u Dievčaťa s cudzím srdcom skôr o rodinnú drámu ako o triler, ale napriek tomu dokáže román vzbudiť zvedavosť a dej graduje k uspokojivému záveru. Dôkazom autorkinho talentu aj vykreslenie sedemročnej Kaie. Deti sú väčšinou v danom žánri postavy na okraji, prípadne sa zvyknú správať neprimerane veku, alebo zbytočne odvádzajú pozornosť od dôležitejších línií. Tu sa stretávame s adekvátnym dievčaťom, ktoré vašu pozornosť nerozptyľuje a je uveriteľnou postavou. Po Chlapcovi pri dverách sme sa teda od nórskej autorky dočkali ďalšieho zaujímavého príbehu s noirovým nádychom. Nielenže ním potvrdila svoj typický štýl, ale aj vyburcovala zvedavosť, čím nás poteší nabudúce.
Originálny názov: The Heart Keeper
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Lenka Cinková
Počet strán: 368
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára