"V ušiach jej dunela ozvena konských kopýt na dlažobných kockách. Dolu mestom a cez zhromaždené davy vyrazili rezkým tempom. Nejeden mešťan vypliešťal oči s morbídnou zvedavosťou či so strachom, keď sa ulicami valila Čierna légia, a Vhalla mala čo robiť, aby si tie masy nevšímala. Napriek všetkej snahe sa jej pohľad túlal; pred očami mala zmes hrôzy, strachu a hnevu. Boli mágovia, vyhnanci, nechcené príšery, ktoré - podľa mnohých v dave - prekročili všetky medze v momente, ako opustili Vežu." (str. 30)
Pád ohnivého princa má rovnaké kompozičné prvky, na epickejší spád si budete musieť chvíľu počkať. Prvá polovica totiž spracúva udalosti z konca predošlej časti a jednoduchou formou pripomína dianie a postavy tým čitateľom, ktorí by s odstupom času na čosi z toho zabudli. Na druhej strane toho nie je až tak veľa - knihovníčka Vhalla v sebe objaví mágiu, a nie hocijakú - je veternou čarodejnicou (výraz čarodejka mi silno zaváňa češtinou) a tie sa nevyskytli vo Veži už dlhé roky. Tým sa z nej stáva nielen veľmi mocný element, ale tiež cieľ rôznych skupín. Jej výcvik si vezme na starosti sám korunný princ - temný ohnivý mág Aldrik. Nikoho neprekvapí, že medzi nimi preskočí iskra, no ich vzťah aj bezpečnosť celého kráľovstva ohrozuje ich mocibažný sused - ríša Solaris. Tak ako sa mení Vhallin výcvik, mení sa aj ona sama. Nemá totiž na výber, ak chce ochrániť svojich blízkych i celú krajinu. Pre jej mágiu sa jej mnohí boja, iní ju nemajú radi, a tak musí čeliť aj nepriazni, o akej sa jej ani nesnívalo. Aldrik napriek svojej povesti a temnote vystupuje ako ideálny ochranca, no nemusím zdôrazňovať, že aj nad ich vzťahom sa pomaly zaťahujú mraky. Niet sa čomu čudovať, Mágia živlov má päť dielov, prekážky sú nutnosťou, aby ich mohli hrdinovia prekonávať až do vytúženého konca. Romantická línia je popri mágii hlavným ťahúňom, preto by som sériu odporúčal skôr mladším čitateľom. Tí starší by mohli očakávať viac akcie, napätia či zobrazenia sveta, v ktorom sa príbeh odohráva. Elise Kova neplytvá opismi, čo mi osobne vyhovuje, ale je veľa čitateľov, ktorí by uvítali detailnejšie prepracovanie. Priznám sa, že po pokojnejšom úvode série som očakával dramatickejší rozbeh, ale buď sa autorka šetrí na ďalšie pokračovania, alebo je to jednoducho jej štýl a musíme sa s ním zmieriť. Rovnako ako s občas banálnymi zápletkami, čo je však vzhľadom na cieľovú skupinu takisto pochopiteľné.
zdroj: Amazon |
"Vhalla sa spola zvrtla, aby uskočila pred dýkou, ktorú po nej žena vrhla, a skotúľala sa dole poslednými schodmi. Noční vtáci, ktorí odkväcli v chodbe, sa rýchlo pritisli k stenám, aby sa uhli. Niektorí z nich boli vojaci, no takto uprostred noci odzbrojení. Jeden sa rozbehol k útočníkom s holými rukami, ale Severan ho zoťal. Nemala kedy uvažovať nad smrťou bezmenného Južana. Lýtko jej horelo a nebolo to len pre reznú ranu. Jej pohyby začínali byť spomalené a oneskorené, napriek tomu, že Aldrikove inštinkty boli s každým úderom jej srdca rovnako ostré." (str. 319)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára