Mapa dní je raz s láskavým humorom označovaná ako štvrtý diel trilógie, inokedy ako prvá časť novej série. Zdalo sa totiž, že Ransom Riggs boj neobyčajných detí za záchranu svojho sveta a jeho ďalšie smerovanie uzavrel, no ako sa ukázalo, tému ešte celkom nevyčerpal a rozhodol sa vstúpiť do pootvorených dvierok. Je otázne, či môžu po knihe siahnuť aj tí, ktorí nečítali pôvodnú sériu. Neobyčajné deti slečny Peregrinovej sú predsa len rozbehnutý vlak a bez znalostí určitých súvislostí môže byť náročné pochopiť všetky prvky a motívy. Vzhľadom na zasadenie deja do súčasnosti a zmenu prostredia to však nie je prekážkou a fantazijný svet si užije každý priaznivec originálnych príbehov. A to tak vďaka obsahu, ako aj forme!
"Po hodine čítania som mal zopár odpovedí, no omnoho viac nových otázok. Prvá z nich: Je tu stále veľa práce, ktorú treba urobiť? Existuje aj dnes skupina lovcov, ktorí likvidujú Bezduchých a zachraňujú Neobyčajných? Ak áno, potom som sa chcel s nimi spojiť. Pridať sa k nim a použiť svoj dar na to, aby som pokračoval v práci, ktorú v Amerike Abe začal. Čo ak túžil presne po tomto? Ukryl síce predo mnou svoje tajomstvá, no urobil to tak, že ako kľúč použil moju prezývku. Len zomrel priskoro a nestihol mi to povedať." (str. 113)
Kto pozná predchádzajúce časti, bude s radosťou sledovať napredovanie postáv, ich vnútorný vývoj a pohľad na svet. Najmä čo sa týka vytvárania vlastných hodnôt a spochybňovania autorít. Výrazný posun sa týka aj spracovania cestovania v čase a dejiska. Obával som sa, že presunom do Ameriky stratí atmosféra svoj typický šmrnc, ale zbytočne. Autor využil možnosti, ktoré sa mu tým otvorili, a pred čitateľom sa tak otvára prepletený dej plný rôznych bytostí, frakcií, politických machinácií i komplikovanej lásky. Na konci tretej časti pôvodnej trilógie sa Jacob rozhodol vrátiť domov na Floridu. Neodišiel však sám, spoločnosť mu robia slečna Peregrinová a zopár neobyčajných priateľov. Deti navyše už môžu pobývať v súčasnosti bez toho, aby im hrozilo zrýchlené starnutie. Minulosť však ani náhodou nie je zabudnutá, práve naopak. Do hry vstupuje Jacobov starý otec Abe, resp, jeho odkaz. Abeov bunker a denník sa totiž stanú východiskom pátrania po nekontaktovaných neobyčajných, Aby zabránili ich smrti, Jacob a Emma (a tri ďalšie postavy) sa vydávajú na cestu za splnením cieľa i vlastným poznaním. V Amerike totiž neplatia pravidlá, na aké boli zvyknutí na Starom kontinente, a na neobyčajných nedohliadajú žiadne ymbriny. Vďaka spomenutým motívom sa v knihe striedajú odlišné nálady. Kým si deti zvykajú na výdobytky modernej doby, pobavíte sa na nich neskúsenosti a reakciách, no keď Jacob a Emma vyrazia do terénu, príbeh získava temnejšiu atmosféru. Musím priznať, že tá mi sedela oveľa viac. Niežeby nemal Ransom Riggs zmysel pre humor, ale občas to vyznievalo silene, viac mu pristane napínavejšia poloha a zobrazovanie vzťahových peripetií. Citové väzby medzi Jacobom a Emmou, niekdajšou láskou jeho starého otca, znejú predsa zaujímavo už samy osebe. Počas svojho putovania sa otvoria mnohé otázky z minulosti a na scénu príde viacero nových postáv. Netvory, aké poznáme z prvej série, sú tentoraz v úzadí, ale Mapa dní ukazuje, že monštrá v ľudskej koži sú niekedy horšie a nebezpečnejšie než bytosti z temnôt. Román tým naberá na realistickosti, ale pritom nestráca nič zo svojho fantazijného vyznenia. Skôr posúva vlastné hranice, postavy sú dospelejšie a nútené čeliť skutočnému svetu, reprezentovanému svojimi príbuznými a ich niekdajšími rozhodnutiami.
 |
| Ransom Riggs (zdroj: An Unlikely Story) |
"V hlave mi vírili Emmine slová. Jednou časťou som bol vďačný za to, čo mi povedala. Tá druhá, väčšia, by však bola radšej, keby mlčala. Neprestával som však vnímať slabý vnútorný hlas, ktorý sa ku mne naliehavo obracal, hlavne v tých najťažších chvíľach, a ktorý vravel: Jeho ľúbila viac. Doteraz sa mi ho zakaždým podarilo umlčať. Prehlušiť. Zrazu to však bolo, akoby mu Emma podala megafón. Nikdy by som pred ňou nepriznal strach, ktorý som vždy cítil, a neistotu, ktorá by tomu hlasu len pridala na sile." (str. 326)
Román má trochu pomalší rozjazd, chvíľu trvá, kým nás autor vovedie do deja, rozdá karty a predstaví jednotlivé postavy. Je to vhodné najmä pre nových čitateľov Neobyčajných detí slečny Peregrinovej, no pravdou tiež je, že pri rozsahu knihy sa niet kam ponáhľať. Keď už som pri tom, iste by bola omnoho kratšia, nebyť množstva pekných, výrazných fotografií a ilustrácií. Sú skvelým doplnkom textu a fungujú i samostatne. Samy osebe vynikajú záhadnosťou a pri nejednej z nich sa pristavíte na dlhšie. Bez nich by bola Mapa dní oveľa chudobnejšia, ani zďaleka by vo vás nezanechala taký živý dojem. Ako som spomenul, Ransom Riggs využil potenciál rozšírenia série naplno, no predsa len si ešte nechal určitú rezervu. Vzhľadom na charakter jeho tvorby predpokladám, že to spravil zámerne a čaká nás ešte veľa pútavého čítania.
Originálny názov: A Map of Days
Príslušnosť k sérii: 4. diel (Neobyčajné deti slečny Peregrinovej)
Preklad: Martina Fedorová
Počet strán: 496
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára