"Jordan sa vo vnútri upokojí. Zmena je náhla, ale vítaná. Odrazu má chuť predkloniť sa a pošepkať Eddiemu do ucha všetko o jeho vzťahu s Mahirou. Túži to spraviť už týždne, doteraz pred bratom nikdy nemal tajnosti, lenže toto tajomstvo určuje jeho každodenný život a riadi mu myšlienky. Tajný prvý bozk však vrazil medzi bratov klin. Vytvoril medzi ním a Eddiem priepasť, ktorá tam dovtedy nebola. Jordan si chcel priložiť ruky k Eddieho uchu a pošepkať mu svoje tajomstvo, ale namiesto toho zostane ticho. S bratom sa vzájomne vzďaľujú a on vie, že hoci je tá vzdialenosť malá, oboch zraňuje." (str. 105)
Príbeh sa odvíja v dvoch líniách. Prvá sa venuje ľuďom na palube lietadla smerujúceho z Newarku do Los Angeles. Spoznávame rôzne charaktery, ako napríklad vojaka Benjamina, vracajúceho sa z misie v Afganistane, slobodomyseľnú Lindu, veriacu v reinkarnáciu a unikajúcu od manipulatívneho manžela, či bohatého a večne nespokojného magnáta Crispina. V neposlednom rade, samozrejme, prenikáme hlbšie aj do vzťahov členov rodiny Adlerovcov - rodičov a synov Jordana a Edwarda. Práve dvanásťročný Eddie je ťahúňom druhej línie. Ako jediný prežije pád lietadla a čelí nielen náročnej liečbe, ale hlavne vnútornému boju - so smútkom, pálčivými otázkami ohľadom smrti a zmyslu života i s tlakom okolia. Niekto mu chce pomôcť, iní prejavujú iba morbídnu zvedavosť, ba dokonca sa nájdu jedinci zneužívajúci jeho meno a nečakanú "slávu". Odlišnosť rozprávania sa prejavuje aj v plynutí času. Kým udalosti z paluby lietadla sa, prirodzene, odohrávajú počas niekoľkých hodín, Edwardova následná odysea zahŕňa šesť rokov. Ukazuje sa to ako dobrá voľba, pretože vďaka väčšiemu časovému rozptylu môžeme badať nielen posun v hrdinovom emočnom stave, ale aj jeho dospievanie. Pred našimi očami sa mení zo smutného chlapca na sebavedomého mladého muža, a to nielen za pomoci svojich blízkych. Nechcem veľa prezrádzať, ale poviem aspoň toľko, že spoznávanie postáv v lietadle nie je prvoplánové a presahujú aj do diania po tragédii. Ich odkaz je napokon jedným z najsilnejších motívov celej knihy a Edwardovej cesty k uzdraveniu (a súvisí aj so samotným názvom). Text je členený na kratšie úseky, číta sa rýchlo a s pribúdajúcimi stranami sú navyše kapitoly čoraz kratšie, čím sa len umocňuje gradácia. Viem si veľmi dobre predstaviť dielo Milý Edward aj vo filmovom spracovaní, téma a jej vyznenie k tomu vyslovene nabáda.
 |
| Ann Napolitano (zdroj: Goodreads) |
"Edward pozoruje konár a dúfa, že vták sa tam zase vírivým pohybom vráti, ale vzduch ani strom sa nehýbu. Prázdnota mu však pripadá správna. Edward teraz spáva v prázdnote, sám. Celý deň kráča sám, aj keď je s ním Shay. Zvažuje, či terapeutovi nepovie o tom, že hoci sa so Shay stále priatelia, to hlbšie spojenie, ktoré ho živilo ako kyslík, pomaly odumiera, odkedy na ňu v telocvični vybehol. Shay je taká silná, že keď bude treba, oslobodí sa a kyslík si nájde inde, ale Edward vie, že on taký silný nie je, a toto je už jeho druhá šanca." (str. 153)
Je možné, že niektorých čitateľov téma knihy odradí, ale napriek tomu odporúčam premyslieť si svoje rozhodnutie. Áno, nejde o ľahké čítanie, ale je spracované veľmi ľudsky, občas i s potrebným nadhľadom a nesie v sebe posolstvo o tom, že čas je príliš vzácna komodita na to, aby sme ním mrhali či považovali ho za samozrejmosť. Svoje o tom vie aj Ann Napolitano, ktorá v mladom veku čelila zhoršeniu zdravotného stavu. Nakoniec som rád, že som román Milý Edward vzal do rúk, ide o ďalší silný príbeh a vydavateľstvo Tatran sa ním môže právom pýšiť.
Originálny názov: Dear Edward
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Marianna Bachledová
Počet strán: 268
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Tatran.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára