sobota 14. novembra 2020

Stojí pravda za život nevinného človeka?

Slovom fenomén sa v súčasnosti oháňajú vydavateľstvá pomerne často, no neraz je to, žiaľ, iba marketingový ťah na upútanie pozornosti. Nečudo, pulty kníhkupectiev sa doslova prehýbajú pod ťarchou severskej literatúry. Manželia Ahndorilovci, vystupujúci pod pseudonymom Lars Kepler, však môžu toto označenie niesť bez obáv z pochybností a s hrdosťou, pretože svojou tvorbou nielenže patria k priekopníkom škandinávskeho trileru, ale zároveň aj po rokoch stále dokážu zaťať do živého a priklincovať čitateľa na mieste, až kým s uspokojením neobráti poslednú stranu. Zrkadlový muž je ôsmym dielom série s inšpektorom Joonom Linnom a tešil som sa naň o to viac, že sa ním vracia ku koreňom - opätovne sa totiž stretávame aj s fanúšikom dobre známym hypnotizérom Erikom Barkom. 

"Na preliezačke visí obesená mladá žena. Hlavu má predklonenú a rozpustené vlasy jej zakrývajú tvár. Joona sa nadýchne a prinúti sa opäť na ňu pozrieť. Je o čosi mladšia od jeho dcéry, oblečená v čiernej koženej bunde, v šatách slivkovej farby a hrubých čiernych pančuchách. Na zemi pod ňou ležia špinavé tenisky. Šaty jej znečistila krv, čo stiekla zo slučky. Joona obíde preliezačku a zadíva sa na navijak priskrutkovaný k jej stĺpu. Zámka je zahnutá kliešťami, aby sa nedala uvoľniť. Nezvyčajná vražda, poprava. Demonštrácia sily." (str. 62)
Joona Linna nestráca nič zo svojho temného šarmu, napriek svojich temným tajomstvám (či práve vďaka nim) je komplexnou postavou a veríte mu každé slovo. Ako naznačuje anotácia, hlavnú dejovú líniu tvoria únosy mladých dievčat. Telo jedného z nich je objavené po piatich rokoch od zmiznutia a naaranžovanie mŕtvoly napovedá, že polícia bude mať znovu dočinenia s extrémne nebezpečným páchateľom. Cesta k jeho odhaleniu vedie cez svedectvo psychicky chorého muža, traumatizovaného vlastnou minulosťou. Duševné poruchy tvoria v tomto prípade neoddeliteľnú súčasť príbehu, a práve to je dôvod návratu Erika M. Barku. Som rád, že jeho výskyt je funkčný a autori ho nepriviedli len prvoplánovo na oživenie deja. Na základe tejto postavy sa dozvieme veľa aj o hypnóze, jej priebehu, význame i možných neblahých dôsledkoch. Ako sme však u Larsa Keplera zvyknutí, dej predstavuje pavučinu vytvorenú z mnohých vláken, napokon, pri toľkých stranách to ani nejde inak. Ďalším dôležitým stavebným prvkom sa tak stáva násilie páchané na ženách. To je v súčasnosti pomerne častá téma, niekomu by sa mohlo zdať, že až pričastá. Ja som však toho názoru, že o nej treba hovoriť, a okrem toho sa dá spracovať na mnoho spôsobov. Zrkadlový muž to robí rafinovane a zaujímavo, na presah literatúry do spoločensky rezonujúcich tém majú severania talent. Takisto na budovanie napätia - text, samozrejme, obsahuje aj pasáže, pri ktorých si citlivejšie povahy overia svoje hranice, ale všetky sú využité s ohľadom na vytvorenie správnej atmosféry a zdôraznenie krutosti vraha. Krátke kapitoly podporujú spád deja a o dianí sa dozvedáme vďaka autorskému rozprávačovi z rôznych uhlov. Tam, kde by iní autori narazili na prekombinovanosť, sa Keplerovi darí ustriehnuť rozumnú mieru prepojení a príbeh tak vyznieva nanajvýš premyslene. 
"Vbehla do pasce. Vodič hodil na zem svoju peňaženku a obišiel príves. Možno by ju uniesol, ak keby nevliezla pod kamión. Pozícia na bruchu pod kamiónom z nej však urobila ľahkú obeť, nemala šancu ujsť ani brániť sa. Vrazil jej, pritisol jej na tvár handru, možno jej pichol injekciu. Netuší, ako sa dostala do klietky." (str. 242)
Páčilo sa mi, že je odhalené aj pozadie vraha, jeho konanie a všetko, čo ho ovplyvnilo. Aj tu sa prejavuje Keplerova znalosť charakterov a výsledky širokého výskumu, ktorý sprevádza písanie každej knihy. Osem titulov v rámci série je úctyhodné číslo, ale Joona Linna očividne ešte nekončí. Zrkadlový muž je čistokrvný psychotriler a nevenuje sa osobnému životu ústrednej postavy tak, ako by niektorí fanúšikovia očakávali. Aj preto je román vhodný pre tých, ktorí sa ešte s Larsom Keplerom nestretli a chceli by mu dať šancu. Ide o samostatný prípad s opakujúcim sa náznakom Linnovej záhadnej minulosti. Ahndorilovci už pripravujú ďalší diel, no skôr než o dva-tri roky sa ho zrejme nedočkáme. Čakanie sa však určite vyplatí, verím, že dlhší čas písania sa znovu prejaví v kvalite ich románu. 

Originálny názov: Spegelmannen
Príslušnosť k sérii: 8. diel (Joona Linna)
Preklad: Jozef Zelizňák
Počet strán: 464

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Ikar.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára