streda 4. novembra 2020

Prehĺbenie boja medzi svetlom a temnotou

Leigh Bardugo neúnavne rozširuje svoje univerzum a vydavateľstvo Slovart živo reaguje na každú novú sériu. Zajatie búrky je druhým dielom Tieňa kostí a hneď na úvod musím povedať, že ma bavil viac ako úvod série. Neraz sú druhé časti len akousi výplňou medzi začiatkom a koncom, pokračovaním nastoleného smeru a pomyselným tichom pred strhujúcim vyvrcholením, no v tomto prípade to tak rozhodne nie je. Našťastie, inak by to bolo donebavolajúce plytvanie zaujímavým materiálom. Jedinci obdarení magickou mocou zvádzajú neutíchajúce boje a po udalostiach z minulej knihy proti sebe stoja dva silné protipóly - Svetlana a Temnan. Alina, ktorá v sebe objavom bájneho jeleňa znásobila mágiu a musela čeliť bolestnej zrade, sa tak s novými spojencami púšťa do osudovej konfrontácie. 

"Keď sme liezli von z kabíny, zničená loď sa začala desivo nakláňať. Začuli sme praskot a jeden zo sťažňov sa zlomil a padol pod váhou plachiet do jazera. Vrhli sme sa do vody a silno kopali, zatiaľ čo sa jazero snažilo pohltiť nás s loďou. Jeden člen posádky ostal zamotaný v lanách. Mal sa potopil, aby mu pomohol vymotať sa, a keď sa obaja vynorili na hladinu, takmer som sa od úľavy rozplakala. Videla som, ako Tolja a Tamar spolu s ostatnými členmi posádky plávajú preč. Tolja ťahal zraneného búrnika. Sturmhond plával za nimi a rukou pridŕžal námorníka v bezvedomí." (str. 129)
Autorka si uvedomuje, že sériu ťahajú najmä dobre vykreslené postavy, ktorých osudy dokážu čitateľa zaujať na dlhší čas. Alina sa pohybuje kdesi na pomedzí - na jednej strane je u nej badateľný posun, čo sa týka jej úlohy griše. Oproti predošlému dielu, kde sa z chudobnej dievčiny stala mocnou Svetlanou, sa učí vyrovnať s novým postavením a z toho plynúcou zodpovednosťou. Na druhej strane však pokrivkáva emocionálna zložka diela. Pre young adult je láska typickým motívom, o to viac, ak prepukne medzi zaprisahanými nepriateľmi. Leigh Bardugo ho využíva tiež, i keď z iného uhla. Keď Svetlana zistí, čiemu čaru prepadla, nasmeruje svoje city opäť k priateľovi z detstva Malovi, no ani tento vzťah sa nezaobíde bez komplikácií vzhľadom na ich odlišné názory. Vnáša to medzi nich určité napätie, ale Zajatie búrky je postavené skôr na budovaní univerza a kontraste dobra a zle než na romantike. Niežeby ľúbostné pasáže boli autorke cudzie, občas však pôsobila mierne nasilu, zjavne sa viac cíti doma v iných oblastiach. To však neznamená, že by boli postavy chladné, práve naopak, dokážu sa poriadne rozohniť. Ako by aj nie, veď majú v rukách osud celej Ravky! So stupňujúcim sa príbehom prichádza aj mierne zmena v celkovej atmosfére, ktorá získava temnejšie odtiene. Tento krok vítam, séria pôsobí dospelejšie, príčinu vidím aj v nových postavách, ktoré dej výrazne obohacujú o nové možnosti, zvraty i humor. Predovšetkým v princovi Nikolaiovi, otvárajúcemu cestu k novým zbraniam či spôsobom využitia moci. Nehovoriac o tom, že tvorí súčasť ďalšieho ľúbostného trojuholníka, keďže Temnan je už v tomto smere mimo hry. Natrafíte tak i na ironického korzára, ktorý si pre seba kradne každú scénu a je očividné, že si ho zamilovala aj sama autorka. Inak by ho ani zďaleka nespracovala tak pestro a pritom záhadne. 
"V noci som ležala v Temnanovej posteli, spomínala na to, ako ma Mal bozkával v tej dači, a premýšľala, či začujem jeho klopanie na dvere. Dokonca som uvažovala, že prejdem cez spoločenskú miestnosť a zaklopem na miestnosti pre stráže, ale nebola som si istá, kto má službu, a pri predstave, že by mi odpovedali Tolja alebo Tamar, som sa strašne zahanbila. Nakoniec za mňa muselo rozhodnúť vyčerpanie, pretože vzápätí bolo ráno." (str. 245)
Súčasťou príbeh sú dvorné intrigy, vojnová stratégia, konanie sivých eminencií a rôzne frakcie a prostredia, ktoré spolu tvoria nevšedné dejisko. V tomto je tzv. grishaverse skvelý zdroj námetov, pretože ak ho Leigh Bardugo správne uchopí, môže z neho čerpať ešte veľmi dlho. Zatiaľ sa jej to darí, má osobitý štýl, ktorým sa síce nemusí trafiť do vkusu každému, ale zato si ním vybuduje oddanú fanúšikovskú základňu. Aj Zajatie búrky je dôkazom, že siahnuť po ruských reáliách sa vyplatilo. Hoci sú niekedy skôr iba spestrením, svoju funkciu plnia. Pred nami je síce už len záverečný diel trilógie, ale osudy gríš ním ani zďaleka nekončia. Slovart totiž začal súbežne vydávať aj sériu Zjazvený kráľ, takže ak ešte niekto váha, či siahnuť po týchto románoch, je najvyšší čas!

Originálny názov: Siege and Storm
Príslušnosť k sérii: 2. diel (Tieň kostí)
Preklad: Ivana Cingelová
Počet strán: 400

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára