"Medzitým sa z toalety vrátila moja spoločníčka, sadla si oproti mne naklonená dopredu, čo signalizovalo, že keď dotelefonujem, chce pokračovať v rozhovore. Zadíval som sa na ňu prenikavejšie než dosiaľ za celú cestu, jednak preto, že ma niekto zamestnával v telefóne, čo dodávalo môjmu pohľadu hmlisto nepozorný, nevinný, blúdivý výraz, a zároveň mi to umožňovalo hľadieť do očí, ktoré boli na také pohľady navyknuté, vychutnávali ich a nikdy by sa nedovtípili, že keby som nabral odvahu a vrátil jej pohľad tak uprene, ako sa dívala ona, začal by som v sebe živiť ilúziu, že jej očiam pripadajú moje rovnako krásne." (str. 25)Musím však tiež povedať, že ma prekvapilo smerovanie deja v porovnaní so záverom knihy Daj mi tvoje meno. Nechcem prezrádzať nič konkrétne, ak sa niekto na túto sériu ešte len chystá, ale to, čo by ma inde rozladilo, ma tu skôr presvedčilo o autorových kvalitách. Istá lyrickosť textu sa totiž prejavila aj v samotnej stavbe deja, a tak sme ako čitatelia nútení uvažovať nad rôznymi verziami udalostí. Ako ovplyvnia naše životy určité rozhodnutia? Stačí jedna cesta či konverzácia a môžeme zvrátiť beh osudu. Ani spomínané postavy už nie sú ako kedysi, a tak je u nich stále čo objavovať. Román Nájdi si ma je v prvom rade o emóciách. Ak sa mu otvoríte, s hrdinami zažijete ich príťažlivosť, ľahostajnosť, vášeň aj posadnutosť. André Aciman neskrývane využíva vlastné skúsenosti a zážitky, a tak je jeho text prešpikovaný človečinou a uveriteľnosťou. Príbeh začína Samuelom a jeho cestou do Ríma za synom - učiteľom a pianistom. Vo vlaku stretne mladú ženu Mirandu, s ktorou rýchlo pocítia nečakané spojenie. Podobný pocit prežíva aj Elio, ktorý spozná zaujímavého staršieho muža, čo ho prirodzene privedie k spomienkam na filozofujúceho mladíka pobývajúceho u nich počas jedného horúceho leta. A napokon je tu Oliver, nachádzajúci sa na križovatke v práci i osobnom živote, pričom si musí vybrať, kam sa vyberie jeho srdce... V tomto zmysle oceňujem názov románu, pretože stačí krátky okamih, aby sme našli tú pravú osobu, ktorá možno len čaká práve na danú chvíľu.
"Neprestalo ma udivovať a na náš večer vrhať aureolu, že odkedy sme sa stretli, uvažovali sme rovnako, a ak sme sa báli, že nie alebo že sme šliapli vedľa, bolo to preto, lebo skúsenosť nás poučila neveriť, že niekto by mohol rozmýšľať či správať sa ako ten druhý. Preto som bol pri ňom taký nedôverčivý, preto som nedôveroval svojim vnútorným impulzom a nemohol som byť šťastnejší, keď som videl, ako odhadzujeme svoje zábrany." (str. 113)Prvá časť série vyšla pri príležitosti pokračovania v novom vydaní. Síce spolu pekne ladia, no ani pôvodná verzia nestráca nič zo svojho originálneho ducha. Slová Andrého Acimana vám preniknú do duše, a hoci je Nájdi si ma útly román, zanechá vo vás veľmi výrazný dojem. Určite odporúčam poznať aj predošlý príbeh, bez neho by vám mohli ujsť niektoré súvislosti, nehovoriac o tom, že by ste sa pripravili o komplexný zážitok a objavovanie všetkého nového, čo postretlo vaše obľúbené postavy. Priznám sa, že som fanúšik Elia, Oliver mi zavše pripadal napriek fasáde skúseného svetobežníka ako ten nerozhodnejší a zmätenejší z dvojice, a to na úkor Eliovho šťastia. Bolo zaujímavé zistiť, akým vnútorným vývinom obaja prešli a kde sa momentálne nachádzajú. A ktovie, či sa s nimi ešte nestretneme a či náhodou napokon nebude všetko zase celkom inak. Aj v tom tkvie čaro a úspech Andrého Acimana - ukazuje, že život nenapreduje lineárne, ale je tvorený obrovským množstvom odbočiek, čo ho môžu obrátiť nečakaným smerom.
Originálny názov: Find Me
Príslušnosť k sérii: 2. diel (Daj mi tvoje meno)
Preklad: Otakar Kořínek
Počet strán: 199
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára