nedeľa 22. marca 2020

Plnohodnotná kriminálka bez pátosu a extrémov

Joël Dicker sa na našom knižnom trhu predviedol titulom Pravda o afére Harryho Queberta. Síce ho registrujem a je na mojom wishliste, ale ešte som sa k nemu nedostal. Po prečítaní románu Zmiznutie Stephanie Mailerovej však celý proces určite urýchlim, pretože ak ide o rovnako kvalitné čítanie, nie je na čo čakať! V záplave severských kriminálok a príbehov o naháňaní sériových vrahov je táto kniha vítaným osviežením. Prečo? Hoci neprekračuje hranice žánru a hlavná dejová línia spočíva v rozpletaní zločinu tiahnuceho sa cez niekoľko desaťročí, práve v jeho "čistote" a návrate ku koreňom tkvie jeho najväčšia výhoda. Odklon od modernej americkej či škandinávskej línie je azda daný aj tým, že autor je Švajčiar, a tak nepodlieha vo veľkej miere globálnym vplyvom (aj keď je dej zasadený do USA).
"Všetko bolo hore nohami. Police v obývačke poprevracané, čalúnenie na pohovke rozrezané. Prezeral som si veci porozhadzované po zemi a nevšimol som si potichu sa približujúcu postavu. Až keď som sa obrátil, že prejdem do ďalších miestností, ocitol som sa s tou postavou zoči-voči - a už som aj schytal rovno do tváre dávku slzotvorného plynu. Oči ma príšerne pálili, oslepený, lapajúc dych, iba som sa predklonil - a nasledoval úder. Spadla čierna opona." (str. 31)
Krimiromán Zmiznutie Stephanie Mailerovej nepotrebuje explicitné zobrazenie násilia, ani brutálneho páchateľa, aby volal v čitateľovi napätie, dokonca netlačí na pílu, ani čo sa týka poúčania o stave spoločnosti. Plynie pokojne, bez výrazných dramatických zvratov, ale zato sa nenudíte, pretože postavy sa vám zosobňujú pred očami ako ľudia z mäsa a kostí. Tou ústrednou je detektív Jesse Rosenberg, ktorý sa lúči so svojím oddelením a ostáva mu týždeň do výsluhového dôchodku. Lenže práve počas osláv kariérneho konca ho osloví novinárka Stephanie Mailerová. Má dôkaz, že v prvom veľkom prípade, ktorý Jesse riešil v roku 1994, došlo k chybe a vinník doteraz behá po slobode. Jesse, ktorý sa hrdí nielen stopercentnou úspešnosťou riešenia prípadov, ale aj pevným citom pre spravodlivosť, má obrovského chrobáka v hlave. A aj keď spočiatku nemá podporu vrchnosti či bývalého partnera, rozhodne sa zistiť, čo je pravdy na slovách mladej ženy. Keď Stephanie Mailerová zmizne po tom, čo pichla do osieho hniezda, policajné sily sa zmobilizujú v snahe odhaliť nielen pozadie možného únosu, ale aj štvornásobnej vraždy, ku ktorej došlo pred dvadsiatimi rokmi. Jessemu pomáha napokon aj niekdajší parťák Derek, ktorý sa práve kvôli danému prípadu uchýlil do administratívy. Novou posilou je miestna policajtka Anna, potýkajúca sa s problémami v manželstve i tým, že je jedinou ženou v tradičnom malomestskom zbore. Trojica vyšetrovateľov musí preniknúť do vzťahov a pomerov komunity a prísť na to, čo viedlo Stephanie Mailerovú k tomu, že zanechala život vo veľkomeste a uchýlila sa do redakcie druhotriednych novín. Odkiaľ vedela, že vrah primátorovej rodiny a náhodnej okoloidúcej nebol odsúdený? A čí hnev tým na seba privolala?
Joël Dicker (zdroj: Penguin Random House)
"Nevedeli sme sa pohnúť z miesta. Ľudia z mestskej správy nám povedali, že primátor Gordon zúril, keď sa dozvedel o požiari v budove, ktorá patrila Tennenbaumovi. Bol presvedčený, že požiar založil Tennenbaum. A takisto orphejská polícia. Ale dôkazy nemali. Tennenbaumovi sa zjavne podarilo nezanechať nijaké stopy. Jedinou našou nádejou bolo, že spochybníme jeho alibi, ak sa nám podarí dokázať, že v čase vrážd odišiel z mestského divadla." (str. 135)
Zmiznutie Stephanie Mailerovej je na súčasné pomery dosť rozsiahly román, čo oceňujem. Nikam sa neponáhľa, udržiava si pozvoľné tempo, a pritom nemáte pocit, že dej nenapreduje. Môže za to i kompozícia textu - každá kapitola je rozprávaná z iného uhla pohľadu, často sa retrospektívne vraciame aj do minulosti k pôvodnému vyšetrovaniu. Vďaka tomu je príbeh ucelenejší a môžeme sledovať, kadiaľ sa uberali životné osudy zúčastnených postáv. A to tak vyšetrovateľov, ako aj obyvateľov mestečka Orphea. Tých je dosť, ale každý je čímsi osobitý a v záplave mien sa nestratíte. A keby náhodou áno, v závere knihy nájdete zoznam postáv, čo vám pomôže zorientovať sa. Celý príbeh sa točí prakticky okolo divadelného festivalu v Orphei, do ktorého sú viac či menej zapojení početní obyvatelia a tvorí výborný rámec pre rozohratie komplikovaných vzťahov. Práve na nich je román založený, ide po "človečine", nie po zločine ako takom. Azda aj preto mi Joël Dicker tak rýchlo prirástol k srdcu. Škoda, že na ďalší jeho titul si budeme musieť počkať zase o niečo dlhšie...

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára