"Ak detektívi čakali, že skloním hlavu a nechám to tak, škaredo sa mýlili. Prinútim ich, aby ma vypočuli, aby ma brali vážne. Nedovolím im uzavrieť Oliviin prípad bez zistenia, čo sa naozaj stalo. Zízala som na mobil. Prvý raz po dlhom čase sa mi stalo, že som niekoho potrebovala. Veľmi dobre som sa naučila spoliehať len sama na seba a druhých od seba odháňať. Uvedomila som si to, až keď som prišla o Oliviu. Asi som nejakým spôsobom zrástla so svojou dcérou a nežila len pre ňu, ale aj cez ňu. A neprekážalo mi to. Kiežby som sa pri tom necítila tak nepríjemne." (str. 103)Príbeh má dve rozprávačky – jednou je Abigail Knightová, vyrovnávajúca sa s dcérinou nehodou, a druhou samotná Olivia. Kto má rád prelínanie viacerých línií, príde si na svoje. Retrospektívne rozprávanie o Olivii, jej vzťahoch, problémoch a napokon stretnutí vedúcemu k osudnému pádu mapuje ostatný polrok. Nejde o veľkú autorskú inováciu, podobná kompozícia je dosť bežná a pripomínala mi romány od takisto anglických autoriek ako napr. C. L. Taylorová alebo Laura Marshallová. Keďže sa osobne neradím k trpezlivým čitateľom, miestami na mňa línia z minulosti pôsobila až príliš spomaľujúco. Vzhľadom na to, že vieme, kam povedie, by som očakával väčšiu dramatickosť. Žáner psychotrileru poskytuje autorom veľa možností, ako posúvať jeho hranice. Christina McDonald dáva do popredia najmä psychologickú stránku. Tam, kde by iní stavali na nečakaných zvratoch či šokovaní čitateľa, poukazuje na medziľudské interakcie a na fakt, že často dôkladne nepoznáme ani najbližších ľudí. Každý má nejaké tajomstvo... V tom vidím najväčšiu devízu románu – s hrdinkami sa ľahko dokáže stotožniť väčšina čitateľov. Kto však hľadá napätie v zmysle vyčíňania beštiálneho vraha, môže ostať sklamaný. Román Noc, keď som spadla sa stavbou deja (spätným zisťovaním okolností) výrazne približuje detektívke. Keďže dej graduje len pozvoľna, oceňujem, že autorka stavila pri texte na prevahu dialógov. Tie ho dynamizujú a funkčne zdôrazňujú Abigailin vnútorný zmätok. Reč postáv pritom hodnotím ako jeden z najdôležitejších prvkov diela. Kým Abigail sa zmieta v neistote a nerozumie, čo sa stalo, v kontraste s ňou sú lekári s ich systematickým a jasným definovaním situácie – od diagnózy mozgovej smrti po oznámenie, že Olivia bola v čase pádu tehotná. Na pretras sa tak dostáva nielen vzťah matky a dcéry, ale aj ľúbostný život Olivie, čím sa rozširuje aj počet možných páchateľov...
 |
| Christina McDonald |
"V zadnom vrecku mi nahlas cinkla nová správa, až som takmer vyskočila z kože. Keď som ju otvorila, zbadala som fotku svojej tváre a krvavé črevá vychádzajúce z mojich úst. Niekto mi vybielil oči. Pojeb sa! stálo na fotke. Naskákali mi zimomriavky, v ústach mi vyschlo, v hrdle ma škriabala hrôza. Obzrela som sa a náhle ma premkol strach, že ma ktosi sleduje." (str. 204)Keby boli čitateľovi vopred známe všetky fakty, autorka by dobre neodviedla svoju prácu. Našťastie si v zálohe ponechala niekoľko prekvapení a hoci napokon záver nie je celkom nečakaný, nedá sa povedať, že by ma zanechal chladným. Práve naopak, spätne ma nútil premýšľať a znovu si poprepájať jednotlivé dejové línie a identifikovať skryté náznaky. Christina McDonald si dala na príbehu záležať a očividne ho mala dobre premyslený. Ako som už spomenul, je výhodné, že stavila na „ženy z ľudu“, Noc, keď som spadla má tým šancu zaujať väčší počet potenciálnych čitateľov. Ako som sa dozvedel, už má na konte aj druhú knihu, tak dúfam, že jej úspešná šnúra bude pokračovať i naďalej.
Originálny názov: The Night Olivia Fell
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Veronika Maťúšová
Počet strán: 360
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára