"Veľká bombarda do rána vychladla a delostrelec, plný entuziazmu, nezaváhal a vypálil z nej hneď pri východe slnka. Hukot a otras zeme bol taký, že Reynevan spadol z úzkej prične, na ktorej spal. A drobná slama a prach sa sypali z povaly ešte po tri ružence. Veľkú bombardu, ako pani matku, nasledovali menšie delá, metajúce centové a polcentové gule. Dunelo to. Zem sa chvela. Prebudený Reynevan sa usiloval rozpamätať na sen, a bolo sa na čo rozpamätávať: znovu sa mu snívalo o Nikolette, Katarzyne von Biberstein. S detailami. Delá hrmeli. Obliehanie pokračovalo." (str. 110)Príbeh Božích bojovníkov sa odohráva v roku 1427, čiže dva roky po udalostiach Veže bláznov. Reinmara z Bielaa jeho parťákov sme opustili vo chvíli, keď sa vydal na cestu do Čiech, a tak ho stretávame v Prahe - jej stredoveký ráz poteší každého milovníka historických detailov. Autor si totiž dáva záležať na autenticite, čo má za následok verné zobrazenie rôznych aspektov niekdajšieho života. Ja osobne síce nie som priaznivcom opisov, ale v tomto prípade mi to neprekážalo. Sapkowski má talent na ich zapracovanie do deja tak, aby boli jeho pevnou súčasťou, nie iba výplňou textu. Reinmar je v Prahe ako doma, napokon, práve tu sa začala jeho cesta k vzdelaniu. A to nielen na poli medicíny, ale i mágie. Nebezpečné praktiky mu síce neraz zachránili život a priviedli ho napríklad medzi čarodejnice či k vyháňaniu diabla, no Sväté ofícium si brúsi zuby na každého, kto sa vymyká učeniu cirkvi. A bojovať po boku husitov, kacírov a rebelov, sa tiež nemusí vyplácať. Musím však hneď povedať, že u Reinmara badať vnútorný vývoj. Kým v prvej časti sa občas prejavil ako ľahkovážny mladík, motivovaný idealistickými predstavami o láske a cti, teraz je uvážlivejší a vo väčšej miere si uvedomuje dôsledky svojho konania. To však neznamená, že prestáva priťahovať problémy. Ako husitský vyzvedač sa dostáva na mnohé miesta, stretáva rôznych ľudí a zavše sa ocitne v zajatí. To je v trilógii dosť častý motív, no Sapkowski ho zakaždým dokáže spracovať s novým prístupom, takže len tak ľahko nezovšednie. Cez spojenie Reinmarových dobrodružstiev a skutočných historických udalostí sú čitatelia napokon svedkami brilantného rozprávania o spoločnosti, krvi, mágii a duševnom svete postáv.
"V opare, čo sa vznášal nad pentagramom, sa čosi pohlo, zachvelo sa, zatancovalo mozaikou mihotavých odrazov. Reynevan sa sklonil, napol zrak. Na jeden prchavý okamih sa mu zdalo, že vidí ženu, vysokú, čiernovlasú, s očami ako hviezdy, so znamením polmesiaca na čele, oblečenú do šiat mnohých vzorov, premenlivých odtieňov - od bieloby cez meď až po purpur. Kým celkom pochopil, koho si to prezerá, vidina zmizla, ale prítomnosť Matky Všehomíra bola stále citeľná." (str. 352-353)Husitská trilógia vyvracia zaužívané tvrdenie, že stredovek bol čistým obdobím temna. Minimálne na jeho konci sa vyskytovali rôzne prúdy túžiace po vzdelaní, rozšírení učenia a objavoch i za hranicami ľudskej mysle. Na druhej strane na stránkach knihy občas tečie krv potokom, Andrzej Sapkowski sa nebojí ani otvoreného zobrazenia negatívnych prvkov doby. Zaujímavým prvkom jeho štýlu je aj občasná zmienka o osude niektorých postáv. Vďaka tomu síce viete, čo sa s nimi stane, ale netušíte, za akých okolností. Každá kapitola je uvedená krátkou charakteristikou, tá však všetko neprezradí, ale funkčne navnadí na ďalšie čítanie. Celkové spracovanie nového vydania je ukážkovou prácou vydavateľstva - od úžasnej obálky cez kvalitu papiera až po redakčnú úpravu. Je totiž smutnou skutočnosťou, že súčasné knihy obsahujú množstvo chýb, ale Boží bojovníci si razia cestu väčšej čistoty textu. Tento román je povinnou jazdou pre každého fanúšika dobrého čítania a ja sa už teraz teším, ako pekne sa vedľa seba budú onedlho vynímať všetky diely série.
Originálny názov: Bozy bojownicy
Príslušnosť k sérii: 2. diel (Husitská trilógia)
Preklad: Karol Chmel
Počet strán: 573
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára