Keď je kniha poctou, zábavou i potešením

Vydavateľstvo Ikar pripravilo pre milovníkov textov v akejkoľvek podobe skutočnú lahôdku. Mesiac kníh už máme síce za sebou, ale písané slovo sa dá našťastie oslavovať všade a bez ohľadu na čas. Ak navyše patríte k fajnšmekrom, ktorí sa nechávajú uniesť pri ovoniavaní stránok či jednoduchom prezeraní si kvalitne odvedenej práce vydania, publikácia Knihy, ktoré ovplyvnili dejiny rozhodne nesmie chýbať vo vašej domácej knižnici. Budete sa k nej vracať, odporúčať ju známym a chváliť sa ňou iným literárnym nadšencom. Počas mesiaca som si ju dávkoval postupne a moje potešenie z nej neupadalo, práve naopak. Ani po obrátení poslednej strany som ju neodložil, ale mám ju poruke, pretože mnoho informácií v nej obsiahnutých mi priebežne vypadlo z hlavy, zároveň ich však môžem - a chcem - priebežne využívať aj v školskej praxi. 

"Milovať knihu znamená spoznať priateľa, ktorého napriek všetkému chceme mať pri sebe. Všetci máme knihy z detstva, ktoré sa predvídateľne otvoria na obľúbenej stránke, alebo román, ktorý sme čítali tak často, až sa jeho väzba už rozpadá. A v dobe, keď elektronická kniha otvorila novú kapitolu v dlhom príbehu, mnohí čitatelia znovu objavujú estetickú silu a krásu knihy, predstavujúcej zároveň nádherný predmet. Spomedzi mnohých radostí, čo nám knihy poskytujú, je práve tou, ktorá nikdy nevybledne." (str. 7)

Ako vidieť už aj z úryvku z predhovoru Jamesa Naughtieho, ide nielen o výber tých najdôležitejších diel v päťtisícročnej histórii literatúry, ale aj o vyjadrenie kladného vzťahu ku knihám. Ich hodnota totiž nespočíva len v cenovke. Každý výtlačok je výsledkom mravenčej práce celého kolektívu ľudí a nejeden z nich sa môže stať dokonca čímsi celoživotným sprievodcom. Publikácia je nádherným prehľadom rôznych druhov textov, ich významu či výroby. Spoznáte početné spôsoby tvorby a písma, čo sa prejavuje hlavne v počiatkoch - v staroveku. Práve v tomto období začína objavná cesta a končí v súčasnosti. Ponoríte sa teda do Zvitkov od Mŕtveho mora a vynoríte v príručke vytlačenej na 3D tlačiarni. Päť kapitol je rozdelených podľa jednotlivých historických etáp (3000 pred n. l . - 999 n. l., 1000 - 1449, 1450 - 1649, 1650 - 1899 a od 1900). Samozrejme, do knihy sa nedajú vtesnať všetky top diela, ale autori odviedli skutočne obdivuhodnú prácu. Niektorým titulom je venovaných viacero strán, iným aspoň krátky stĺpček, každá pasáž je však niečím zaujímavá a prinášajúca nové poznatky. Hlavne preto, že sa neobchádza žiadny žáner, okrem beletrie sa k slovu dostane aj literatúra faktu, náučná literatúra a ďalšie špecifické odnože. Žiadna pritom neprevažuje, Malý princ je rovnako významný ako Umenie vojny, Denník Anny Frankovej ovplyvnil milióny čitateľov po celom svete, tak ako napríklad Ezopove bájky. Okrem sprievodného textu nájdete pri každej knihe stručné informácie o krajine pôvodu, roku a spôsobe vydania, počte strán či rozmeroch. Prirodzene, ak sú dané údaje zachované. Takisto sa nedá spomenúť obrazová zložka. Samotný text prečítate pomerne rýchlo, ale každá dvojstrana pritiahne vašu pozornosť na dlhší čas. Fotografie, kresby a rôzne reprodukcie sú nemenej podstatné ako písané slovo a funkčne a zároveň esteticky dotvárajú celkový kolorit. 

"Záujem verejnosti o rozprávky vzplanul počas raných rokov vlády kráľovnej Viktórie a koncom devätnásteho storočia už boli pevne zakotvené v populárnej kultúre. Rozprávkové príbehy ponúkali jednoduchý únik v dobe veľkých spoločenských zmien spôsobených industrializáciou a masovou migráciou ľudí z vidieka do rastúcich miest." (str. 222)

Chronologické usporiadanie nie je výhodné iba pre lepší a systematickejší prehľad, ale poskytuje to čitateľovi aj dôkladnejší náhľad do spoločenského a historického vývoja. Mnohé knihy sú totiž prepojené s vtedajším aktuálnym dianím a odrážajú ducha doby alebo pohnútky autora či autorky. Publikácia Knihy, ktoré ovplyvnili dejiny sa už teraz zaradila v mojom osobnom rebríčku na popredné miesto, čo sa týka kvality a obľúbenosti, a tak skoro odtiaľ zrejme neklesne. Krásne totiž vyzerá, vonia, disponuje ohromnými informáciami a inšpiruje k čítaniu klasiky aj komerčnejšie ladených diel. Takáto pecka sa na trhu objaví iba raz za čas, takže by ste si ju mali čím skôr zadovážiť aj vy :-)

Originálny názov: Books That Changed History
Preklad: Ivana Krekáňová
Počet strán: 256

Recenzia vnikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Ikar.

Takmer neuveriteľné zbavovanie sa okov pôvodu a predsudkov

Názov knihy vo mne evokoval príbeh týkajúci sa druhej svetovej vojny, poznamenaný útrapami židovského obyvateľstva pod nadvládou krutého režimu. Priznávam, podľahol som trendu literárnych návratov k tomuto obdobiu a už vopred som si vytvoril istý predpoklad. Aké príhodné! Práve unáhlené závery, predsudky a neopodstatnené postoje sú jedným z hlavných motívov diela, ktoré vás zasiahne svojou autentickosťou, úprimnosťou a naliehavosťou. Keby nešlo o skutočný príbeh, musel by som obdivovať autorkinu fantáziu a prienik do zobrazeného prostredia. Eliska Tanzer však spísala svoje reálne zážitky a skúsenosti z cesty za vzdelaním a lepšou životnou úrovňou. Tam, kde by sa mnohí vzdali už na začiatku, prejavila obdivuhodnú vnútornú silu a odhodlanie. 

"Ako malá som svoju rómskemu pôvodu nevenovala pozornosť. Vedela som, že mama je Rómka, ale viac ma nezaujímalo. Ani keď som videla, ako policajti vlečú preč mužov a chlapcov od rodín, len aby vďaka nim uzatvorili nejaký prípad, ani vtedy mi nenapadlo, že príčina toho, prečo mi je súdené žiť s muchami a rôznymi chrobákmi, tkvie v mojom etnickom pôvode. Netušila som, že to môže byť inak. V mojich predstavách neexistoval lepší či horší život, ako som mala ja." (str. 39)

Kniha má skvelú obálku, mám rád kontrastné grafické riešenia, a tu sa podobné priam pýtalo. Sivé prostredie v protiklade s osobnosťou hrdinky a rozprávačky tvorí východisko, od ktorého sa odvíja celý príbeh. Eliška sa narodila trinásťročnej rómskej matke, ktorá sa už od detstva živia prostitúciou ako väčšina žien vo východoslovenskej osade Drovane. Jej otcom bol nemecký neonacista Franz, ktorý mal na chrbte ledva dva krížiky, ale (pomerne prekvapivo) prijal rodičovskú zodpovednosť. Išlo o jeden z prvých zlomov, ktoré napokon dopomohli Eliške vymaniť sa z "pút dedičnosti". Automaticky sa totiž od nej očakávalo, že bude pokračovať v tradícii najstaršieho remesla, no osud s ňou mal iné plány. Vďaka otcovi, boxerovi zúčastňujúcemu sa ilegálnych zápasov, pravidelne cestovala do Nemecka, čím sa aspoň na istý čas dištancovala od slabej hygieny, špiny a jedla z kontajnerov a okúsila život na primeranejšej úrovni. Eliška túžila po štúdiu, dobre si uvedomovala silu vzdelania, no, žiaľ, podmienky na Slovensku boli neprajné, a tak ju matka v trinástich rokoch poslala do Anglicka. Vzrušenie z očakávania a nových možností sa začína rozplývať už počas cesty (nečudo, spôsob, akým sa Eliška dostala za hranice, je bizarný a hrozný zároveň) a drsná realita na ňu udrie prakticky okamžite po dorazení do cieľa. Eliška sa dostáva do pazúrov obchodníkov s ľuďmi a musí začať pracovať, resp. hrdlačiť, aby naplnila ich predstavy o cene vlastného života. Celá pasáž vyznieva o to tragickejšie, že v tomto prípade nehrala rolu ani tak jej farba pleti, ako jednoduchý fakt, že bola dievča, čo sotva vyrástla z detských topánok, a tak nemala ako človek pre nich veľkú hodnotu. Pri čítaní veľmi dúfate, že sa Eliške podarí vymaniť zo začarovaného kruhu čo najskôr, hoci si tiež uvedomujete, že ju čaká ešte veľa prekážok. Zamrzelo ma, že jej domovina nebola schopná či ochotná poskytnúť priestor na sebarealizáciu, čím by zamedzila mnohým problémom, no ako hovorí Eliska Tanzer v predslove knihy, nepociťuje voči Slovensku krivdu a z celého srdca tvrdí, že "túžbou každého Slováka a Slovenky by malo byť zachovanie našich kultúr, vítanie iných kultúr a život vo vzájomnom mieri a harmónii." Hovorí mi z duše, hoci sa obávam, že sa vždy nájdu ľudia, ktorí sa budú biť do pŕs v snahe zachovania "čistej kultúry", ktorá ale prakticky neexistuje. No práve diela ako Vyrástla som v gete so silným hlasom a ľudským osudom sú tým prvkom, ktorý je potrebný v boji proti hlúposti, zaslepenosti a davovej nenávisti.

"Svoje úlohy som si musela robiť navzdory šikanovaniu a ľahostajnosti učiteľov. Učiteľom to za vinu nedávam. Keď som nechápala napísané pokyny, hnevala som sa sama na seba. Keďže triedy boli vždy preplnené, ako by som mohla čakať, že učitelia budú brzdiť anglických študentov, len aby vysvetlili niečo tupani ako ja?" (str. 198)

Kniha nie je románom, zaraďuje sa skôr k memoárom a literatúre faktu, no už od začiatku máte dojem, akoby ste čítali premyslenú beletriu. Ide o dejom nabitý príbeh, ktorý vyvolá emócie, podnieti k zamysleniu a dovedie k poznaniu o ľuďoch a prostredí, ktoré napriek modernej dobe stále ostáva akoby v závetrí a vieme o ňom málo. Eliska Tanzer je obdivuhodná osoba, jej slová by sa mali šíriť ako požiar, aby zapálili záujem v čo najväčšom množstve čitateľov. Samy za seba už hovoria len jej vety z obálky knihy: Nikoho neobviňujem, nikomu sa nechcem pomstiť. Chcem sa len vyliečiť.

Originálny názov: The Girl from Nowhere
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: František Kôpka
Počet strán: 320

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media. 

Tajomstvom podmienená atmosféra aj konanie postáv

O sociálnej sieti Wattpad som veľa počul, ale doteraz som sa s ňou osobne nezoznámil. Autorka píšuca pod pseudonymom Danielle Hartová je tam však ako doma, čo dokazuje aj množstvo jej fanúšikov a čítanosť príspevkov. Z internetu sa tento mesiac presúva na reálne knižné pulty, kde už môžete natrafiť na jej oficiálny debut Pavúčia ľalia. Napohľad ide o útle dielo, ale skrýva v sebe veľa rôznych motívov a myšlienok. Ako pavučina utkaná z množstva previazaných vláken. Obálka aj názov vyznievajú tajomne, až lyricky. Otázne je, či to nebude kontraproduktívne pri snahe zaujať čitateľa. Výhodou je, že cieľovka edície YOLi je "vychovaná" a knihe dá určite šancu. Už aj preto, že v sebe nesie značné fantazijné prvky, čo zodpovedá súčasným trendom.

"Ešte nikdy som nevidela, že by sa nejaký pavúk takto správal. Všetky, na ktoré som dosiaľ naďabila, zvyčajne utekali, len čo sa k nim priblížil človek. Félix sa vytrvalo štveral po vláknach k veku, aby sa dostal na slobodu. Na moje obrovské zdesenie sa mu podarilo nadvihnúť skielko a cez škáru prepchať chlpaté telo von. Vytiahol sa hore a zabalansoval na okraji skleneného väzenia. Potom sa odrazil a skočil na Isabellu. Len horko-ťažko som zadržala výkrik. Pavúk skočil Isabelle na predlaktie a po rukáve školskej rovnošaty pomaličky liezol nahor." (str. 100)

Pavúky majú viacero významov, či už skutočných, symbolických, alebo umeleckých, keďže Pavúčia ľalia je zároveň názvom nielen knihy, ale aj... knihy 😀. Ako to myslím, na to prídete pri čítaní sami, nechcem veľa prezrádzať, aby som vás nepripravil o zážitok pri odhaľovaní aj tých najmenších kamienkov v mozaike. Anotácia toho tiež veľa neprezradí, a už vôbec nevyvolá dojem, že príbeh je zasadený do minulosti. To bolo pre mňa prvé veľké prekvapenie, ale určite pozitívne. Som fanúšikom historických románov i romancí a starý kaštieľ poskytujúci vzdelanie mladým ženám na prahu dospelosti je ako stvorený na rozvíjanie zaujímavých zápletiek. Tajné zákutia či spletité udalosti daného miesta sú síce klišé, ale v rukách šikovnej autorky sa môžu ľahko premeniť na neopozerané námety. Danielle Hartová očividne vie, kde končia známe východiská a začína moderné spracovanie. To sa týka predovšetkým postáv, na ktorých stojí a padá celý príbeh. Lillian Whitová nerobí otcovi radosť, pretože dáva prednosť citom pred spoločenským postavením, a tak ju pošle na prevýchovu do Dievčenskej akadémie svätého Félixa. Kto by čakal priateľské prostredie, kde si žiačky pomáhajú so štúdiom a vytvárajú si celoživotné vzťahy, bol by zhrozený. V akadémii totiž vládne prísna hierarchia ako vystrihnutá z amerických seriálov a filmov pre tínedžerov. Na vrchole pyramídy tróni Victoria, ktorá si svoje postavenie patrične užíva a neváha si ho vydobyť aj ručne-stručne. Od dokonalosti má skutočne ďaleko a jej praktiky, presahujúce rámec morálky a etiky, sú verejným tajomstvom. Do písaných aj nepísaných pravidiel uvádza Lillian nová kamarátka Isabella, ktorá však tiež nie je žiadnou tichou myškou a je poznačená udalosťami zasahujúcimi do každej sféry ich malého, ale zato dianím nabitého sveta. Zobrazenie pomerov medzi žiačkami, ich rodinami a učiteľmi považujem za najlepšie z celej knihy. Hľadanie svojho miesta v kolektíve, snaha zapadnúť a zároveň sa čímsi odlíšiť v spojení so zachovaním si vlastnej tváre sú dôležitými atribútmi aj dnes a mám pocit, že táto téma sa nikdy celkom nevyčerpá. 

zdroj: Prečítané.sk

"Prudko som sa zapýrila, lebo som si spomenula, ako ma počas predošlej noci pobozkala. Nie, my dve nie sme ako zamilovaný pár z príbehu. To je vylúčené! Isabella ku mne nič necítila, pobozkala ma len preto, lebo som sa jej opýtala, aké to je. Navyše, obe sme predsa dievčatá! Áno, sme si veľmi blízke, ale je to spôsobené predovšetkým tým, že sme na akadémii žiadnu inú priateľku nemali. Bola mi ako sestra, ktorú som nikdy nemala. Láska medzi dvoma dievčatami predsa nemôže vzplanúť." (str. 144)

Myslím, že Pavúčia ľalia zaznamená u dospievajúcich čitateľov úspech. A predovšetkým u dievčat, keďže obsahom a postavami je román určený hlavne pre ne. Autorka otvára rôzne témy blízke veku pred bránou dospelosti, či už ide o spomínané vzťahy, objavovanie vlastnej sexuality alebo vnímanie iných ľudí. Pretože správanie človeka a jeho skutočná tvár sú dve odlišné veci, na čo všetci neraz radi zabúdame... Knihe by som mohol vytknúť napríklad nedotiahnutie niektorých línií, slabší prienik do celkovej mytológie či nejasnosti ohľadom motivácie určitých postáv, ale v rámci slovenskej tvorby ide v danom žánri každopádne o nadpriemer, preto verím, že o Danielle Hartovej budeme ešte počuť.

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Ikar.

Príbeh Popolušky je iba jednou stranou mince

Moderné adaptácie klasických rozprávok sú v kurze už niekoľko rokov, preto nečudo, že prichádzajú ich nové filmové spracovania a prerozprávania v novom šate. Jennifer Donnelly však posúva hranice žánru a prichádza s novým prvkom v kolobehu známych príbehov. Rozhodla sa totiž venovať pozornosť vedľajším postavám, ktoré sa buď nedočkali veľkého priestoru, alebo boli vykreslené negatívne. Dnes už vieme, že mnohí záporáci mali opodstatnené dôvody, aby občas konali v rozpore s dobrými mravmi, a nahliadnutie do ich vnútra a spísanie ďalších osudov je nielen výzvou, ale aj zaujímavým počinom. Americká spisovateľka sa tejto úlohy zhostila čarovne, ako sa na rozprávku patrí, a Nevlastná sestra na vás zapôsobí neobyčajnou atmosférou, silným príbehom i nevyhnutným posolstvom.

"Predstieral, že mieri vľavo, a potom zahol doprava. Isabelle uskočila, ale zakopla pätou o kameň a spadla. Inštinktívne sa hneď po dopadnutí prevalila na pravú stranu. Útočník trafil kameň a vyleteli iskry. Keď sa dievčina štverala na nohy, muž ešte raz zdvihol meč. Isabelle sťažka dychčala a svaly na rukách ju pálili od námahy. Zdvihla zbraň do výšky a kryla sa, ale on bol silnejší a stál pevne, takže vedela, že tentoraz jej úderom vyrazí meč z ruky. A ak sa tak stane, bude bezbranná a vydaná mu na milosť. Pripravovala sa na najhoršie. Ibaže v okamihu, keď sa zahnal, preťal vzduch výstrel." (str. 87)

Isabelle ako hlavná postava je výbornou voľbou, pretože poskytuje autorke nepreberné množstvo spôsob, ako ju pojať a zároveň zapracovať do východiskového príbehu jej nevlastnej sestry, ktorá sa vďaka láske a črievičke stala manželkou princa. Kto však čaká ďalšiu tradičnú rozprávku, mal by sa mať na pozore. Jeniffer Donnelly sa očividne nechce zviesť na vlne "vykrádania", ale razí si vlastnú cestu. Jej štýl mi sadol už od samého začiatku a je originálnym zjavom medzi záplavou nových autoriek, čo zaplavujú náš trh. Okrem strhujúceho deja, ktorý je zbavený hluchých miest, natrafíte na množstvo zaujímavých myšlienok, postrehov a úvah. Nijakým spôsobom pritom nespomaľujú príbeh, skôr ho funkčne dopĺňajú a zvýrazňujú charakter hrdinky. Isabelle ma príjemne prekvapila. Čakal som totiž hašterivejšiu, zatrpknutejšiu osobu, súdiac podľa klasiky. Nevlastná sestra však disponuje vlastným smerom, a dokonca si trúfam povedať, že súčasným čitateľom má čo povedať viac než samotná Popoluška. Kniha je totiž v prvom rade o potrebe nájsť si konkrétny cieľ, spoznať svoje silné i slabé stránky aj o tom, ako dosiahnuť spokojnosť a šťastie bez ohľadu na tlak a očakávania okolia. Zároveň nahliada na zloduchov z chápavejšieho pohľadu. Tak ako novopečená princezná Ella nie je vždy žiarivo krásna a dobrá, ani jej nevlastné sestry či matka celé dni nesnovajú plány, ako jej uškodiť. Za každým činom sa skrýva určitá - uveriteľná - motivácia. Páčilo sa mi, ako do deja vstupujú aj viac či menej symbolické postavy a sprevádzajú Isabelle na jej ceste k sebauvedomeniu. Sudičky aj Chance patria k top motívom a napomáhajú k uzretiu starej známej pravdy, že vnútorná krása je omnoho podstatnejšia než tá vonkajšia. A že vôbec v konečnom dôsledku nezáleží na tom, že si Isabelle ochotne odsekla prsty na nohe, aby sa jej vmestila do črievičky. Hlavné je, že si uvedomila skutočné hodnoty a je pripravená bojovať (aj doslova) za vlastné šťastie.

Jennifer Donnelly (zdroj: Writers Write)

"Z trosiek sa vynorili ďalšie dve myši a ťahali niečo za sebou. Priniesli to až k nej. Bol to náramok z drobných zlatých krúžkov. Z jedného viselo zlaté srdiečko s rubínom uprostred. Ten náramok jej venoval otec. Bol celý od sadzí, ale tie sa dajú umyť. Prsteň vykúpi Nera. Náramkom zaplatí za svoju slobodu. Bude ho môcť predať a za zarobené peniaze si prenajme v dedine izbu pre seba a svoju rodinu. Oslobodí sa od madam, jej kráv a kapusty. Isabelle z vďačnosti a pokory položila pred myšiu matku ruku na zem, dlaňou nahor." (str. 187)

Na románe Nevlastná sestra sa mi páčil temnejší nádych, náročné prekážky, ktoré musí hrdinka prekonať, aj kratšie kapitoly. Príbehu pristane rýchly spád a dokonca aj istá nepredvídateľnosť, napriek tomu, že ide o napĺňanie rozprávkových prvkov. Priznám sa, občas som si nebol istý, či ma na konci naozaj počká ustálené víťazstvo dobra nad zlom, alebo si Jennifer Donnelly pripravila pre čitateľov nejaké prekvapenie. Zrejme by som jej však zhltol akýkoľvek koniec. Myšlienka, že krása nie je všetko, môže sama osebe znieť otrepane a slabo, ale v rukách šikovnej autorky sa môže zmeniť na strhujúci apel. Najmä v dnešnej plytkej, povrchnej dobe; a ak aspoň na malý moment táto kniha naruší ľuďom ich bublinu, bude to úspech. 

Originálny názov: Stepsister
Príslušnosť k sérii: Nie, hoci JD napísala viacero kníh inšpirovaných známymi rozprávkami
Preklad: Denisa Ghaniová
Počet strán: 312

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.

Vyšetrovanie vrážd v tudorovskom Anglicku

Žáner trileru, krimi či detektívky je v súčasnosti azda tým najobľúbenejším. Potrestanie zla, víťazstvo spravodlivosti a popri tom vyriešenie osobných problémov hrdinov sa dá vnímať ako moderné prevedenie rozprávok pre dospelých. A keď sa k tomu pridá náučný rozmer, úspech je zaručený. To je aj prípad britského autora Christophera Johna Sansoma, ktorý zasadil svoje napínavé príbehy do prvej polovice 16. storočia. Dynastia Tudorovcov je už sama osebe vábivým prvkom, a keď sa k tomu pridá klasické pátranie po nebezpečnom vrahovi, máloktorý fanúšik kvalitných románov dokáže odolať takémuto lákadlu. Zánik je navyše len prvou časťou dobre rozbehnutej série, a tak sa môžete pohodlne usadiť a začítať s vedomím, že váš nový obľúbenec Matthew Shardlake tu s vami ostane ešte nejaký čas. 

"Pri výkone služby som už zažil všeličo. Mal som dočinenia s bezočivými klamármi a vierolomnými chrapúňmi. Musím sa priznať, že vypočúvať takýchto ľudí bol skutočný pôžitok. Sledovať, ako sa tvária, keď im po odhalení spadne hrebienok, keď šikovne odomknem trinástu komnatu plnú lží a oni sú bezradní a oči im kmitajú ako splašené. Brat Gabriel bol iný. Stačilo udrieť na jeho citlivú strunu a staré nechutné hriechy súkal ako z rukáva. Podkopať jeho krehkú dôstojnosť bola úplná hračka, ale radosť som z toho určite nemal." (str. 142)

Práca pre generálneho vikára Henricha VIII., mocného a obávaného Thomasa Cromwella, by bola pre niekoho splnením snov, no právnik Matthew Shardlake je už unavený a zbavený ilúzií o praktikách vplyvných mužov na dvore aj o férovosti zákulisných ťahov. No práve v čase, keď zvažuje utiahnutie sa do pokojnejšieho ústrania, dôjde k vražde kráľovského komisára, vyšetrujúceho istý kláštor pre výrazné neprístojnosti. Cromwell neberie vrahov odkaz na ľahkú váhu, predsa len akékoľvek zlyhanie sa môže odraziť nielen na jeho kariére, ale aj živote. Kráľ Henrich má veľmi podozrievavé oko a určite nezabúda, že Thomas bol svojho času horlivým spojencom jeho druhej manželky Anny Boleynovej, ktorá nedávno prišla o hlavu. Matthew sa tak pripletie do diania ohľadom rušenia kláštorov, ktorým si chce Cromwell pod sebou zabezpečiť pevnejší konár. Spolu so svojím mladým chránencom prichádza do kláštora obohnaného chladnými múrmi, tajomstvami a odporom voči náboženskej reforme. Preniknúť medzi odmeraných mužov a nájsť odpoveď na otázku, kto a prečo otrávil mnícha, bude poriadne náročná úloha. Najmä keď sa ukáže, že záhada súvisí s ďalšími miestnymi úmrtiami, ktorými besnenie ani zďaleka nekončí.

Tudorovská éra je plná zmien, intríg a občas neprehľadných zákutí, no C. J. Sansomovi sa darí previesť nimi čitateľa ľahko a zrozumiteľne. Vyberá si motívy podstatné pre dej a nezahlcuje text zbytočnými odbočkami a informáciami, hoci neraz má na to príležitosť. Napriek tomu sa o zobrazenom období dozviete nepreberné množstvo faktov, mená z učebníc dejepisu ožívajú na stránkach kníh a ste ochotní uveriť, že dotyčné pasáže sa skutočne odohrali. Zánik rozohráva skvelú hru na pátranie po vrahovi, mníšsky kláštor je výbornou kulisou na budovanie tajomnej atmosféry, rovnako ako pestrosť charakterov. Autor sa snaží čímsi odlíšiť aj vedľajšie postavy, o ústrednom hrdinovi ani nehovoriac. Matthew Shardlake ani náhodou nezapadá do šablóny dokonalého záchrancu, telesné postihnutie je preňho prekážkou a ešte viac terčom posmechu a predsudkov. Vyvažuje to však bystrým umom, silným zmyslom pre spravodlivosť a trefnými postrehmi v rôznych oblastiach spoločnosti. Vaše sympatie si získa, už keď kráča v úvode na stretnutie s Cromwellom, a počas vyšetrovania brutálnych vrážd ešte vzrastú. Nečudo, že autorovi sa darí udržiavať ho pri živote už v siedmich knihách. 

C. J. Sansom (zdroj: The Times)

"... vtom sa obrátil ku mne a skôr než som sa nazdal, vykríkol a s predpaženými rukami sa na mňa vrhol. Nasledujúce udalosti sa mi do duše zapísali večným atramentom, dodnes to mám pred očami, až sa mi z toho pri písaní trasie ruka. Predpaženými rukami mi vrazil do hrude a odsotil ma. Skončil som na chrbte a náraz na kamennú dlažbu mi vyrazil dych. Najprv som si myslel, že sa pomiatol a chce ma zabiť, no pri pohľade naňho som si všimol, že nado mnou stojí so smrťou v očiach. Vzápätí sa mi pred očami mihlo čosi nové - prišlo to zhora a rezalo to vzduch. Kamenná postava." (str. 299)

Zánik v sebe veľmi šikovne mieša historický román s brilantnou anglickou detektívkou. Shardlake občas pôsobí sucho ako správny strohý predstaviteľ svojej vrstvy, no vynahrádza to spomínanými osobnostnými kvalitami. Mnohí čitatelia sa zrejme nevyhnúť porovnávaniu románu so svetovo známou knihou Meno ruže, ale bolo by krátkozraké spájať každý príbeh inšpirovaný vraždami v kláštore s touto svetovou klasikou. Sansom si razí vlastnú cestu a ja pevne verím, že Aktuell nás poteší aj prekladom ďalších kníh z tejto vydarenej série.

Originálny názov: Dissolution
Príslušnosť k sérii: 1. diel (Matthew Shardlake)
Preklad: Martin Kubuš
Počet strán: 392

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Aktuell.

 

Stretnutie lásky, kultúr a konfliktov

Laura Frantz patrí medzi kmeňové spisovateľky vydavateľstva i527.net a slovenskí čitatelia si veľmi rýchlo obľúbili jej príbehy plné histórie, romantiky a silných osobností. Často sa zameriava na pohnuté osudy podmienené ťažiskovými udalosťami amerických dejín, čo pre mňa osobne vyznieva zaujímavo a vždy sa dozviem niečo nové. Laura má totiž skvelý talent na vykreslenie dobových reálií, ktoré sú zapracované do príbehu nenásilne, bez snahy poúčať, šikovne dotvárajú celkový dej aj navodenú atmosféru. Neobyčajná žena disponuje všetkými zmienenými prvkami a dokonca by som ju odporúčal aj tým, ktorí sa s autorkinou tvorbou ešte len zoznámia. Je exemplárnym príkladom historicko-ľúbostného románu, schopného osloviť širokú škálu čitateľov. 

"S Keturah tvorili pozoruhodný pár. Vníma, ako ho má Keturah rada? Všíma si, ako ho jej oči neustále sledujú? Dokonca aj teraz, keď vstal a prešiel k pracovnému stolu, sa naňho dívala spod sklopených mihalníc. Keď si Tess predstavila, aký by to mohlo mať dosah, zovrelo jej útroby. Azda má Keturah plukovníka v obľube? Nakoniec, prečo by ho nemala mať? Nesúrodé oči mu dodávali neobyčajnú príťažlivosť. Hovoril po indiánsky, ba dokonca ju zachránil z Fort Pittu. Hotový hrdina - ako z rozprávky. Hoci tvrdil, že sa nechce ženiť, Keturah sa k nemu akosi hodila." (str. 105)

Laura patrí medzi autorky, ktoré dokážu jednou vetou zanechať dlhotrvajúci dojem. Svojsky sa preto teším na koniec knihy, pretože viem, že jej bodka bude vo mne doznievať ešte nejaký čas. Inak to nebolo ani v tomto prípade. Samozrejme, ani zďaleka by sa to neudialo bez pútavého príbehu. Ten je zasadený do osemnásteho storočia, poznačeného stretmi rôznych kultúr a národov na severoamerickom kontinente. Prvou hlavnou postavou je Tessa Swanová, ktorá strávila celý život v pohraničnej oblasti západnej Virgínie a len tak niečo ju teda nerozhodí. Jej mužským náprotivkom je Clay Tygart, vychovaný indiánskym kmeňom Lenapov, hrdina vojny s Francúzmi, ktorý sa vracia do pevnosti ovenčený úspechmi a v sprievode Tessinej stratenej kamarátky Keturah. Indiáni ju uniesli pred dvanástimi rokmi a Tessa si k niekdajšej najlepšej priateľke z detstva znovu hľadá cestu. Rovnako ako ku Clayovi, ktorý je síce mĺkvy a nerád nadväzuje vzťahy s inými ľuďmi, no Tessa ho očarí svojou silou, zásadovosťou a starostlivosťou. Vtedajšie okolnosti však nepriali bezpečiu, a tak sa nad pevnosťou a samotnou Tessou celý čas vznášajú rôzne hrozby. A keď sa napokon Tessa stane obeťou jednej z nich, Clay je rozhodnutý spraviť maximum, aby ju priviedol späť domov... 

Zážitok z čítania Neobyčajnej ženy umocníte čajom, pokojom a keďže ešte stále nie je vonku veľmi teplo, aj pohodlnou dekou. Dej románu plynie prirodzene, nenáhlivo, no pritom sa neustále odohráva čosi dôležité. A to dokonca aj v dialógoch, ktoré neraz bývajú kameňom úrazu a neposúvajú príbeh vpred. Tessa ako žena "z divočiny" neplytvá slovami a Clay je takisto prototypom odmeraného človeka, no ich interakcie prebiehajú na báze vzájomného spoznávania a odhaľovania vnútra. Obe postavy majú čitateľovi čo ponúknuť, nielen ako komplexne vykreslené osobnosti, ale aj ako zrkadlo doby, v ktorej sa kniha odohráva. Nehovoriac o Keturah, žene na pomedzí dvoch svetov. Niekedy si pre seba doslova ukradla určité scény a patrí medzi to najlepšie, čo dej ponúka.

Laura Frantz (zdroj: laurafrantz.net)

"Zdalo sa, že Tessu má na starosti vysoký Indián. Viedol celú skupinku mocným a rozhodným krokom. Na svalnatom tmavom tele sa mu lesklo čosi zapáchajúce, akási masť, zrejme medvedí tuk. V spojení s horúcim vzduchom prenikavý zápach ešte viac prispieval k jej omámeniu. Usilovala sa kráčať rovnako rýchlo ako on. Závisel od toho jej život. Clay, Clay. Hoci z jej myšlienok nikdy neschádzal nadlho, v hrôzach poslednej polhodiny naňho úplne zabudla. Pane, pomôž mu, aby nás dostihol. Ak by prišiel Clay, mali by sme nádej..." (str. 270)

Laure Frantz sa opäť podarilo oživiť históriu a pri jej hrdinoch máte dojem, že ide o reálne osoby z mäsa a kostí. A možno aj ide. Príbehy ako tento sa mohli pokojne odohrať, zároveň v sebe skrývajú istú nadčasovosť. Miešanie kultúr, domnelá nadradenosť, neschopnosť prijímať kompromisy atď. sú, žiaľ, aj po takmer vyše dvesto rokoch častými spoločenskými témami. Neobyčajná žena s nimi pracuje, ale poukazuje hlavne na potrebu pochopenia, viery a nádeje. Už len preto si nepochybne nájde cestu k mnohým fanúšikom.

Originálny názov: An Uncommon Woman
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Jana Kyseľová
Počet strán: 352

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom i527.net. 

 

Nultá časť kultovej trilógie

Hry o život z pera Suzanne Collinsovej sa právom označujú za kultovú trilógiu. Nezameniteľne poznačili žáner young adult a stali sa inšpiráciou pre mnoho iných spisovateľov. Filmové spracovanie len podčiarklo obľúbenosť tejto série a dokázali, že je určená širokej škále čitateľov. Na ďalší titul z Panemu sme si museli počkať pomerne dlho, ale oplatilo sa. Autorka si však dobre uvedomuje, že by išla sama proti sebe, keby len žmýkala vyčerpanú pôvodnú tému, a radšej sa rozhodla rozšíriť svet, kde má ľudský život len malú hodnotu. V románe Balada o hadoch a vtáčatkách sa zameriava na mladé roky hlavného záporáka pôvodnej trilógie - prezidenta Coriolana Snowa. Bol to skvelý krok. Nielenže sa viac dozvieme o udalostiach odohrávajúcich sa desiatky rokov pred Katniss, ale máme navyše možnosť preniknúť viac do vnútra antagonistu, čo sa nestáva často. 

"Coriolanus zdvihol zrak práve včas, aby videl, ako dievča z Dvanásteho obvodu vzalo svoj syrový sendvič a zúrivo sa zahryzlo, načo ju prevŕtali guľky a prirazili ju k mrežiam. Jej telo skĺzlo na zem a jej krv sa premiešala s Arachninou. Z úst jej vypadli kúsky napoly prežutého jedla a ostali plávať v červenej mláke. Dav sa prudko stiahol a ľudia sa v panike pokúšali utiecť. Ubúdajúce svetlo len pridávalo na zúfalosti. Coriolanus zbadal, ako nejaký malý chlapec padol, a sledoval, ako mu dav šliapal po nohe, no vzápätí ho prudko zdvihla nejaká žena. Iní nemali toľko šťastia." (str. 122)

Snowovo krstné meno si rozhodne získa pozornosť, je jediným svojho druhu, s akým som sa stretol. Odkaz na krutých rímskych cisárov je zrejmý, hoci jeho hláskovanie je poriadnou skúškou, iba jeho napísanie si u mňa vyžaduje aspoň dva pokusy 😀. Suzanne to, našťastie, čitateľom uľahčuje, a pracuje aj s jeho prezývkou Coryo. Budúci prezident bol odmala vedený k tomu, že naňho čaká žiarivá politická budúcnosť. Žiaľ, nedostalo sa mu veľa rodinnej lásky, pretože jeho matka umrela pri pôrode aj s dcérkou a otec padol v boji. Coryo preto vyrastal s babičkou a sesternicou. Dej Balady o hadoch a vtáčatkách sa odohráva počas desiatych Hier o život a osemnásťročný Coriolanus sa ich rozhodne zúčastniť ako mentor, aby si zabezpečil univerzitné štipendium. Jeho zverenkyňou sa stáva Lucy Grayová, dievča z Dvanásteho obvodu s nevšedným speváckym a textárskym talentom. Áno, presne tak. Z toho obvodu, ktorý je fanúšikom Katniss a jej peripetií dobre známy. Nie je to náhoda, táto oblasť Panemu má pre dej zásadný vplyv, aj keď sa nedá poprieť, že ide o jeden z najevidentnejších odkazov na pôvodný príbeh. Tých nájdete, samozrejme, aj viac, hoci mne ich veľa i ušlo. Od vydania prvej časti série predsa len ubehlo neuveriteľných dvanásť (!) rokov. Dôležité je tiež poznamenať, že Balada je samostatným príbehom, takže kto čaká ďalšie zápolenie v aréne, môže ostať sklamaný. Niežeby sme sa nedočkali aj boja o život, ide o podstatnú časť deja, kniha má však odlišné celkové vyznenie a atmosféru. Román je rozdelený na tri časti (Mentor, Cena, Mierotvorca). Každá predstavuje Snowa z inej perspektívy, pričom musím oceniť Collinsovej autorský zámer. Coryo je síce ústrednou postavou, ale nedá sa označiť za hrdinu. Poznáme ho ako negatívnu osobnosť, bola by škoda, keby ho autorka šmahom ruky zmietla zo stola a snažila sa ho priveľmi poľudštiť. Samozrejme, Coriolanus nie je plochá postava, má aj určité pozitívne vlastnosti, ale badať v ňom krásny prerod a postupné naberanie záporných prvkov. Hrúbka knihy by azda vydala aj na dva tituly, no takto pôsobí omnoho komplexnejšie. Text je tentoraz popretkávaný aj viacerými filozofickými úvahami a podnetmi na čitateľovo zamyslenie. Suzanne Collinsová dospela a jej tvorba sa posunula na vyššiu úroveň. 

Suzanne Collins (zdroj: Dallas Morning News)

"Jej hlas zosilnel, keď sa - vedome či nie - ocitla späť pri mikrofóne. Možno prišla naposledy zaspievať, naposledy vystúpiť. Žiaden z hadov však nevyzeral, že by sa na ňu chystal zaútočiť. Vlastne pôsobila, akoby ich k sebe z arény privolávala. Zhluk pod Tesleeiným stĺpom sa preriedil, pár ich popadalo z tribún a tucty sa vyplazili z tunelov a pridali sa k prúdu smerujúcemu k Lucy Grayovej. Obklopili ju, zbiehali sa k nej zo všetkých strán a znemožňovali jej ďalší ústup. Ich žiarivé telá sa jej vlnili na bosých nohách a krútili sa jej okolo členkov a ona si pomaly ľahla na kus mramoru." (str. 346)

Hady a vtáčatká z názve možno vnímať doslovne aj obrazne. Balada zároveň ponúka mnoho rôznych interpretácií, či už pre pochmúrny dej, tragiku alebo kontroverzné postavy. Víťazstvo dobra je diskutabilné, ťaživé témy však vyvažuje romantická línia. Priznám sa, že tá mi celkom nesedela, ale s ohľadom na cieľovú skupinu a žáner je svojím spôsobom prirodzená. Panem je bohatý svet, poskytujúci nekonečné množstvo zaujímavých námetov, preto dúfam, že Suzanne Collinsová sa k nemu ešte vráti. A že jej to nebude trvať tak dlho... 

Originálny názov: The Ballad of Songbirds and Snakes
Príslušnosť k sérii: 0. diel (Hry o život)
Preklad: Ivana Cingelová, Zuzana Trstenská
Počet strán: 592

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.