Draky nie sú len prvkom legiend

Kniha Posledný Namsara ma hneď zaujala z dvoch dôvodov. Obálkou, ktorá je naozaj pekná a dokáže upútať na prvý pohľad aj medzi množstvom iných kníh, a faktom, že sa sústredí na boj proti drakom. Tie sa ako bytosti a symbol zla vyskytujú v slovesnosti rôznych krajín už veľmi dlho, preto nečudo, že sa stali predmetom záujmu aj na poli young adult. Kristen Ciccarelli je kanadská autorka, u ktorej je trilógia Iskari debutom. Z textu trochu cítiť inšpiráciu inými dielami, respektíve sa v ňom vyskytujú tradičné prvky, ktoré ostrieľaným čitateľom môžu pripadať málo originálne, ale zároveň sa spisovateľke nedá uprieť snaha o ich nové spracovanie.

"Horeli terasy, dvory aj záhrady. Za denného svetla sa nad úzkymi uličkami vznášal už len dym a tmavé tiene drakov, ktoré odleteli do Prielomu a už sa nikdy nevrátili. Vo Firgaarde vypukol chaos. Niektorí draksori sa pridali na stranu kráľovnej, ktorá sa rozhodla prekliať draky za ich zradu. Ďalší utiekli, aby podporili najvyššiu kňažku, čo zo skazy obviňovala kráľovnú. Draksori sa rozdelili a pustili do bojov proti sebe. Ďalšie domy ľahli popolom. Firgaard sa menil na ruiny. To bola prvá zrada. Druhá prišla v podobe príbehov." (str. 39)

Hlavnou hrdinkou je kráľovská dcéra Asha, ktorá to napriek svojmu postaveniu nemá práve ľahké. Pred časom totiž kvôli jej nerozvážnosti draky vypálili mesto a ona sama si odniesla jazvu cez polovicu tela. Otec ju plánuje vydať, s čím nesúhlasí, a preto sa rozhodne nielen napraviť svoju chybu (a povesť), ale aj dať svojmu životu väčší zmysel. Vypraví sa zabiť obávaného prvodraka Kozua, čím nielen ochráni celé kráľovstvo, no zároveň sa bude môcť zbaviť nelichotivej prezývky Iskari - ničiteľka. Draky sa dajú totiž prilákať rozprávaním starých legiend, dôsledky však neraz bývajú tragické. Keď už sme pri tom, môžete sa s nimi zoznámiť aj v samotnej knihe, pretože tvoria občasné predely medzi kapitolami. Tento krok hodnotím ako jedno z najväčších pozitív, pretože sa tým rozširuje celková mytológia série a ozvláštňuje kompozícia textu. V súčasnosti už nie sú autori odkázaní iba na neviazaný text, takže akékoľvek grafické či rozširujúce obohatenie je viac než vítané. Dej stojí a padá jednoznačne na postave Ashe, ktorú Kristen Ciccarelli vytvorila odlišne od zaužívaných hrdiniek. Vzhľadom na svoj pôvod a výchovu je Asha často povýšenecká, ľahkovážna a občas máte chuť zatriasť ňou, no nie je to len póza, ale jej pravá tvár. Zdala sa mi vďaka tomu reálnejšia než iné postavy, ktoré sú oproti nej omnoho plochejšie, rovnako ako dialógy - chýba im iskra, vtip... No je tiež možné, že dôkladnejšiu charakteristiku iných postáv si autorka šetrí pre nasledujúce diely, pretože - čo je tiež celkom zaujímavé - tie sa venujú iným osobám ako Ashe.

Kristen Ciccarelli

"Čakala, že Torwin sa znechutene odtiahne, ale ten jej prstami jemne skĺzol po jazve s rovnakou nežnou zvedavosťou, s akou ju predtým skúmal očami. Ahsa sa uvoľnila a primkla sa k nemu. Ako to, že som si tak zvykla na dotyky otroka? A nielen zvykla... Telom jej prešiel nával novej energie, keď ju bezpečne zovrel v náručí a pritiahol si ju k sebe. Vdýchla jeho vôňu. Soľ a piesok. Mužnosť a zem. Je možné prepadnúť niečej vôni tak vášnivo, že toho človeka túžime aj ochutnať?" (str. 204)

Cieľová skupina si Posledného Namsaru nepochybne obľúbi. Obsahuje všetko, čo si možno od klasickej fantazijnej knihy pre mladých možno priať - silnú hrdinku, náročnú úlohu, vnútorné rozpory, komplikované vzťahy, decentnú lásku a rozprávkové motívy blízke širokej verejnosti. Zo strany Kristen Ciccarelli tak ide prakticky o stávku na istotu, veľmi nevybočuje z miery, no verím, že s pribúdajúcim počtom titulov sa odviaže trochu viac. Z jej textu cítiť snahu o experiment, no nazdávam sa, že ešte bola limitovaná debutujúcim románom. Čo však tiež hodnotím pozitívne, je málo miest, kde by sa len prešľapovalo na mieste, dej sa hýbe sústavne vpred a ak sa nebudete priveľmi zamýšľať nad jeho cestičkami (a predvídať ho), dočkáte sa aj niekoľkých vydarených prekvapení. Kráľovstvo so zakázanými príbehmi je výborne zvoleným dejiskom a autorka sa snaží využiť jeho možnosti naplno - a to tak jeho zákonmi, ako aj postavami z rôznych spoločenských vrstiev od otrokov cez vojakov až po tých najvyšších. Séria Iskari je skôr určená pre mladšie ročníky, nenáročnejších čitateľov či tých, ktorí so žánrom young adult ešte len začínajú, ale dokáže pobaviť aj ostatných. Mňa si získala a určite siahnem aj po pokračovaní.

Originálny názov:
Príslušnosť k sérii: 1. diel (Iskari)
Preklad: Denisa Ghaniová
Počet strán: 376

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.

V ríši férov je dôvera slabosťou

Holly Black nie je v našich končinách neznámou autorkou. Pred niekoľkými rokmi zarezonovala sériou Kronika rodu Spiderwickovcov, a hoci o nej nejaký čas nebolo počuť, neskôr toto ticho vykompenzovala razantným návratom v dvoch líniách - spoločnej sérii s Cassandrou Clare a vlastnou s názvom Férska sága. Svet bytostí na pomedzí ľudského a magického prírodného sveta ponúka množstvo motívov, ako sme sa mohli presvedčiť aj v iných dielach. Holly Black sa napriek tomu neopakuje a dokázala priniesť do často využívaného prostredia nový vietor. Skazený kráľ pokračuje pár mesiacov po tom, kde Krutý princ skončil, a je rovnako kvalitný i zábavný.

"Roztrasú sa mi ruky a až vtom si uvedomím, ako rýchlo mi bije srdce a aká som malátna. Rany spôsobené šípom sú zákerné, pretože keď ním pohnete, ešte sa zhoršia. S ostrým hrotom uväzneným v tkanive sa nikdy nezotavím, a čím dlhšie budem čakať, tým ťažšie bude vytiahnuť ho. Zhlboka sa nadýchnem, prstom prejdem k hrotu a jemne pritlačím. Zastonám od prudkej bolesti a na pár sekúnd stratím vedomie. Pozitívne je, že mi nezasiahol kosť. Zatnem zuby, vezmem do ruky nôž a urobím si do nohy asi dvojcentimetrový zárez." (str. 214)

Férska sága mi pripadá oproti iným sériám o niečo dospelejšia, hrdinovia neriešia klasické vzťahové problémy zaobalené do fantazijných prvkov, ale reálne hrozby, ktoré môžu významnou mierou zasiahnuť aj širšiu spoločnosť. Samozrejme, že láska a priateľstvo stále tvoria dôležitú súčasť deja, ale autorka netlačí na pílu a myslí aj na čitateľov, ktorí sa nerozplývajú nad každým citovým vyznaním. Hlavná hrdinka Jude sa musí mať na pozore, pretože ako vieme už z prvej časti, dôvera je na skazenom kráľovskom dvore nedostatkovým tovarom. Manipulácie, špionáž a zahrávanie sa s citmi či realitou je na dennom poriadku a na tomto pozadí sa rozvíjajú Judine vzťahy. Postava princa/kráľa Cardana mi zaimponovala už predtým a daný dojem sa len umocnil. Páčia sa mi totiž postavy, kde badať výrazný vnútorný posun a ktoré nie sú čiernobiele. Cardan spočiatku vyznieva ako zloduch (a veru má prečo), ale občas preukáže aj svetlejšiu stránku svojej osobnosti, zatiaľ čo iné postavy, naoko kladné, v sebe ukrývajú temnú podstatu. Vďaka tomu sa príbeh stáva nepredvídateľným, keďže ako čitateľ netušíte, kedy sa kto ako prejaví. Dej je okorenený celkovou mytológiou, do hry vo veľkom vstupuje aj kráľovná Podmoria s vlastnými mocenskými ambíciami a Jude a Cardan tak majú možnosť spojiť sa proti silnejšiemu protivníkovi.

Zdroj: byckrobertson.com

"Tento proces sa volá mitridatizmus a spočíva v tom, že užijete malé množstvo jedu, aby ste si naň vybudovali imunitu. Začala som s tým už pred rokom a je to jeden zo spôsobov, ako kompenzujem svoje nedostatky. Stále však pociťujem vedľajšie účinky - lesknú sa mi oči a mesiačiky na nechtoch mám sfarbené domodra, akoby mojej krvi chýbal kyslík. Mávam zvláštne noci plné príliš živých snov. Jed obsahuje kvapku krvavočervenej tekutiny z muchotrávky tigrovanej, ktorá môže spôsobiť smrteľnú paralýzu, lupienok sladkej smrti, z ktorej zaspíte na sto rokov, vražednú bobuľu, čo šialene rozprúdi krv a potom zastaví srdce, a nakoniec večné jablko, férske ovocie, ktoré smrteľníkom pomúti mysle." (str. 83)

Pred čítaním Skazeného kráľa som sa stretol s názormi, že je slabším súrodencom Krutého princa, ale nesúhlasím s tým. Iste, oba romány sú súčasťou jednej trilógie, ale treba ich vnímať aj ako samostatné jednotky a nesnažiť sa ich za každú cenu porovnávať. Postavy a spolu s nimi aj okolnosti, za akých sa rozvíjajú ich vzťahy, prechádzajú vývojom a mne vyhovuje nastolený smer. Jude je na svoj vek síce možno príliš dospelá (má sedemnásť rokov), ale tuctových tínedžerských hrdiniek je v žánri young adult neúrekom. Je fajn vidieť niekoho, kto uvažuje v širších súvislostiach, navyše tak môže mladším čitateľkám poslúžiť ako lepší vzor. Ako je u Holly Black zvykom, aj táto kniha končí dramaticky a otvorene, čo vás môže popudiť, ak na to nebudete pripravení. Ja som sa na to tešil, vedel som, že autorka nesklame a poskytne nám vygradovaný dej. S iným sa vzhľadom na košaté línie a zvraty ani nedalo počítať. Aj po Skazenom kráľovi ostávam verným fanúšikom Holly Black a ak sa jej podarí udržať latku aj v záverečnom dieli trilógie, bude to nepochybne skvelý zážitok.

Originálny názov: The Wicked King
Príslušnosť k sérii: 2. diel (Férska sága)
Preklad: Kristína Balalová
Počet strán: 344

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.

Prvý dojem môže byť občas veľmi nebezpečný

Román Dobré dievča mi svojím názvom pripomenulo iné tituly podobného razenia - Stratené dievča, Žena vo vlaku, Žena v kajute 10... Nerád si však vytváram rýchle predpoklady o charaktere diela, aby som nebol sklamaný alebo nemal mylné očakávania. V prípade Dobrého dievčaťa to neodporúčam ani vám, pretože Mary Kubica ich všetky razantne poprie. Netvrdím, že z jej textu necítiť malú inšpiráciu trendovými trilermi, no ich prvky sú spracované originálne a zaujímavo. Kriminálny motív navyše nefunguje osamotene, ale v kombinácii s postupným odhaľovaním tajomstiev jednej rozvrátenej rodiny.

"Neviem, ako som si to predstavoval, ale takto určite nie. Nečakal som, že bude taká nevďačná. Zazerá na mňa, provokuje. Akoby skúmala, či mám guráž odbachnúť ju. Idem k nej a priložím jej búchačku k hlave. Vtedy sa zosype. Čupne si, nešikovne zbiera zápalky, ukladá ich do škatuľky. Stojím nad ňou s namierenou pištoľou, dívam sa, ako sa snaží škrtnúť. Oblizne si popálené prsty, skúša to znova. Ešte raz. A zas. Vie, že ju pozorujem. Ruky sa jej trasú, všetky pokusy sú márne." (str. 76)

Musím poznamenať, že kniha má skvelo zvolenú obálku. Tvár rozdelená na dve polovice a otočené písmená trefne evokujú rozpoltenosť postáv a fakt, že nič nie je také, aké sa javí na prvý pohľad. Skúsenejší čitatelia možno nebudú prekvapení vývojom udalostí, no na tých ostatných čaká nevšedný zážitok. Sviežosť textu má príčinu najmä v striedaní uhlov pohľadu i časových rovín, čo si vyžaduje vašu zvýšenú pozornosť. Vôbec to však nepôsobí rušivo, práve naopak. Mary Kubica ustriehla mieru zahrávania sa s čitateľom a ponúka zábavnú formu gradácie. To vás bude motivovať prečítať si ešte jednu kapitolu... a ešte jednu... Aj preto, že sú krátke a pár strán navyše vám už predsa neublíži. Ani sa nenazdáte a máte za sebou celú knihu. V centre deja sú predovšetkým tri postavy - Eve, Colin a Gabe, spojení únosom Mie. Mia je dcérou chicagskeho sudcu a jeho utláčanej anglickej ženy Eve. Keď Miin priateľ zruší rande a ona ostane v bare odkázaná sama na seba, pustí sa do flirtovania s Colinom, ktorý však sleduje vlastné ciele. Unesie ju a namiesto toho, aby ju podľa dohovoru "posunul" ďalej, drží ju v odľahlej lesnej chate. A tak do deja vstupuje Gabe, policajný detektív vyšetrujúci Miino zmiznutie...

Mary Kubica

"Keď bude pani Thatcherová v lepšom stave, presťahuje sa k sestre... Minule ma Kathryn poprosila, aby som jej zavolal. Vôbec netušila, že jej syn je nezvestný, nevedela ani o únose Mie Dennettovej. Pridelili mi ďalšie prípady. Požiar bytového domu, podozrenie z podpaľačstva. Niekoľko sťažností mladistvých na stredoškolského učiteľa. Keď sa večer vrátim domov, musím si vypiť, aby som vôbec zaspal. Keď zatvorím oči, mám pred sebou záznam z bezpečnostnej kamery, vidím, ako Colin Thatcher surovo vlečie úbohú Miu z výťahu. Myslím na zúfalú Eve, určite plače do vankúša. Je mi jasné, že ja jediný jej môžem pomôcť." (str. 252)

Dobré dievča je kniha, kde budete podozrievať každého, a práve v tom tkvie jej najväčšia sila. Ukazuje, že dobro a zlo sú relatívne pojmy a neraz závisí len od uhla pohľadu, čo ich definuje. Aj to je dôvod, prečo sa vám i záporné postavy budú javiť sem-tam ako sympatické. Mary Kubica ich profiluje ako reálne ľudské bytosti, neprisudzuje im pozitívne či negatívne vlastnosti len preto, že sa jej to hodí pre potreby príbehu. Páčilo sa mi, že hoci ide o psychotriler, nie je všetko podriadené iba motívu únosu a pátraniu po nezvestnej. Ako som už spomenul v úvode, čakajte aj prienik do rodinných problémov a dôsledkov, ktoré vyplávajú na povrch vďaka dcérinmu zmiznutiu. Na to, že ide o autorkin debut, je z neho cítiť talent pre stavbu deja aj vytváranie charakterov. Žiadna línia neostane na suchu a v závere do seba všetko pekne zapadne. Moje odporúčanie ostáva nezmenené - nesnažte sa Dobré dievča porovnávať s inými podobne ladenými dielami, viac sa vyplatí pristupovať k nemu bez očakávaní, užijete si ho omnoho lepšie.

Originálny názov: The Good Girl
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Alexandra Ruppeldtová
Počet strán: 336

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Iskrivá romanca na zimné večery

Zopár rokov badať v románoch určených primárne ženám nový trend. Po historických romanciach a príbehoch zo súčasnosti, kde sa vytvorili akési dva tematické archetypy (nevera a ženská emancipovanosť), prišla na rad erotika. Nejde však o žiadne nechutnosti, ale o umelecké stvárnenie fyzickej stánky vzťahov, šteklivé príbehy okorenené humorom a podnecujúce fantáziu čitateľov. Ako sa zdá, ide o trefu do čierneho, romanticko-erotické romány sa pravidelne umiestňujú v rebríčkoch bestsellerov. Vydavateľstvo Aktuell nie je výnimkou a dobre si uvedomuje, čo verejnosť chce. Siahlo po americkej autorke Emme Chaseovej a v preklade ponúka jej román Zapletený.

"Bozkával som stovky dievčat. Možno aj tisícky, ale pamätám si z nich len niekoľko. A čo tento bozk? Na ten tak ľahko nezabudnem. Chutí... Bože, nikdy som nebral drogy, ale viem si predstaviť, že takto nejako chutí prvý šnup kokaínu. Je to návykové. Naše vlhké pery sa spoja. Nedokážem sa jej prestať dotýkať. Mám ruky všade - na jej tvári, vlasoch, na chrbte aj na zadku. Ťahám ju bližšie k sebe v zúfalej potrebe čo najviac ju cítiť. Chcem, aby vedela, čo to so mnou robí." (str. 65)

Je zaujímavé, že autorka si zvolila za rozprávača muža, nie je to častý jav a príbehu to náramne prospelo. Hoci spočiatku som sa obával, ako sa s tým popasuje, pretože Drew Evans nepôsobí práve ako rytier na bielom koni. Áno, je neskutočne driečny, príťažlivý, bohatý a vyžaruje autoritu v kombinácii s charizmou, ale zároveň je aj notorický sukničkár, ktorý povýšil dobývanie žien na šport. Jeho ďalšiu trofejou má byť aj Kate, no nečakane natrafí na viacero problémov. Kate je totiž nielen jeho kolegyňa, navyše je zasnúbená a okrem toho mu akosi neschádza z mysle... Emma Chaseová sa svojej úlohy zhostila znamenite, čoho dôkazom je Drewov vnútorný svet. Spočiatku mi nebol veľmi sympatický, ale postupne z neho vykresala "človeka" a jeho myšlienkové pochody boli neraz vtipné a trefné. Čo sa mi tiež páčilo, bola snaha "preraziť" stránky knihy a komunikovať s čitateľom. Drew sa nám totiž priamo prihovára, kladie nám otázky, čím sa stáva autentickejším a ešte výraznejšie vás vtiahne do deja. Ja osobne v knihách vítam akékoľvek popkultúrne narážky, a tak ma potešili i Drewove odkazy na rôzne filmy. Keďže ide o otvoreného, úprimného hrdinu, občas padne aj nejaké to expresívne slovo, ale nemusíte sa obávať, nie je ich veľa a sú využívané funkčne.

Emma Chaseová

"Hm, to mi celkom nevyšlo. Máte pravdu, bola to úplná katastrofa. Myslíte si, že som mal ísť za ňou? Mýlite sa. Čítali ste Umenie vojny od Sun C´? Ja áno. Je to kniha o vojenskej stratégii. Dobrý generál vie, kedy má zaútočiť. Výborný generál pozná, kedy má ustúpiť a preskupiť sily. Povedal som Kate, čo som mal. Teraz jej to musím dokázať. Vojny vyhrávajú činy. A tie dokážu vyliečiť aj rany. Slová nie, tie sú lacné. Najmä tie moje majú v tejto chvíli asi takú váhu ako zvyšky papierových vreckoviek zabudnuté vo vrecku." (str. 183)

Zapletený je prvou časťou série, ktorá rozhodne má ešte čo povedať. Niekto by si mohol podľa obálky myslieť, že pôjde o tuctové, gýčové či vulgárne dielo, ale mýlil by sa. V texte sa síce vyskytnú pasáže, ktoré citlivejšie povahy prinútia začervenať sa, no to len podčiarkuje celkovú atmosféru románu. Na knižnom trhu je momentálne veľké množstvo kníh daného žánru, a niektoré skutočne podliezajú kvalitatívnu latku. Román Emmy Chaseovej patrí k vydareným titulom, a preto by nemal ujsť vašej pozornosti. Je pravda, že dejovo neprináša nič nové, ale číta sa ľahko, je zábavný a jeho hrdinov si zamilujete. A okrem toho sa určite - ako aj ja - budete tešiť na ďalšie diely série.

Originálny názov: Tangled
Príslušnosť k sérii: 1. diel
Preklad: Miriam Ghaniová
Počet strán: 254

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Aktuell.

Pátranie po pôvode v duchu exotiky

Kniha Matkino tajomstvo má moc zaujať vás už na prvý pohľad. Výrazná a pútavá obálka jasne odkazuje na indické prvky, čo navnadí predovšetkým nadšencov cudzích kultúr. Obmedziť význam románu len na to by však bolo krátkozraké. Sejal Badani totiž vytvorila spletitý príbeh rodiny, postavený nielen na hľadaní pravdy, ale aj na udalostiach, ktoré dopomohli k vytvoreniu modernej krajiny zbavenej britskej nadvlády. Cez postavu novinárky Jaye vás prevedie všetkými chuťami, vôňami i zvukmi Indie a tento pestrý kolorit vo vás vyvolá okamžitú chuť vydať sa po jej stopách. Romantické duše by sa mali mať na pozore!

"Bohaté rodiny v dedine často dávali dcéry na základnú školu. Dievčatá v mestách sa niekedy dokonca dostali aj na univerzity. Amiša však dokončila iba prvý stupeň základnej školy, pretože musela pomáhať v domácnosti. Hladná po učení tajne kradla učebnice bratom a čítala pri sviečkach, keď ostatní spali. Vtedy začala písať poviedky - po nociach a medzi domácimi prácami. Keď bratia doniesli domov knihy v angličtine, prepadlo ju zúfalstvo. Akokoľvek sa snažila, nedokázala rozlúštiť písmená ani im priradiť zmysel." (str. 79)

Jaya síce tvorí východisko celého príbehu, no prím hrá napokon Amiša a jej boj za vlastné šťastie zasadený do časov búrlivých spoločenských zmien.  Som rád, že Sejal Badani zvolila paralelnú kompozíciu a vďaka tomu prakticky čítame dva príbehy v jednom. Knihe to dodáva dynamiku a je príjemné nachádzať prepojenia medzi minulosťou a prítomnosťou. V prvom rade však ide o rodinnú drámu, pričom Jaya až v dospelosti odhaľuje tajnosti ohľadom svojej matky Leny. Keď sa jej Jaya občas spýtala na minulosť, Lena ju zavše odbila, že dôležitejšie je hľadieť do budúcnosti. Jaya a jej manžel Patrick zažívajú krízu, nedarí sa im počať dieťa, a tak berie možnosť vycestovať do Indie ako veľmi potrebnú zmenu. Navyše sa môže konečne dozvedieť, prečo Lena pretrhla kontakty so svojimi rodičmi - a to prostredníctvom Raviho, bývalého sluhu jej starej matky Amiše. Romány odohrávajúce sa pre našinca v exotickom prostredí Ďalekého východu predstavujú vítaný únik z reality a nie je to inak ani v tomto prípade. Spolu s Jayou zažívame jej prerod a navyše sa pred nami odhaľuje komplexný a bohatý príbeh plný lásky a obetovania, ale aj intríg a zrady.

Sejal Badani

"Budúca nevesta pristúpi k snúbencovi. Ten jej niečo povie, ona zakloní hlavu a zasmeje sa. Závidím im ich šťastie. Majú pred sebou celý život a nekonečné možnosti. Na svojej svadbe som bola presvedčená, že nás nič nerozdelí. Pri šťastí, ktoré sme obaja pociťovali, sme si vôbec nepripúšťali pravdepodobnosť emocionálnej bolesti. Spomeniem si na Amišu a jej možnosti voľby. Pri pohľade na týchto mladých ľudí cítim úprimnú vďaku. Po Patrickovom boku som bola naozaj šťastná. Bez ohľadu na beznádej, ktorá nasledovala, som ho milovala. Ktovie, či niekedy prestanem." (str. 314)

Páči sa mi kontrast, aký autorka využila cez pohľad Jaye. Zo Západu prichádza na druhú stranu sveta a dedina, kde vyrastala jej matka, ju zastihne absolútne nepripravenú. Postupne si zvyká na odlišný životný štýl, ale aj postoje a rýchlosť - pretože v tejto krajine aj čas plynie inak. Tiež mi vyhovovalo, že Sejal Badani dávkuje informácie o Indii a jej reálie v rozumnej miere, nemáte pocit, že chce za každú cenu čitateľa dovzdelať, každý poznatok je funkčný a využitý s ohľadom na aktuálny dej. Niekomu možno bude vadiť, že nešla viac do hĺbky, ale je to beletria, nie literatúra faktu. Matkino tajomstvo je hodnotná kniha, kde natrafíte na viacero zaujímavých myšlienok. A možno vám v tomto predvianočnom čase pomôže naladiť sa na prichádzajúce sviatky, pretože idea o význame rodiny a pokoja je na to priam stvorená. Na svoje si príde široká škála čitateľov - od romantikov cez vyznávačov spoločenského diania až po fanúšikov psychologickej motivácie postáv. Pestrý kolorit sa tak prejavuje nielen v indickej kultúre, ale aj v miešaní žánrových prvkov. Verím, že román poteší nejedného knihomoľa a bude príjemným spestrením dlhých večerov.

Originálny názov: The Storyteller´s Secret
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Martina Šturcelová
Počet strán: 382

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Motýľ.

Začiatok série, ktorá vás udrží v strehu

Robert Bryndza je zabehnutý britský autor, ktorý je dobre známy aj na Slovensku. A to nielen vďaka kriminálnej sérii s Erikou Fosterovou, ale aj kvôli romantickým komédiám. Práve tie ma priviedli k čítaniu jeho románov a musím povedať, že poloha vtipného spisovateľa s trefnými dialógmi a bizarnými situáciami mu sadla. Preto som bol zvedavý, ako sa prejaví na poli trileru. Prvé diely s Erikou som prepásol, a tak sa mi ťažko naskakovalo na idúci vlak. Keď sa k nám však pod hlavičkou vydavateľstva Lindeni dostala prvá časť zbrusu novej série, neváhal som ani sekundu. A urobil som dobre. Deväť brestov je síce kriminálkou nevybočujúcou zo zaužívaných pravidiel, no zaujme vás svojou hrdinkou a spôsobom rozprávania. 

"Nože! Prečo som si nespomenula na nože? pomyslela si. Zvrtla sa a rozbehla sa do obývačky, ale potkla sa a pristála na telefóne, až jej vyrazilo dych. Prevrátila sa a pokúsila sa vstať, ale už na ňu skočil. Vrazil jej do tváre, márne kopala a metala sa, aj tak ju odvliekol do spálne a hodil ju na posteľ. Hlavou narazila do čela postele a pred očami sa jej zjavili hviezdičky. Župan mala rozhalený a pod ním bola nahá. Vyliezol na ňu, tvár mal zamazanú od krvi, až mu sčerveneli očné bielka a jeho úsmev pôsobil ešte šialenejšie." (str. 31)

Kate Marshallová sa ako hrdinka predstavuje vo veľkom štýle. Úvod nás zavedie do obdobia pred pätnástimi rokmi (1995), keď sa jej podarilo odhaliť totožnosť vraha z Deviatich brestov. Lenže daň za to bola privysoká a odvtedy sa potýka s následkami. Väčšinou sú to muži-detektívi, ktorí čelia démonom v podobe alkoholu či rozpadnutých rodinných vzťahov, vidieť v tejto podobe ženu je na jednej strane osviežujúca zmena, na druhej to pôsobí oveľa emocionálnejšie, keďže Kate sa sotva vedela postarať o vlastného syna. Obavy o Jakea sa vystupňujú aj v roku 2010 - ktosi totiž napodobňuje vraha Petra Conwaya a Kate sa trápi myšlienkou, že by mohol ísť z pomsty aj po nej a jej synovi. Ide však naozaj o napodobiteľa? Alebo nebodaj kedysi posadili za mreže nesprávnu osobu? Otázok je viac než odpovedí a aby prišla veci na koreň, púšťa sa do súkromného vyšetrovania aj so svojím univerzitným asistentom Tristanom. Ide o vydarenú dvojicu, chémia medzi nimi je výborná a skvelo sa dopĺňajú. Kate síce nemusí niektorým čitateľom prirásť k srdcu kvôli jej pokleskom, no postupne určite ocenia jej kvality.

Robert Bryndza

"Layla Gerrardová pocítila v celom tele pulzujúcu bolesť asi ako stav po opici skombinovaný s dehydratáciou. Bola v úplnej tme a pozerala do nej tak uprene, až mala pocit, že jej oči vypadnú z jamôk. Už niekoľkokrát sa prebrala v tme a pokúšala sa z toho nejako vysomáriť. Bola silná a vždy sa nazdávala, že by sa vládala pobiť s hocikým, ale toto sa odohralo príliš rýchlo. Muž bol oblečený v čiernom. Zazrela vlnenú lyžiarsku masku, ale všetko len na okamih." (str. 181)

Po prečítaní Deviatich brestov musím uznať, že Robertovi Bryndzovi pristane aj temnejšia stránka. Využíva vševediaceho rozprávača, čo je v tomto prípade vítané. Môžeme tak sledovať viacero uhlov pohľadu - Katin, Petrov aj vraha-napodobiteľa. Čo sa Kate týka, napriek jej neľahkej situácii pri kontakte s inými ľuďmi nepôsobí problematicky. Podvedome som očakával, kedy nastane okamih jej výbuchu, ale nemožno jej uprieť cit pre diplomaciu a rozvahu. Hoci istý posun v jej správaní je azda možné očakávať, predsa len ide iba o prvý diel série a ako sa zdá, autor si pre Kate pripravil ešte nejedno prekvapenie. Deväť brestov v sebe ukrýva viacero rovín, čomu zodpovedá aj obálka slovenského vydania. Na prvý pohľad jednoduchá, ale akonáhle sa vám kniha ocitne v rukách, prehovorí k vám detailnejším spracovaním. Robert Bryndza otvoril priestor pre zaujímavé príbehy, tak doň neváhajte vstúpiť.

Originálny názov: Nine Elms

Príslušnosť k sérii: 1. diel (Kate Marshallová)

Preklad: Vladislav Gális

Počet strán: 406

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.

Najsilnejšie príbehy píše sám život

Príbehov z obdobia druhej svetovej vojny je dnes na pultoch kníhkupectiev ako maku a niekedy je ťažké vyselektovať ten, ktorý si vás podmaní na dlhý čas. Vydavateľstvo Tatran je v tomto smere zárukou kvality, jeho produkcia je postavená na tituloch ponúkajúcich silný čitateľský zážitok. Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu je skutočným príbehom rodinnej lásky, ktorú nezničila ani vojna. Názov je viac než trefný, ale ani zďaleka nevystihuje všetko - pripravte sa na poriadne dojemnú i napínavú cestu, ktorú absolvovali Gustav a Fritz Kleinmannovci z Rakúska cez Buchenwald až po Osvienčim.

"Greuelov bič zasvišťal a dopadol Gustavovi na tvár, až ho odhodilo. Gustav zodvihol ruky, aby si chránil hlavu, a bič ho nemilosrdne šľahal po prstoch. Zohol sa a údery mu dopadali na chrbát. Keď sa zrútil na zem, Greuel si vylial hnev na ostatných mužoch. Behal okolo nich a mlátil ich do krvi. Keď sa vybúril, opäť sa obrátil na Gustava, dychčal od námahy. "Ty si predák, žid," fučal. "Požeň svoje zvieratá, nech pracujú rýchlejšie. Tento priestupok budem hlásiť." Ďalší deň sa to zopakovalo - Gustav a jeho muži dostali bitku za to, že nepracujú dostatočne usilovne." (str. 125)

Po prvé - takéto reálne príbehy by nikdy nemali vzniknúť! Je hrozné uvedomiť si, že sa čosi také odohrávalo len pár desaťročí pred nami. A po druhé, keď už k nim došlo, je len dobré, že k ich prerozprávaniu pristupujú autori ako Jeremy Dronfield. Svoju vášeň pre históriu (vyštudoval archeológiu) využíva pri písaní literatúry faktu, ale v prehľade jeho diel nájdeme napríklad aj kriminálky. Kniha Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu je príkladom, ako sa dá skĺbiť viacero žánrov do jedného fascinujúceho celku. Nájdu si v ňom čosi pre seba fanúšikovia dejín, životopisov, rodinnej drámy, spoločenského románu aj trileru. A nad tým všetkým vyčnieva neustávajúca otázka, čo by sme robili na mieste dotyčných ľudí my? Ako by sme zachovali tvárou v tvár zlu, ponižovaniu a zúfalstvu? Kleinmnannovci boli obyčajnými rakúskymi židmi, kým ich režim neoznačil za nepohodlných a nesnažil sa zbaviť ich podstaty existencie. Lenže oni sa nevzdali a bojovali proti zbraniam a utláčateľom svojimi vlastnými metódami - láskou, vierou a nádejou. Atmosféra neistoty a strachu z budúcnosti sa "krásne" ukazuje už v úvode, keď je Viedeň "zasnežená" bielymi letákmi agitujúcimi v prospech anšlusu. Tiesnivé pocity pokračujú až do konca príbehu, zahŕňajúceho aj osudy ďalších členov rodiny - matky, brata a dvoch sestier. Gustav Kleinmann si počas celých útrap tajne viedol denník, na ktorého základe je kniha postavená, a tak sa najviac dozvedáme, prirodzene, práve o ňom.

Rodina Kleinmnanovcov (prebraté z dailymail.co.uk)

"V ten deň prišlo do Brezinky okolo pätnásťtisíc židov, presný počet zavraždených sa už nikto nedozvie, pretože nikoho z nich, mŕtveho či zotročeného, nikdy nezaregistrovali ako osvienčimského väzňa, ani mu nepridelili číslo. Ani tí, ktorých poslali pracovať, nemali žiť dlho. Bol to začiatok monštruóznej eskalácie násilia, ktorá v Osvienčime ako vyhladzovacom tábore dosiahla vrchol - alebo skôr dno." (str. 210)

Žiadny fiktívny film či kniha nenahradí pocit autentickosti, aký sa vás zmocní pri čítaní Chlapca, čo nasledoval otca do Osvienčimu. A hoci nejde o beletriu, ale skôr reportážne spracovanie daných udalostí, cítiť pritom rovnaké napätie a gradáciu. Osudy rodiny Kleinmannovcov vám nebudú ľahostajné a budete pociťovať oprávnené rozhorčenie nad praktikami nacistov a ich posluhovačov. Pretože - Jeremy Dronfield sa nevyhýba ani tejto téme - mnohí boli ochotní prezliecť kabát len pre lepšie zaobchádzanie. V knihe sa dočítate aj o pokusoch utiecť z tábora, o vzbure voči esesákom či o nových priateľstvách, ktoré držali ľudí pri živote. Mám chuť napísať, že Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu je príbeh o utrpení, ale napriek tomu - či práve preto - vo vás zanechá obrovský dojem. Možno si budete chcieť tak ako ja vyhľadať ďalšie informácie. Autor uvádza v závere aj množstvo odkazov, ktoré dovysvetľujú dianie alebo slúžia len na uvedenie zdroja. Táto kniha by sa mala dostať do rúk čo najväčšieho množstva čitateľov, a to tak pre svoju informačnú, ako i myšlienkovú hodnotu.

Originálny názov: The Boy Who Followed His Father into Auschwitz
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Zuzana Gáliková
Počet strán: 325

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Tatran.