Príťažlivé spojenie vojny, romantiky a špionáže

Rhys Bowen je americká autorka, ktorá sa preslávila románmi zasadenými do prvej polovice 20. storočia. V jej tvorbe prevažujú mysteriózne príbehy z prelomu storočí a špionážne romány z medzivojnového obdobia. Román Panstvo Farleigh je fikciou, ale založenou na skutočných udalostiach. Tým sa stáva príťažlivým aj pre záujemcov o históriu, ktorých je – najmä v prípade druhej svetovej vojny – dosť veľa. Atraktívnosť zvyšuje aj výrazný špionážny námet doplnený o ľúbostnú dejovú líniu. Vychádza z faktu, že v Británii sa vyskytovala skupina ľudí – prevažne aristokratov – presvedčených o nutnosti zachovania mieru s Nemeckom. Dôvod bol prostý, obávali sa
zničenia národných pamiatok.

"Dotieravá myšlienka jej ustavične našepkávala, že v Bletchley ju potrebujú. V jej zmene bude chýbať jedna osoba a možno prehliadnu nejakú mimoriadne dôležitú informáciu. Zostal by hájnikov syn nažive, keby zachytili správu o ponorke a dešifrovali ju? Nepracovala síce v námornom oddelení, ale vďaka správe, ktorú prekladala, mohol možno prežiť syn niekoho iného. Navrávala si, že to so svojou dôležitosťou preháňa, ale na druhej strane si uvedomovala, že hladký chod obrovskej vojenskej mašinérie si vyžaduje aj to najmenšie ozubené koleso." (str. 160-161)

Do diania ďaleko presahujúceho hranice jej bežného života sa nečakane zapojí rodina lorda Westerhama. Na ich pozemok vo Farleighu totiž dopadne podozrivý parašutista. Rodinný priateľ a agent MI5 Ben Cresswell sa podujme vyšetriť celú situáciu, čo mu umožňuje byť v užšom kontakte aj s jednou z piatich dcér lorda Westerhama, Pamelou Suttonovou. Ani jej najbližší však netušia, že aj ona sama sa čoraz hlbšie ponára do tajov boja proti nepriateľovi.
V Bletchley Parku v tom čase pôsobí ako súčasť tímu prelamujúceho kódy z druhej strany
frontovej línie. A ako sa napokon ukáže, jej rodina je do zradných vôd ponorená hlbšie, ako si
kedy mohla predstaviť, keďže v jej radoch sa nachádza zradca Koruny. Páčilo sa mi, že Ben a Pamela nie sú typickými hrdinami romance; Ben sa totiž nachádza – jazykom súčasnej mládeže – vo friendzone. Nechce naštrbiť Pamelin vzťah s Jeremym, vojnovým hrdinom. A práve Pamela prejde v celom románe najväčšou vnútornou premenou. Nielen vplyvom vonkajších skutočností, ale aj kvôli blízkemu okoliu. Otvoria sa jej oči a z tak trochu naivného dievčaťa sa stane sebavedomá žena s nadhľadom. Vďaka tomu si získava sympatie čitateľa, ktoré si musí spočiatku vydobyť ťažšie ako iné postavy, práve vďaka jej povahovým črtám. Rhys Bowen sa prejavuje ako zručná analytička ľudskej psychiky, pretože charakteristikami postáv a ich správania dokáže v čitateľovi vyvolať cielené emócie. Či už dobré, alebo nie, každopádne je ľahké nechať sa podmaniť. Pamela Suttonová je silnou ženskou postavou, dokazujúcou nezastupiteľnú pomoc ženského osadenstva vo vojnovom
zákulisí.

"Cítila, ako jej strach zviera hrdlo. Potrebovala zostať silná, nech sa dialo čokoľvek, kvôli Gastonovi aj sebe. Azda ešte existuje nádej, že jej priateľ je nažive a môžu ho prepustiť, no musí pre to urobiť všetko. Ak si gestapo myslí, že je len nevinnou diváčkou a milenkou muža, ktorý je čírou náhodou členom hnutia odporu, mohla by z celej záležitosti vyviaznuť bez ujmy. Keby však dôkladne prehľadali byt - kúsok po kúsku -, určite by našli vysielačku." (str. 219)

Spočiatku som sa obával, či na mňa nečíha príliš komplikovaný dej, keďže v úvode Panstva Farleigh savyskytuje zoznam postáv. To naznačuje, že menej pozorný čitateľ by sa mohol v množstve osôb stratiť, ale našťastie sa tak nestalo. Príbeh plynie jasným smerom, je zrozumiteľný a dá
sa doň veľmi rýchlo ponoriť. Autorka má vypísaný štýl, vie, čo jej čitatelia chcú, a dokáže
zaujať počas celého čítania knihy. Dej totiž obsahuje niekoľko nečakaných zvratov, pričom
niektoré vás nechajú doslova s otvorenými ústami. Obdobie, ktoré Rhys Bowen učarovalo, je skvelým zdrojom námetov aj dejiskom. A tonajmä v dnešnej dobe, kedy sa v spoločnosti vyskytuje množstvo rôznych názorov a postojov. Panstvo Farleigh je kombináciou viacerých žánrov, ale nepôsobí nesúrodo. Schopnosť autorky pracovať s viacerými motívmi je kľúčová v zmysle oslovenia čo najširšieho okruhu čitateľov. Ide o mix histórie, špionážneho románu, romance a rodinnej drámy a každá zložka je zastúpená rovnomerne a nenásilne.

Originálny názov: In Farleigh Field
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Denisa Ghaniová
Počet strán: 392

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Umenie a nádej v boji proti nenávisti

Séria Ukryté majstrovské dielo z dielne vydavateľstva i527.net pokračuje druhým dielom. Opäť sa v ňom rozvíjajú dve časové línie - v súčasnosti a počas druhej svetovej vojny. Ústredná dvojica série Sera Jamesová a William Hanover prestáli vlnobitie spôsobené sporom o záhadný obraz a sú pripravení spečatiť svoj vzťah. Lenže osud má vlastné plány, a tak musia čeliť ďalšej hrozbe. Tentoraz je ohrozená Willova sloboda, čo môže ich manželstvo buď stmeliť, alebo rozbiť na márne kúsky. Prvá časť Motýľ a husle dokázala krásne prepojiť prítomnosť s hrôzami koncentračného tábora. V prípade Vrabcov z Terezína sa mi táto snaha zdala o niečo menej vydarená a silenejšia, no stále ide o príbeh, čo vás chytí za srdce.

"Postupne začala rozoznávať dym a skrvavené telá okolo seba. Zasiahla ich bomba? Ach, Bože... čo sa to deje? Muži - dospelí muži - plakali. Zovšadiaľ sa ozýval kašeľ. Dusivý kašeľ a prskanie. Keď chvíľková strata periférneho videnia pominula, obzrela sa okolo seba a pred očami sa jej objavila šokujúca scéna. Vo vzduchu sa víril dym a popol. Sadzami pokryté postavy pobehovali sem a tam. Keď sa pozrela nahor, v chabom svetle videla, že zo stropu krytu ešte stále visia lampáše. Sklenené tienidlá, ktoré mali chrániť plameň, boli rozbité a pohojdávali sa na drôtikoch." (str. 97)

Kristy Cambronová rozširuje svet svojich postáv a do diania  zapája ďalšie osoby z ich okolia. To sa týka najmä Willa a jeho odcudzeného otca Thomasa. No napriek tomu, že by bol schopný dokázať jeho nevinu, Will nemá radosť z toho, že by sa s ním mohla Sera skontaktovať. Práve Londýn, kde Thomas pobýva, sa stáva spojivom medzi časovými líniami, pretože práve v ňom sa počas druhej svetovej vojny ocitla Karolína, hrdinka danej dejovej pasáže. V poslednej chvíli sa jej podaril opustiť Prahu, no ako židovka nie je v bezpečí ani v Anglicku. Bombardovanie, odsudzovanie a hlavne starosť o rodinu vo východnej Európe ju oberajú o pokoj a vnútornú istotu. A tak sa rozhodne odísť do rodného mesta, pričom jej pomáha novinár Liam. Ako sa ukáže, aj on má skryté úmysly, no spolu sa im azda podarí dosiahnuť stanovené ciele. Medzi Serou a Karolínou badať veľa podobných znakov a vlastností - obe sú odhodlané, verné a rozhodnuté stáť za ľuďmi, ktorých milujú a pomôcť im za akúkoľvek cenu. Práve osobnostné kvality a neochvejná viera sú faktory, ktoré Kristy Cambronová vyzdvihuje. A hoci bola vojna v našich končinách (a nielen tu) krutou a krvavou záležitosťou, zo stránok románu na vás stále "striehne" neutíchajúca nádej.

Kristy Cambronová

"Esesáci stáli pred každým radom, čítali mená a ukazovali väzňom, ktorým smerom majú ísť. Na to, že sa na nádvorí zhromaždil taký veľký zástup nič netušiacich ľudí, prebiehalo všetko pomerne systematicky. Karolína sa obzerala okolo seba a nevychádzala z údivu nad tým, s akou dôslednosťou si vojaci zaznamenávali meno každého muža, ženy a dieťaťa, ktorých vyhnali z ich pražských domovov. Vo svojej brutalite boli veľmi efektívni." (str. 204)

Veľmi významným spojivom medzi Serou a Karolínou je osud dievčatka z koncentračného tábora v Terezíne. Nechcem veľa prezrádzať z deja, aby si každý čitateľ užil Vrabce z Terezína naplno. Ale môžete si byť istí, že osudy postáv vám nebudú vôbec ľahostajné. Vzhľadom na rozmach témy druhej svetovej vojny sú niektoré romány akýmsi priživovaním sa, no v prípade Kristy Cambronovej je vidieť, že jej skutočne záleží na nevypovedaných osudoch a na pripomínaní hrôz nedávnej histórie. Robí to citlivo a s úctou k daným námetom, no nezatvára oči ani pred náročnými scénami. Séria Ukryté majstrovské dielo tak pokračuje dôstojne a potešilo by ma, ak by sa k nej autorka ešte niekedy vrátila.

i527.net - vydavateľstvo kníh #KdeDobroViťazí

Originálny názov: A Sparrow in Terezin
Príslušnosť k sérii: 2. diel (Ukryté majstrovské dielo)
Preklad: Zuzana Vengliková
Počet strán: 317

Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com

Nová mrazivá séria so širokým dosahom

Vydavateľstvo Lindeni sa na našom domácom trhu udomácnilo priam raketovou rýchlosťou. Môžu za to nielen kvalitné tituly, ale aj pestrosť žánrov. Čo sa týka krimi, detektívok či psychotrilerov, ešte sa zrejme nenašiel román, čo by šliapol vedľa. Medzi obľúbené autorky sa nepochybne zaradí aj švédska novinárka Tina Frennstedt. Svoje skúsenosti s pestrými prípadmi sa rozhodla zúročiť v literárnej tvorbe a rozbehla sériu Odložené prípady s triom vyšetrovateľov, ktorí sa vám okamžite dostanú pod kožu. Každá z postáv je svojrázna a osobitá, no spolu tvoria schopný tím oprašujúci staré zločiny, aby priniesli vytúžený pokoj obetiam i pozostalým.

"Devätnásťročné slušné dievča, ktoré práve zmaturovalo, prepadli len zopár stoviek metrov od domu jeho rodičov. Na ceste domov z nočného klubu, v júnovú noc na začiatku jedného z najhorúcejších liet za posledné roky. O šestnásť rokov neskôr sa jej zmiznutie stále vznášalo nad malým mestečkom na východnom pobreží Skane ako nevysvetliteľní hmla. Tess z čírej frustrácie zložku o prípade na čas odložila. Bolo to asi najhoršie vedené vyšetrovanie, o akom kedy počula. Polícia sa hneď na začiatku dopustila viacerých vážnych chýb." (str. 67)

V centre diania je Tess Hjalmarssonová, pre ktorú sa stalo odhaľovanie starých zločinov pracovnou náplňou. Jej najbližšími spolupracovníkmi sú prostoreká Marie so záľubou v heavy metale a Lundberg, ktorý je schopný prebádať akékoľvek záznamy. Ako naznačuje názov knihy, v prvej časti série sa stretneme s Nezvestnou. Ide o mladú ženu na prahu dospelosti, ktorá zmizla pred šestnástimi rokmi a ako sa zdá, mohla mať dočinenia s vrahom vyčíňajúcim tak vo Švédsku, ako i v Dánsku. Práve jeho aktivita privedie Tess k myšlienke spojiť si ho s nezvestnou dievčinou. Je zaujímavé, ako Tina Frennstedt pristupuje k budovaniu príbehu. Jednotlivé dejové línie sú predstavované postupne, najprv sa dozvedáme o aktuálnej situácii v Malmo, potom prichádza premostenie s minulosťou a napokon je tu i uhol pohľadu samotnej obete - Anniky. Ak teda máte v obľube komplexné romány, kde autorka nenechá veľa otvorených koncov a venuje sa naplno každému motívu, tento titul je pre vás tým pravým. A to aj v prípade, ak vítate dôkladné oboznámenie čitateľa s prostredím, postavami a ich vnútrom. Detailná kresba je zjavne jedným zo znakov Frennstedtovej štýlu. Ja osobne dávam síce prednosť dynamickejším textom, no Odložené prípady to kompenzujú skvelým príbehom. Občas sa síce pristihnete pri tom, že línie zasadené do minulosti by ste chceli trochu urýchliť, no ku koncu máte oveľa širší pohľad na zobrazené udalosti. A práve o to v Nezvestnej ide - poukázať na ich nevyhnutné prepojenie s prítomnosťou v danom časovom rámci.

Tina Frennstedt (zdroj: Forum.se)

"Snažím sa kričať, no slová sa mi zaseknú v hrudi. Rukami mi stláča hrdlo aj ústa a snaží sa ma zadusiť. Nahováram si, že zabudol, že som to ja. Preto ma pritlačil k zemi, aby ma nevidel. Aby z môjho tela násilím dostal hrozbu, ktorá sa naňho zniesla. Len na krátky okamih som pocítila aj niečo iné ako bolesť a trápenie. Kratučká chvíľa sebaklamu, keď som stála v kúpeľni a zistila to. Výkrik v mojom vnútri bol taký hlasný, že mi hlavou stihla preblesnúť myšlienka, či sa nepredral aj navonok, kým som sa zviezla na podlahu." (str. 225)

Ako je zvykom, aj Tess ako ústredná postava má za sebou pohnutú minulosť, ktorú potrebuje doriešiť. Samozrejme, nepôjde to tak ľahko, aby to autorka nemohla roztiahnuť do viacerých kníh. Nezvestná sa v podstate ničím výrazným neodlišuje od iných škandinávskych trilerov, ale do kariet jej hrá neutíchajúci záujem o severskú literatúru a série so silnými postavami. Navyše má skvelú obálku, s ktorej grafikou sa dá pracovať aj pri ďalších častiach série. Stručne a jasne - máme tu spisovateľku so skúsenosťami s reálnymi zločinmi, dve časové línie, originálne postavy, čo občas naráža na množstvo detailných opisov a výplňových scén. Stále však treba mať na pamäti, že ide o úvod do početného pátrania po zločincoch, a tak je tu aspoň priestor na zvyšovanie latky.

Originálny názov: Försvunnen
Príslušnosť k sérii: 1. diel (Odložené prípady)
Preklad: Katarína Uhríková
Počet strán: 414

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.

Mágia a láska ukazujú svoju moc

Tomi Adeyemi vtrhla vlani na náš knižný trh ako víchor a zanechala v nás, čitateľoch, vynikajúci dojem. Väčšinou sa mi stane, že s odstupom času si musím osviežiť pamäť, keď siahnem po novom dieli série. No v prípade Detí cti a pomsty som nič také nepotreboval. Úvod Odkazu Orishe sa totiž zapísal do mojich spomienok ako jeden z najvýraznejších young adult titulov. A to je čo povedať pri tej záplave kníh, ktoré v danom žánri vychádzajú. Americká autorka Tomi Adeyemi povýšila totiž mágiu, lásku a boj hrdinov na prahu dospelosti o moc i vlastné city na vyššiu úroveň. Využila svoj nigérijský pôvod a do debutu zapracovala práve originálnu západoafrickú mytológiu.

"Utekaj. Lebkou sa mi ozýva Zéliin hlas. Modli sa. Jej nenávisť ma ukotví v realite. Pomsta, ktorú prisahala. Hoci pľúca stále lapajú po vzduchu, začínam vidieť aj napriek bolesti. Nevyšlo to... Mágia znovu žije. Tento fakt sa mi šíri lebkou ako sedatívum. Otupuje všetku bolesť, hoci mi treští v hlave. Na okamih sa vytratia všetky ostatné myšlienky. Vzdal som sa všetkého, aby som zastavil návrat mágie. Zradil som sestru aj dievča, ktoré ľúbim. Brucho mi prevŕtal otcov meč. A ten jed mi napriek tomu stále koluje v žilách." (str. 63)

Príbeh znovu sledujeme z pohľadu troch postáv, pričom každá reprezentuje iný postoj a záujmy. Zélie patrí k madžiom - mágom, ktorých kráľovská dynastia kruto potlačila a odsunula na okraj spoločnosti. Amari je princezná, snažiaca sa napraviť chyby svojej rodiny a predstavuje prvok zmierenia medzi nepriateľskými skupinami. A napokon Inan - princ, Amarin brat, spočiatku tvrdo presadzujúci zákony svojej krajiny, no po zistení, že má v sebe mágiu, sa ocitne na rázcestí a podlieha početným vplyvom. Tie ho privedú k zrade, láske a rozhodnutiam, ktoré majú dopad na všetkých okolo neho. Napriek rôznym dejovým líniám sa autorke darí ustrážiť ich košatosť. Príbeh nepôsobí roztrieštene, je dôstojným pokračovaním Detí krvi a kostí, ktoré nastavili kvalitatívnu latku naozaj vysoko. Jednotliví hrdinovia si museli jasne určiť svoje pozície a ciele, aby mohli rozohrať hru o moc, budúcnosť a všeobecné blaho. Dobro väčšiny má prednosť pred ich vlastným, no zvíťaziť sa im nepodarí, ak nenájdu aj svoj vnútorný pokoj. A to nebude vôbec ľahké. Hlavne Zélie a Inan sa zmietajú medzi citmi a povinnosťou. Ich vzťah prejde silnými skúškami, keďže rituál, čo oslobodil v Orishi mágiu, ňou obohatil i šľachticov. A tak nielen madžiovia, ale aj ich úhlavní nepriatelia disponujú veľkou mocou. Do deja, samozrejme, vstupujú aj nové postavy, ktoré ho poriadne zamiešajú, ako napríklad bojovník Roen. Tomi Adeyemi vie, ako udržať v čitateľovi napätie, dokazuje to hlavne skvele vygradovaným záverom, keď sa nielenže pretnú všetky línie, ale dôjde k typickému zvratu, čo vás navnadí na ďalší diel. Dynamike textu prospievajú aj kratšie kapitoly a spomínané striedanie rozprávačov. Knihu tak prečítate rýchlo, no dojem z nej pretrvá omnoho dlhšie.

"Pri posledných slovách zariekadla sa vzduch okolo mňa sčerí. Z chrbta mi vyrazia duchovia mŕtvych. Aury tieňov sú také tmavofialové, až sú takmer čierne. Tiene víria vzduchom ako iskry, spájajú sa a moja predstava zatiaľ naberá formu. Studení duchovia sa mi rozmiestnia po chrbte a ovinú sa mi okolo rúk, vytvoria klzák, ktorý si razí cestu oblohou. Vznášam sa a z hĺbky môjho vnútra mi vybuchne smiech. Na okamih sa povznesiem nad všetku bolesť. Cítim slobodu, po akej som vždy túžila." (str. 199)

Vydavateľstvo Tatran aj tentoraz ponúka obálku v dvoch verziách. Pod prebalom totiž nájdete ďalší variant, zobrazujúci vzhľad madžiov. Vidieť, že si dali na sérii záležať po každej stránke - prekladateľskej, vizuálnej aj technickej. Vnútri nájdete dokonca aj mapu Orishe, aby ste mali lepšiu predstavu o putovaní postáv. Za víťazstvom, slobodou i zmenou. Lebo ďalším pozitívom hrdinov je ich postupná premena - či už Zélie z utláčanej otrokyne na sebavedomú vodkyňu, alebo Inana z nerozhodného princa na uváženejšieho následníka. Kniha disponuje aj bohatou akciou, napokon, koniec vojny je stále v nedohľadne. Napätie strieda romantika, potom fantázia a neskôr sa hlási o slovo prienik do vnútra postáv. Tomi Adeyemi je zručná autorka, v jej trilógii možno nájsť mnoho asociácií so súčasnou spoločnosťou. Deti cti a pomsty sú skvelým románovým počinom, čím popierajú nepísaný fakt, že prostredné časti trilógií sú iba nutnou výplňou.

Originálny názov: Children of Virtue and Vengeance
Príslušnosť k sérii: 2. diel (Odkaz Orishe)
Preklad: Linda Magáthová a Lucia Halová
Počet strán: 352

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Tatran.

Veselo i vážne na univerzálne témy

Sophie Kinsella som doteraz vnímal ako autorku ľahkých, vtipných romantických príbehov. Napísať vydarený román v žánri "chick-lit" je pomerne náročné, no táto britská spisovateľka to zvláda so šarmom jej blízkym. Keď vydavateľstvo Lindeni ohlásilo preklad jej novej knihy, potešil som sa. Podľa anotácie sa zdalo, že pôjde o ďalší úspešný zárez v nastolenom smere. Lenže ako sa ukázalo, aj Sophie Kinsella vie zaťať hlbšie a priniesť psychologicky prepracovanejší dej. Dokonalé prekvapenie sa venuje rôznym témam, i keď spočiatku prevažuje jedna - snaha spestriť si manželský život a predísť tak prirodzenému stereotypu.

"O svojom manželovi viem všetko. Všetko! Čítam mu myšlienky. Viem predpovedať, čo urobí. Viem mu objednať jedlo. Rozprávam len v náznakoch a on sa nikdy nemusí opýtať, čo tým myslím, lebo to dobre vie. Žijeme v manželskom chomúte. Niet divu, že sa ťažko zmierujeme s nekonečnou, monotónnou spoločnou budúcnosťou. Kto by chcel žiť ďalších šesťdesiatosem rokov s človekom, ktorý si každý večer odkladá topánky na rovnaké miesto? (Niežeby som vedela, čo má s tými topánkami robiť. Určite by som nechcela, aby ich nechal niekde len tak. To asi nebude najlepší príklad, ale podstata sa nemení.)" (str. 88-89)

Táto kniha má v porovnaní s inými Kinsellovej dielami trochu pomalší rozbeh. Dozvedáme sa o manželskom spolunažívaní Sylvie a Dana, dokonalého páru s dvoma utešenými deťmi, ustáleným domovom a bežnými starosťami. Keď si však uvedomia, že ich život ešte zďaleka nekončí, začnú sa na všetko pozerať z iného uhla pohľadu a postupne sa dostávajú na povrch viac i menej závažné trhliny v ich vzťahoch, práci i minulosti. Následne sledujeme ich vzájomnú snahu o čo najväčšie, najlepšie a najnečakanejšie prekvapenie. Práve táto časť je zdrojom vtipných momentov, keďže úsilie oboch protagonistov väčšinou končí úplne opačne, ako si naplánovali, a dochádza k rôznym nedorozumeniam. Všetko našťastie dokážu zvládnuť, čo pôsobí sympaticky a veríte, že napokon to ich manželstvo ustojí. Medzi riadkami však čitateľ tuší, že pod povrchom buble niečo dramatickejšie. A tým je vzťah Dana s už mŕtvym svokrom. Sylviin otec umrel pred dvoma rokmi a ona si ho uchovala v pamäti ako obľúbeného, charizmatického, úspešného a bohatého muža - ideál, aký Dan nikdy nedosiahne a vždy bude v jeho tieni. Tento motív sa napokon ukáže ako jeden z hlavných, aj keď mu autorka spočiatku nevenuje až takú veľkú pozornosť.Čo by som inde vnímal ako silené hromadenie námetov pri vyčerpaní predošlých, tu vyzerá ako premyslené skladanie mozaiky z pestrých kameňov. Sophie Kinsella sa zase raz prejavila ako šikovná rozprávačka, každý motív má svoje pevné miesto a čo je hlavné - celý čas máte dojem, že nielen Dan a Sylvia, ale aj všetky vedľajšie postavy sú skutočné osoby z mäsa a kostí.

Sophie Kinsella (zdroj: Goodreads)

"Viem, že by som bez dôkazov nemala robiť záver. Ale ja dôkaz mám. Viem, že päť dní potom, ako sme boli v tej tajomnej záhrade, stále myslel len na Mary. Potajomky, ak to mám upresniť. Keď bol sám, bezo mňa. Nie som podozrievavá žena, ale je rozumné pozrieť sa na to, čo manžel hľadá na internete. Patrí to k intímnej časti manželského života. On si všíma moje použité papierové vreckovky, ktoré hádžem do odpadkového koša, ja zasa vidím, čo mu víri v hlave, takže najlepšie bude, keď si na chvíľu požičiam jeho notebook, a nič si nebudeme vyčítať." (str. 202)

Ľudskú atmosféru dotvára množstvo zaujímavých charakterov - od susedov cez príbuzných až po Sylviiných kolegov. Pracuje totiž v múzeu, ktorého majiteľka sa vehementne vyhýbala všetkému novému a modernému, až kým neprišlo na lámanie chleba. Inštitúcia musí vykazovať zisk, a ak sa tak rýchlo nestane, budova sa premení na byty. V snahe zachrániť múzeum možno vybadať krásnu paralelu s úsilím zapracovať na manželstve Sylvie a Dana. Záverečné rozuzlenie a odhalenie pravého dôvodu ich odlúčenia je pútavé a originálne. Dokonalé prekvapenie tak napokon čaká aj na čitateľa, ktorý je uspokojený, lebo každá dejová línia sa pekne uzavrie a žiadna vo vás nezanechá pocit trpkosti. Na to je Sophie Kinsella príliš skúsená a, ako vidieť, má svoje postavy rada. Je skvelé, že vydavateľstvo Lidneni sa podujalo na preklad jej románu. Dúfam, že neostane iba pri ňom, bola by škoda pustiť takú skvelú spisovateľku.

Originálny názov: Surprise Me
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Miriam Ghaniová
Počet strán: 367

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.

Nenápadný, no o to pôsobivejší psychotriler

Tak sme sa napokon dočkali! Triler Výkrik, ktorý vyšiel v slovenskom preklade v roku 2018, sa v mojom osobnom rebríčku psychotrilerov okamžite dostal na najvyššie priečky. Námetom, postavami, prostredím, zápletkou, atmosférou... Francúz Nicolas Beuglet vo svojom debute dokázal vyzdvihnúť to najlepšie z daného žánru a navyše ho doplniť o francúzsky šarm a severský nádych. Jeho hlavná hrdinka Sarah Geringënová totiž žije v Nórsku, ktoré je tentoraz hlavným dejiskom (pozrieme sa však napríklad aj do Vatikánu či Libanonu). Škandinávia poskytne skutočne mrazivý nádych, hoci nie je jediným zdrojom zimomriavok. Tie vyvolá aj fungujúca kombinácia tajomna a konšpirácií, s ktorými Komplot pracuje ako so základnými kameňmi.

"Sarah schytila prvú vec, ktorá sa jej dostala pod ruku, a hodila ju smerom k útočníkovi. Guľka tlmiča prenikla do trojdiskovej skulptúry z bieleho kameňa. Nechýbalo veľa a bola by to schytala. Sarah hneď siahla po zbrani na stole a aj ona vystrelila. Muž sa skotúľal na zem, okamžite vyskočil a odpovedal novou dávkou nábojov. Projektily zasiahli terárium, ktoré sa rozletelo na kúsky, zatiaľ čo sa Sarah vrhla na zem a vrátila úder. Útočník sa po zásahu do hrude zvalil. Zadýchaná Sarah sa zdvihla práve vo chvíli, keď sa jej už nejaký had začal obkrúcať okolo členka pokrytého sklenenými črepmi." (str. 149)

Musím povedať, že čakanie na druhý diel série sa oplatilo. Sarah aj jej priateľ Christopher mi prirástli k srdcu ako máloktorí noví hrdinovia a Nicolas Beuglet sa rozhodne nechce iba spokojne viesť na úspechu svojej prvotiny. Nasvedčuje tomu ďalší prepracovaný príbeh a hlavne mierne odlíšenie žánrových špecifík. Od až hororovo poňatej psychiatrickej liečebne sme sa presunuli k historickým súvislostiam a hnutiu feminizmu. To je vo všeobecnosti prijímané dosť rozporuplne a ja osobne mám obavy, vždy keď po ňom nejaký autor siahne. No v prípade Komplotu je spracovaný netradične a funkčne. Beuglet si všíma jeho zasadenie do spoločenského kontextu a filozofie, čím rozširuje nielen jeho hranice, ale aj čitateľove obzory. Aspoň moje určite. Dej začína zhurta - Sarah sa dostáva na miesto činu, kde sa prejaví jej pozorovací talent a pozorné vyšetrovateľské inštinkty. Potešilo ma, že sa naďalej rozvíja aj jej vzťah s francúzskym profesorom a novinárom Christopherom, pretože vo Výkriku si prešli pozoruhodne turbulentnými chvíľami. Prípad rituálnej vraždy samotnej nórskej predsedníčky vlády si vyžaduje všetku pozornosť, úrady a polícia sú pod tlakom a nepomáha tomu ani samotné prevedenie zločinu. Páchateľ si dal poriadne záležať, aby ukázal svoje odhodlanie a zároveň vystrašil každého, kto by chcel pokračovať v premiérkiných stopách. Pretože Katrina Hagebaková očividne svojimi aktivitami pichla do osieho hniezda. Nebola by to však Sarah Gerigënová, aby neprišla celej veci na koreň aj napriek zjavnej hrozbe nebezpečenstva.

"Už sa zotmelo a schodisko bolo také hlboké, že ani nevidela vrchnú časť schodov. Vrah si vybral dokonalé miesto. S rukou na kľučke si Sarah kládla otázku, v akom stave nájde Christophera. Čo mu je? A ako bude postupovať zoči-voči vrahovi, ktorý ich aj napriek sľubom zabije, keď získa, čo chce? Možno zareagovala prirýchlo, možno únoscovým požiadavkám povolila príliš ľahko." (str. 279)

Komplot je možné čítať aj samostatne, ide o klasickú procedurálnu sériu, kde sa v každej časti rieši samostatný prípad. Ak ste však nečítali úvodný diel, pripravili ste sa o zážitok, takže moje odporúčanie znie - prečítajte si oba romány, Nicolas Beuglet za to rozhodne stojí! Nebudem vôbec preháňať, ak poviem, že je kvalitatívne porovnateľný s takými zabehnutými menami ako Bernard Minier alebo Franck Thilliez. Francúzsky triler sa vyznačuje špecifickou atmosférou, výraznými postavami a temnými pohnútkami - to si vyžaduje znalosť ľudského charakteru, čo je v Komplote dôležitou časťou príbehu. Prienik do spoločenského diania, histórie a filozofie je navyše pridanou hodnotou, ktoré ho posúvajú o niekoľko priečok vyššie. Už ostáva iba dúfať, že na ďalší diel série sa bude vzťahovať kratšia čakacia doba.

Originálny názov: Complot
Príslušnosť k sérii: 2. diel (Sarah Geringënová)
Preklad: Andrea Černáková
Počet strán: 423

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.

Útok neistoty do duše, umenia i cirkvi

Talianske historické romány majú nielen vysokú kvalitu, ale aj nevyčerpateľnú studnicu námetov. Bohaté dejiny plné moci, rozmachu, umenia, lásky a intríg lákajú čitateľov po celom svete, slovenských nevynímajúc. Som rád, že vydavateľstvo Slovart nám prinieslo také zvučné mená ako Marina Fiorato, Valerio Massimo Manfredi či Matteo Strukul. Práve posledný menovaný je autorom románu o renesančnom maliarovi a sochárovi, považovanom za najväčšieho umelca svojej doby. Polovica 16. storočia sa však okrem vzostupu kultúry vyznačovala aj neustálymi bojmi, a to nielen vo svetskej, ale i cirkevnej oblasti.

"Bol na svoju prácu taký hrdý: záhyby odevu, prísny pohľad osloboditeľa, ktorý vyviedol ľud izraelský z Egypta, dlhá brada, takmer taká ako tá jeho. Michelangelo sa díval na sochu a zatúžil byť ako Mojžiš: mať morálny kredit, vnútornú silu, dôveru ľudu vo svojich rukách. Ibaže vedel, že zradil svoje ideály ešte predtým, než zradil priateľov. V týchto dňoch mu Vittoria dala príležitosť ospravedlniť sa, zachrániť si vlastnú dušu ponúknutím svojho umenia do služieb Božích, a to iným spôsobom ako doteraz, a on to teraz mienil robiť z celého srdca." (str. 49-50)

Michelangelo Buonarroti je dnes známy predovšetkým vďaka Sixtínskej kaplnke a soche Dávida, no to je len zlomok jeho diel. V románe Kacír Michelangelo ho stretávame vo vyššom veku, keď už jeho sláva dosiahla vrchol, no napriek tomu nepociťuje uspokojenie. Umenie, ktoré vložil do rúk cirkvi v úmysle sláviť Boha a jeho veľkosť, sa stáva produktom mocenských hier, prostriedkom, ktorým hodnostári poukazujú na vlastnú osobitosť. Rím a sídlo pápeža sa zmietajú v chamtivosti, závisti a zápasoch medzi šedými eminenciami. Petrov stolec sa navyše musí potýkať s rozmachom protestantizmu a vzostupom lóže na čele s anglickým kardinálom Reginaldom Poleom. Práve tá sa stane pre Michelangela miestom, kde môže slobodne vyjadriť svoje obavy z vývoja náboženstva, politiky i svojho umenia. Pochybnosti sú však živnou pôdou aj pre unáhlené rozhodnutia, a tak sa situácia nevyvíja práve priaznivo pre nikoho zo zúčastnených. Samotný taliansky velikán je v rámci príbehu len východiskom, celý dej je zameraný hlavne na obraz neistoty Ríma v boji proti kritikom cirkvi a jej praktík. Ani o živote Michelangela sa toho veľa nedozvieme. Priznám sa, mal som určité očakávania, hlavne po Strukulovej štvordielnej sérii o Mediciovcoch, no tie sa nenaplnili. Kacír Michelangelo ostáva za ňou v závese. Paradoxne, Buonarroti ako postava je najmenej zaujímavá, viac pozornosti na seba strháva napríklad veliteľ stráže svätej inkvizície, vplyvná kurtizána so sieťou špehov a predovšetkým mladá zlodejka a špiónka Malasorte (Nešťastnica/Smoliarka). Práve tá sa stáva ťahúňom deja a prejde najväčším vývojom. Nebyť tejto nevšednej postavy, román by ani zďaleka neposkytol toľko rôznych emócií.

"Malasorte okamžite pochopila, že toto je jej posledná šanca. Nestrácala čas a pustila sa ku kôlni. Za chrbtom začula zavytie. Chcela sa obrátiť, ale vedela, že Ringovi pomôže oveľa viac, ak sa jej podarí dostať do rúk to, čo chcela. Odsunula polená a schmatla kapsu zo zajačej kože, vsunula do nej ruku a našla to, čo hľadala. V tej chvíli ju muž opäť schytil za nohu a stiahol dozadu. Lenže teraz sa situácia zmenila. Malasorte bola rýchla. Mocným kopancom sa zbavila jeho zovretia, vzápätí sa obrátila a vrhla sa naňho. Ostria oboch dýk vyskočili do vzduchu." (str. 107)

Čo mi tentoraz udrelo do očí vo väčšej miere, je slabšia redakčná úprava. Text je plný chýbajúcich písmen v slovách, preklepov, občas pokrivkáva štylistika, opakovanie slov... Narúša to celkový dojem, hoci uznávam, že nie všetci čitatelia sú deformovaní ako ja a zrejme si to ani nevšimnú :) Každopádne, treba uznať, že Matteo Strukul má históriu svojej krajiny v malíčku. Nielenže má za sebou náročný výskum, ale zároveň dokáže verne a pritom ľudsky oprášiť aj menej známe mená dejín. Väčšina postáv, ktoré v románe vystupujú, má totiž reálny základ. Záujemcovia o tému Michelangelovho osudu či pomerov v Ríme na pozadí cirkevných rozkolov sa môžu inšpirovať pripojeným zoznamom. Zapojenie rôznych štruktúr do vzostupu protestantizmu ponúka pestrý pohľad na obdobie rokov 1542 - 1547. Kacír Michelangelo sa síce u mňa nezaradí medzi autorove najlepšie diela, no jeho prínos k zobrazenej tematike a k obohateniu žánru historického románu je nesporný.

Originálny názov: Inquisizione Michelangelo
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Mária Štefánková
Počet strán: 295

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.